Klimatická zmena drasticky znižuje prietok riek do mora, čo má potenciálne ničivé následky pre morský život, rybolov a pobrežné komunity, ktoré sú od nich závislé.
V celej Európe sa nedostatok vody stal naliehavým problémom, ale jeho účinky zasahujú obzvlášť tvrdo oblasť Stredomoria. V súčasnosti je už približne 20 % európskej pôdy a 30 % jej obyvateľstva postihnutých nedostatkom vody – a toto číslo stále rastie.
Čo stojí za poklesom prítoku sladkej vody do Stredozemného mora? Je to kombinácia klimatických zmien, nadmerného využívania prírodných zdrojov a rastúceho dopytu po vode. Projekcie však vykresľujú ešte alarmujúcejší obraz.
Ak globálne teploty stúpnu o 4 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou – čo je najhorší klimatický scenár – prietok riek do Stredozemného mora by mohol klesnúť až o 41 %. To by vážne narušilo krehkú rovnováhu pobrežných ekosystémov a malo by to ďalekosiahle ekonomické a sociálne dôsledky.
Talianska rieka Pád – najdlhšia rieka v krajine a kľúčový zdroj sladkej vody pre Stredozemné more – už vykazuje jasné známky problému. Medzi rokmi 2001 a 2023 sa jej objem vody znížil takmer o polovicu, najmenej päťkrát.
V podstate v roku 2022 rieka skutočne dosiahla najnižšiu úroveň, pričom jej prietok klesol len na 39 % normálnej hodnoty. A netýka sa to len tejto rieky; rovnaké problémy majú aj iné rieky v južnej Európe, čo poukazuje na veľký problém s vodou v celej oblasti.
Keď rieky prinášajú do mora menej sladkej vody, dodávajú aj menej živín – základných stavebných kameňov morského života. To môže znížiť primárnu produktivitu, proces, ktorým drobné organizmy ako fytoplanktón produkujú biomasu prostredníctvom fotosyntézy. Pokles tejto produktivity len o 10 % sa môže prejaviť v celom morskom potravinovom reťazci.
Menej fytoplanktónu znamená menej zooplanktónu, ktorý narúša potravinový reťazec rýb, morských vtákov a väčších morských živočíchov. Odborníci sa domnievajú, že v Stredozemnom mori dôjde k celkovému poklesu populácie rýb približne o 6 %. Dávajte si však pozor, niektoré miesta ako Jadranské a Egejské more by mohli byť zasiahnuté oveľa viac, možno až o 35 %.
Jadranské a Egejské more patria medzi najviac lovené oblasti Stredozemného mora. Prudký pokles populácií rýb by tvrdo zasiahol pobrežné komunity – najmä tie, ktoré sú od rybolovu závislé z hľadiska príjmu a potravinovej bezpečnosti.
To však nie je jediné nebezpečenstvo. Sladká voda ovplyvňuje aj slanosť a teplotu pobrežných vôd – kľúčové faktory pre reprodukciu rýb. Niektoré morské druhy sa môžu prispôsobiť meniacim sa podmienkam, ale komerčne dôležité ryby, ako je tuniak modroplutvý a makrela, by mohli mať v zmenenom prostredí problém prežiť.
Ekonomický dopad klesajúcich populácií rýb by mohol byť obrovský. Straty v sektore rybného hospodárstva by mohli dosiahnuť 4,7 miliardy eur ročne. V niektorých regiónoch, ako je Jadranské a Egejské more, by straty mohli presiahnuť súčasnú hodnotu ročných úlovkov, čím by sa celý rybársky priemysel ocitol v riziku kolapsu.
A tým to nekončí. Cestovný ruch – hlavný ekonomický motor v Stredozemnom mori – by mohol tiež utrpieť, ak by sa morské ekosystémy zhoršili. Strata biodiverzity a prírodných krás by znížila atraktivitu regiónu pre návštevníkov, čo by ohrozilo tisíce pracovných miest v cestovnom ruchu a pohostinstva.
Európska únia si uvedomuje rastúce nebezpečenstvo a podniká kroky. Jednou z hlavných iniciatív, na ktorej sa pracuje, je Stratégia odolnosti voči vode , ktorú Európska komisia pripravuje na rok 2025.
EÚ sa snaží vyriešiť problémy s vodou v Stredozemnom mori novou stratégiou na lepšie hospodárenie s vodou, zastavenie záplav a riešenie sucha. Fungovať to však bude len vtedy, ak sa všetky krajiny EÚ spoja a skutočne budú robiť to, čo plán hovorí.
Aby sme teda vyriešili problém s vodou v Stredozemnom mori, odborníci si myslia, že sa musíme pozrieť na celkový obraz vody, ako sú rieky, jazerá a more, ktoré sú všetky prepojené.
Právne predpisy EÚ, ako napríklad smernica o čistení komunálnych odpadových vôd a rámcová smernica o vode, zdôrazňujú dôležitosť ochrany sladkovodných ekosystémov. Napriek tomu existuje zjavná medzera v ochrane morského prostredia pred dôsledkami nedostatku sladkej vody.
Súčasné zákony EÚ zdôrazňujú ochranu sladkovodných ekosystémov, ale stále je badateľný nedostatok zamerania na ochranu morského prostredia pred dôsledkami nedostatku sladkej vody.
Pretože nejde len o ryby alebo letné dovolenky – ide o budúcnosť miliónov ľudí, celých ekosystémov a odolnosť nášho kontinentu voči zmene klímy.
Či už žijete pri mori alebo stovky kilometrov ďaleko, to, čo sa deje v Stredozemnom mori, ovplyvňuje nás všetkých. Pochopenie krízy je prvým krokom. Ďalším je konať – spoločne – v jej riešení.
Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.
