Falošné správy (často označované ako „falošné správy“) nie sú len o divokých konšpiračných teóriách alebo šokujúcich tvrdeniach. Môžu to byť zavádzajúce titulky, upravené fotografie alebo vymyslené štatistiky zdieľané ľuďmi, ktorým dôverujeme – alebo o ktorých sme si mysleli, že môžeme dôverovať. Stojí za zmienku, že mnohí odborníci na mediálnu gramotnosť uprednostňujú termín falošné správy, pretože falošné správy niekedy používajú populistické hlasy na zdiskreditovanie legitímnej žurnalistiky.

Hlavná otázka tu znie: dokážete vy osobne rozpoznať, či sú médiá, ktoré denne konzumujete, autentické alebo pasca?

V prvom rade – overujete si zdroj? Ako si môžete byť istí, že webová stránka alebo účet, ktorému dôverujete, je skutočný? Ak nejde o známy obchod, chvíľu si to vyhľadajte. Napríklad niečo ako „pay-pail“ predstierajúce, že je „PayPal“, môže na prvý pohľad vyzerať ako skutočné, ale nie je to tak.

Ďalej – čítate viac než len titulky? Väčšina ľudí nie. Titulky sú navrhnuté tak, aby upútali pozornosť. Falošné titulky prekrúcajú fakty na fikciu, len aby vás zaujali. Podľa Reuters Institute (2022) iba 26 % ľudí pred zdieľaním článku dôsledne kontroluje zdroj. To nie je skvelé. Takže predtým, ako niečo znova uverejníte, si prečítajte celý článok – možno budete šokovaní, ako veľmi sa líši od názvu.

Hľadajte zdroje a údaje. Spomínajú články, ktoré čítate, odkiaľ pochádzajú informácie? Ak nie, možno len šíria fámy. Skutočná žurnalistika podkladá tvrdenia citátmi, odkazmi a údajmi.

Vizuálne znázornenie kontrastu medzi „faktmi“ a „falošnými“ správami, ktoré zdôrazňuje dôležitosť kritického myslenia.

Zdroj obrázka: Unsplash – Photo by Alex Shuper

Venujte pozornosť emocionálnej manipulácii. Falošné správy často vyvolávajú silné emócie – strach, hnev, pobúrenie. Podľa štúdie MIT z roku 2018 publikovanej v časopise Science sa falošné správy šíria až šesťkrát rýchlejšie ako skutočné správy na platformách, ako je Twitter. Ak vás príspevok rozhorčí, pred reakciou alebo zdieľaním sa zastavte.

Skontrolujte si to. Ak je príbeh pravdivý, pravdepodobne ho uvádzajú aj iné dôveryhodné zdroje. Nespoliehajte sa len na jeden.

Dôverujte svojej intuícii – ale overujte si ju. Niekedy sa vám niečo jednoducho zdá zvláštne. Na tomto inštinkte záleží – ale použite ho ako signál na overenie, nie na to, aby ste to ignorovali.

Záverom možno povedať, že falošné správy nie sú len otravné – formujú názory, ovplyvňujú voľby a dokonca môžu ohroziť životy, ako napríklad počas pandémie COVID-19. Naučiť sa ich rozpoznať je zručnosť, ktorú potrebuje každý človek. Pretože informácie sú mocou – ale iba keď sú pravdivé.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.