Keďže technologický pokrok mení formu globálnej ekonomiky, úloha Európy ako lídra v oblasti inovácií je čoraz dôležitejšia. Európska únia si musí nielen udržať svoju konkurenčnú výhodu, ale aj riešiť vznikajúce slabé stránky vo svojom inovačnom ekosystéme, aby si zabezpečila budúcnosť ako globálny technologický gigant.
(Michalina Szpyrka | euractiv.pl )
Európska únia je kľúčovým hráčom v globálnych technologických pretekoch a je nevyhnutné, aby si EÚ udržala a rozširovala svoj vplyv na vznikajúce inovácie. Nové technológie neustále formujú globálnu ekonomiku, poháňajú inovácie a určujú, ktoré krajiny sú najkonkurencieschopnejšie.
Najnovšia správa Spoločného výskumného centra (JRC) s názvom „Slabé signály vo vede a technike – 2024“ identifikuje 221 nových technológií, ktoré by mohli významne ovplyvniť budúcnosť Európy.
Hoci Európa vedie výskum v mnohých špičkových oblastiach vrátane umelej inteligencie, biotechnológie a digitálnych dvojčiat, správa JRC tiež zdôrazňuje kľúčové slabiny inovačného systému EÚ, ako je nízka patentová aktivita a fragmentovaný ekosystém výskumu a vývoja.
Technologický pokrok napreduje na celom svete nebývalým tempom. Schopnosť identifikovať včasné signály vznikajúcich technológií je pre Európu nevyhnutná na udržanie jej konkurencieschopnosti, pretože technológie, ktoré sú v súčasnosti vo výskume, môžu čoskoro ovládnuť kľúčové hospodárske sektory.
Metodika správy JRC umožňuje detekciu „slabých signálov“ alebo skorých indikátorov potenciálne revolučných nových technológií prostredníctvom analýzy vedeckých publikácií, patentových údajov a financovaných výskumných projektov.
Pochopenie týchto technológií v ranom štádiu umožňuje tvorcom politík a investorom robiť strategické rozhodnutia, čím sa zabezpečí vedúce postavenie Európy v oblasti inovácií. Včasná podpora prelomových technológií môže tiež zabrániť ich presunu do regiónov s priaznivejším konkurenčným prostredím, ako sú Spojené štáty alebo Čína.
Experti JRC zaradili zistené technológie do 12 tematických klastrov vrátane:
– Umelá inteligencia a strojové učenie,
– Digitálne dvojčatá,
– Letectvo a kozmonautika,
– Pokročilé materiály a výroba,
– Biotechnológia a medicína,
– Energia a udržateľnosť,
– Mobilita a doprava,
– Kvantové počítače a kryptografia.
Každá z týchto oblastí obsahuje prelomové technológie, ktoré by mohli zmeniť spôsob, akým funguje moderný svet.
Správa JRC zdôrazňuje rastúci význam umelej inteligencie (AI) a digitálnych dvojčiat pri formovaní budúcnosti Európy. AI sa vyvíja do modelov strojového učenia rešpektujúcich súkromie, dôveryhodnej AI a multimodálnych systémov na rozpoznávanie obrazu a jazyka.
Digitálne dvojčatá – virtuálne repliky fyzických objektov – by medzitým mohli mať uplatnenie v rôznych odvetviach vrátane dopravy, stavebníctva, poľnohospodárstva a zdravotníctva. Vytvorením presných simulácií miest alebo dopravných sietí môžu tieto technológie zlepšiť urbanistické plánovanie a energetickú účinnosť.
V oblasti biotechnológie správa zdôrazňuje kľúčové pokroky, ako sú terapie rakoviny založené na mRNA, génová editácia CRISPR-Cas13 (zacielenie a editácia génov súvisiacich s rakovinou), bioinžinierske terapeutické materiály a bunkové terapie.
Tieto inovácie majú potenciál priniesť revolúciu v liečbe chronických ochorení vrátane genetických porúch a rakoviny a zároveň zlepšiť dostupnosť terapií pre pacientov v celej Európe.
Okrem toho sa objavujú inovácie v lekárskej diagnostike. Techniky ako zobrazovanie metabolickým deutériom a umelá inteligencia v rádiologickej analýze by mohli urýchliť diagnostiku a zvýšiť účinnosť liečby.
Udržateľný technologický pokrok je základným princípom stratégie EÚ. Správa zdôrazňuje kľúčové inovácie vrátane zeleného vodíka, metal-lítiových batérií, hybridných draslíkových kondenzátorov a inteligentných systémov riadenia energie.
Obzvlášť sľubnou oblasťou je výroba biopalív z mikrorias, ktoré by mohli fungovať ako alternatíva k fosílnym palivám. Výskum účinnosti týchto riešení stavia Európu do popredia globálnych inovácií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.
Hoci Európa vyniká vo vedeckom výskume a významne prispieva k vedeckým publikáciám, zaostáva za Spojenými štátmi a Čínou, pokiaľ ide o patentovanie a komercializáciu týchto inovácií. Toto je závažný problém, pretože patenty sú nevyhnutné na ochranu technologického pokroku a generovanie príjmov z výskumu.
Fragmentácia európskeho výskumného a vývojového prostredia tento problém ešte zhoršuje, keďže prítomnosť mnohých malých, nezávislých výskumných subjektov bráni regiónu v dosiahnutí kritického množstva potrebného na efektívnu konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle.
Aby EÚ mohla efektívne konkurovať USA a Číne, musí strategicky investovať do vývoja technológií a zaujať proaktívnejší prístup k patentovaniu. To sa dá dosiahnuť:
Európa má v sektore high-tech značný potenciál, ale musí ho efektívne využiť. Ak sa jej nepodarí posilniť jej pozíciu v oblasti patentovania a zavádzania inovácií, ohrozí jej konkurencieschopnosť na globálnom trhu.
Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.
