Tento rok nám zástupcovia Európskej komisie – výkonná podpredsedníčka Roxana Mînzatu, komisárka Hadja Lahbib a komisárka Marta Kos – v spoločnom vyhlásení pripomenuli, že Rómovia sú neoddeliteľnou súčasťou európskej kultúrnej štruktúry už viac ako sedem storočí. Napriek tomu naďalej čelia diskriminácii a vylúčeniu, ktoré sú v ostrom kontraste so základnými hodnotami Európskej únie.
Dvanásť miliónov hlasov stále nepočutých
Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európe s odhadovanou populáciou 10 až 12 miliónov – z ktorých približne 6 miliónov sú občanmi EÚ. Ich každodenná realita sa však často veľmi líši od ideálov, ktoré Únia hlása.
Napriek tomu, že EÚ je založená na zásadách rovnosti a ľudských práv, rómskym komunitám sú tieto práva naďalej odopierané. Dôvody? Zakorenené predsudky, systémové vylúčenie a nedostatočný prístup k základným službám, ako je čistá voda a primeraná výživa.
Rozdiel medzi Rómami a širšou populáciou EÚ je zarážajúci – od vzdelávania cez zamestnanosť, bývanie až po zdravotnú starostlivosť. Alarmujúcich 80 % Rómov v EÚ je ohrozených chudobou v porovnaní s iba 17 % bežnej populácie.
Desaťročný plán – ale prinesie výsledky?
S cieľom riešiť tieto nerovnosti Európska komisia v roku 2020 spustila Strategický rámec EÚ pre Rómov do roku 2030 – plán s jasnými cieľmi pre členské štáty aj kandidátske krajiny.
Medzi jej priority patrí znižovanie rozdielov v chudobe, zlepšenie podmienok bývania a riešenie vzdelávacej segregácie rómskych detí. Hoci stratégia siaha aj mimo EÚ na západný Balkán a Turecko, jej úspech závisí od jedného kľúčového faktora: záväzku národných vlád.
Komisia naliehavo vyzvala krajiny, aby urýchlili implementáciu svojich národných plánov integrácie Rómov. Bez skutočnej politickej vôle, trvalého financovania a konkrétnych opatrení hrozí, že stratégia zostane dobre mieneným, ale v konečnom dôsledku neúčinným dokumentom.
Vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť – realita života Rómov
Napriek úsiliu a podpore z európskych finančných nástrojov – vrátane Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) – priepasť medzi rómskymi komunitami a zvyškom spoločnosti zostáva obrovská.
Mnoho rómskych detí stále navštevuje segregované školy alebo triedy. Primerané bývanie je často nedostupné. Prístup k zdravotnej starostlivosti zostáva obmedzený a pretrváva vylúčenie z trhu práce.
EÚ naďalej vyzýva na ráznejšie opatrenia, ale zároveň zdôrazňuje, že Rómovia musia byť stredobodom tejto zmeny. Zastúpenie v politickom, spoločenskom a verejnom živote zostáva minimálne. Nikto však nie je v lepšej pozícii na to, aby sa zastával Rómov, ako samotní Rómovia.
Pripomíname si zabudnuté zločiny, oživujeme kolektívnu pamäť
Kľúčovými zložkami úsilia Komisie sú aj historické a vzdelávacie iniciatívy. Prostredníctvom programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty (CERV) EÚ financuje projekty, ktoré pripomínajú obete rómskeho holokaustu, bojujú proti protirómskemu zmýšľaniu a podporujú rómske organizácie občianskej spoločnosti.
Iniciatívy ako ROMACT , EQUIROM a RomaMemory sa zameriavajú na obnovenie dôstojnosti a viditeľnosti rómskeho dedičstva a histórie.
Každoročné podujatia ako Týždeň Rómov v Európskom parlamente – tento rok sa koná už po ôsmykrát od 7. do 10. apríla – symbolizujú solidaritu s rómskym obyvateľstvom a zároveň zdôrazňujú prácu, ktorá zostáva nedokončená.
Ukrajina, Balkán, Turecko – Rómovia za hranicami EÚ
Rómska populácia siaha ďaleko za hranice EÚ. V kandidátskych krajinách EÚ, ako sú Srbsko, Albánsko, Severné Macedónsko a Turecko, žije približne 4 milióny Rómov. Podľa Svetovej únie Rómov a Rady Európy žije len na Ukrajine odhadom 400 000 Rómov.
Tieto komunity nie sú vylúčené z úsilia EÚ. Projekt integrácie Rómov, fáza III, podporuje vlády v zosúladení ich stratégií s modelom EÚ s cieľom urýchliť integráciu.
Pokrok si však vyžaduje viac než len financovanie – vyžaduje si trvalú politickú vôľu a spoločenskú transformáciu. Boj proti hlboko zakorenenému anticigánskemu zmýšľaniu si vyžaduje vzdelávanie, odvahu a dlhodobú angažovanosť.
8. apríl si pripomína prvý Svetový rómsky kongres, ktorý sa konal v roku 1971 a ktorý položil základy spoločnej rómskej identity zakorenenej v spoločnom jazyku, histórii a kultúre. Tento dátum sa odvtedy stal symbolom jednoty a hrdosti – ale aj pripomienkou toho, koľko práce je ešte potrebné urobiť.
Viac ako 50 rokov neskôr Rómovia stále čakajú na skutočnú rovnosť. Európska komisia túto výzvu nepodceňuje – cesta pred nimi je dlhá.
Ale každý krok sa počíta. Každá škola, ktorá prijíma rómske deti, každá politika vytvorená s ohľadom na ich potreby, každá sociálna alebo kultúrna iniciatíva – nás približuje k Európe, kde na nikoho nezabudneme.
Napísal
Formujte konverzáciu
Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.