V celej Európskej únii deti migrantov stále čelia značným prekážkam, pokiaľ ide o prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve ( ECEC ). Štúdie však ukazujú, že práve toto rané štádium vzdelávania je miestom, kde môžu mať investície najväčšiu návratnosť – nielen pre deti, ale pre spoločnosť ako celok.
Prekážky prístupu: prečo je veľa detí migrantov ponechaných doma
Rodiny migrantov v celej EÚ čelia mnohým prekážkam, ktoré obmedzujú ich prístup k predškolskému vzdelávaniu. Podľa správy OECD z roku 2025 s názvom „Znižovanie nerovnosti prostredníctvom investícií do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve “ ovplyvňujú to, či deti migrantov môžu navštevovať predškolské zariadenia alebo denné zariadenia, osobné aj inštitucionálne faktory.
Existujú určité priame bariéry – nedostatok voľných miest v materských školách, finančné ťažkosti alebo nedostatok personálu v miestnych oblastiach. Nepriame bariéry však môžu byť rovnako obmedzujúce: zložité administratívne postupy, nedostatok jasných informácií o dostupných službách alebo nízka úroveň dôvery vo vzdelávacie inštitúcie.
V niektorých komunitách môžu kultúrne a jazykové normy odrádzať rodičov od využívania služieb v ranom detstve alebo obmedzovať ich chápanie dôležitosti raného vzdelávania pre vývoj ich dieťaťa.
Investujte skoro, sporte neskôr
Z hľadiska verejnej politiky môže nízka miera zápisu detí migrantov do predškolského vzdelávania viesť k vysokým dlhodobým nákladom. Ako poznamenáva OECD, nedostatočný prístup v ranom štádiu často vedie k vyššej potrebe nákladného doučovania a rozsiahlejšej sociálnej podpory v neskoršom živote.
Existujú však jednoduché, cielené opatrenia, ktoré tomu môžu pomôcť predísť – ako napríklad pomoc rodičom s procesom registrácie, poskytovanie viacjazyčných materiálov alebo posilnenie prítomnosti inštitúcií v miestnych komunitách.
Fínsko ponúka skvelý príklad. Výskum ukazuje, že integrácia detí migrantov prostredníctvom hry a raného jazykového vzdelávania nielen zlepšuje ich pripravenosť na školu, ale tiež povzbudzuje rodičov, aby sa viac zapájali do miestnych vzdelávacích systémov. Výchova a vzdelávanie detí v ranom detstve sa tak stáva prvým krokom k skutočnému sociálnemu začleneniu.
Učitelia a opatrovatelia potrebujú lepšiu podporu
Aby integračné politiky fungovali, nestačí sa zamerať len na deti – podporu potrebujú aj dospelí, ktorí sa o ne starajú a učia ich. Správa NESET (Sieť expertov pre sociálny rozmer vzdelávania a odbornej prípravy) z roku 2023, ktorú vypracovala pre Európsku komisiu, zdôrazňuje kľúčovú úlohu učiteľov a opatrovateľov v úspešnej ranej integrácii.
To znamená vybaviť ich nielen solídnymi pedagogickými zručnosťami, ale aj medzikultúrnym porozumením, viacjazyčnými komunikačnými stratégiami a nástrojmi na prácu s rodinami z rôzneho sociálneho prostredia. V mnohých krajinách EÚ bohužiaľ nemajú zamestnanci v oblasti predškolského vzdelávania dostatočné možnosti odbornej prípravy ani učebné materiály prispôsobené rôznym podmienkam.
Nástroje a osvedčené postupy: čo robí EÚ
V rámci svojho Akčného plánu pre integráciu a inklúziu na roky 2021 – 2027 Európska komisia zverejnila Súbor nástrojov pre inkluzívne vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve . Tento zdroj poskytuje konkrétne usmernenia a osvedčené postupy prispôsobené miestnym podmienkam a pokrýva potreby všetkých detí migrantov – vrátane tých, ktoré vyžadujú dodatočnú podporu.
Súbor nástrojov nie je praktický len pre inštitúcie, ale jeho cieľom je aj harmonizovať normy v celej EÚ. Medzitým v členských štátoch iniciatívy na miestnej úrovni ukazujú, ako flexibilita a zapojenie komunity môžu viesť k skutočnému vplyvu.
V Nemecku projekt Stadtteilmütter (Matky zo susedstva) školí migrantky na prácu vo vlastných komunitách a pomáha iným rodinám zorientovať sa v procese zápisu detí do vzdelávacieho systému. Program oslovil 15 jazykových skupín a uskutočnil viac ako 15 000 návštev v domácnostiach.
Od roku 2004 Berlín prevádzkuje vzdelávací program Bridging Diversity , ktorý pomáha pedagógom podporovať inklúziu a rešpekt k rozmanitosti v každodennom živote v triede. Tento prístup posilňuje vzťahy s rovesníkmi a rieši problém vylúčenia už od raného veku.
V Dánsku projekt Kringlebakken – financovaný prevažne mestom Kodaň – poskytuje hravý a vzdelávací priestor pre deti do 3 rokov a ich matky, čím im pomáha hladko prejsť do formálneho predškolského systému.
Vo Francúzsku ANVITA – sieť 76 obcí a regiónov – pracuje na podpore „prívetivých politík“ a vytvorila pracovnú skupinu zameranú na vzdelávanie. Jedným z jej cieľov je zvýšiť prístup k povinnému predškolskému vzdelávaniu pre deti migrantov.
Fínske centrum Turun Valkonauha napokon ponúka komplexnú podporu pre rodiny migrantov, pričom kombinuje vzdelávanie so zdravotnou a sociálnou starostlivosťou. S pomocou profesionálnych terapeutov tento holistický prístup pomáha väčšiemu počtu detí zapojiť sa do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve – čím sa buduje základ pre dlhodobú integráciu a blahobyt.
Záver: inklúzia začína skoro
Či už ide o jazykové zručnosti, sociálne väzby alebo zapojenie rodičov, výhody vzdelávania v ranom detstve sú jasné – najmä pre rodiny migrantov. Ak chce EÚ vybudovať silnejšie a súdržnejšie komunity, cesta nezačína na stredných školách ani na trhoch práce, ale oveľa skôr – v triedach plných kociek, obrázkových kníh a zvedavých malých študentov.
Napísal
Formujte konverzáciu
Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.