Live

Britská protiteroristická polícia vyšetruje obvinenia, že čínske úrady vyvíjali tlak na Sheffield Hallam University po tom, čo inštitúcia dočasne pozastavila výskum profesorky Laury Murphyovej o nútenej práci medzi Ujgurmi v Číne. Prípad odhalil nielen napätie medzi akademickou slobodou a zahraničným vplyvom, ale tiež znovu rozpútal diskusiu o širších dôsledkoch čínskej prítomnosti v západných vzdelávacích inštitúciách.

Polícia vyšetruje možné zasahovanie zahraničných spravodajských služieb

Podľa správ denníka The Guardian a BBC a dokumentov zverejnených právnickou firmou Leigh Day Solicitors čínske úrady údajne viedli dvojročnú kampaň nátlaku a zastrašovania proti Sheffield Hallam University. Cieľom bolo vynútiť si pozastavenie výskumu porušovania ľudských práv v čínskom regióne Sin-ťiang.

Interné dokumenty naznačujú, že osoby, ktoré tvrdili, že zastupujú čínsku „národnú bezpečnostnú službu“, kontaktovali zamestnancov univerzity v Pekingu a požadovali ukončenie výskumného projektu. Po tom, čo univerzita informovala čínsku stranu o pozastavení zverejňovania zistení štúdie, sa „vzťahy okamžite zlepšili“, uvádza sa v citovanej korešpondencii.

Polícia v Južnom Yorkshire postúpila prípad protiteroristickému policajnému oddeleniu s odvolaním sa na paragraf 3 zákona o národnej bezpečnosti, ktorý sa týka „pomoci zahraničnej spravodajskej službe“. Ak sa obvinenia potvrdia, bude to jeden z najzávažnejších známych prípadov priameho zahraničného zasahovania do britského akademického života.

Univerzita sa ospravedlnila, vláda reagovala

Po verejnej kritike Sheffield Hallam University obnovila výskum, ospravedlnila sa profesorke Laure Murphyovej a vyhlásila plnú podporu akademickej slobode. Britská vláda tiež reagovala: hovorca premiéra označil konanie Číny za „absolútne neprijateľné“, zatiaľ čo vtedajší minister zahraničných vecí David Lammy údajne nastolil túto otázku so svojím čínskym kolegom.

Ministerstvo školstva ponúklo univerzite podporu a zdôraznilo dôležitosť zákona o vysokoškolskom vzdelávaní (sloboda prejavu) z roku 2023, ktorý posilňuje zodpovednosť univerzít za ochranu nezávislosti výskumníkov.

Kto sú Ujguri a prečo sú prenasledovaní?

Ujguri sú moslimská etnická menšina žijúca prevažne v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang v severozápadnej Číne. Ich jazyk a kultúra majú silné väzby s turkickými národmi Strednej Ázie. Ujguri už roky čelia systematickým represiám zo strany čínskeho štátu, ktorý svoje konanie ospravedlňuje ako súčasť „boja proti terorizmu“ a „znižovania chudoby“.

Podľa medzinárodných organizácií a nezávislého výskumu boli státisíce – možno viac ako milión – Ujgurov poslané do takzvaných „prevýchovných táborov“ a nútené pracovať v priemyselných zariadeniach, často v rámci globálnych dodávateľských reťazcov.

Čína, oficiálne ateistický štát, dlhodobo obmedzuje náboženský a kultúrny život menšín. Hoci v Číne žijú aj iné moslimské komunity, ako napríklad Hui, Ujguri sú jedinečným spôsobom vystavení masovému sledovaniu, internácii a nútenej asimilácii.

Európska únia vedie s Čínou dialóg o ľudských právach už roky a opakovane vyjadruje obavy týkajúce sa situácie Ujgurov. V roku 2021 EÚ uvalila sankcie na niekoľko čínskych predstaviteľov zodpovedných za represie v Sin-ťiangu, na čo Peking reagoval sankciami voči zákonodarcom EÚ a výskumným inštitúciám.

Napriek týmto opatreniam čelia európske univerzity a inštitúcie čoraz častejšie dileme: ako udržiavať akademickú a finančnú spoluprácu s Čínou bez toho, aby sa ohrozila sloboda prejavu a výskumu. V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavujú správy o čínskom tlaku na akademikov študujúcich citlivé témy – od ľudských práv až po geopolitiku.

Čínsky vplyv a krehká nezávislosť univerzít

Prípad Sheffield Hallam poukazuje na širší problém, ktorý nastolila samotná profesorka Murphyová: chronické nedostatočné financovanie britských (a širšie európskych) univerzít ich robí zraniteľnými voči vonkajšiemu finančnému a politickému vplyvu. Mnohé univerzity sa stali závislými od školného od zahraničných študentov, pričom Čína predstavuje jeden z najväčších vzdelávacích trhov na svete.

To vytvára riziko autocenzúry alebo obmedzovania výskumu politicky citlivých tém. Hoci Sheffield Hallam trvá na tom, že jeho rozhodnutia neboli komerčne motivované, rozsah a povaha hláseného tlaku ukazujú, aký zložitý sa stal vzťah medzi akademickou obcou a globálnou politickou realitou.

Prípad Sheffield Hallam University zdôrazňuje výzvy, ktorým čelia akademické inštitúcie uprostred rastúcej medzinárodnej vzájomnej závislosti. Na jednej strane sa snažia zachovať slobodu výskumu a intelektuálnej výmeny; na druhej strane sa musia vyrovnať s geopolitickými a ekonomickými silami, ktoré túto nezávislosť ohrozujú.

Ťažká situácia ujgurskej komunity zostáva kľúčovým referenčným bodom v globálnej diskusii o ľudských právach. V kontexte rastúceho vplyvu Číny v Európe a mimo nej zostáva otázka, ako zosúladiť otvorenosť v akademickej sfére s ochranou jej autonómie, jednou z určujúcich výziev moderných demokracií.

Napísal

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.

Napíšte článok s protiargumentmi Napíšte súvisiaci článok