Live

Syndróm vyhorenia v práci je čoraz častejším problémom, ktorý postihuje ľudí bez ohľadu na odvetvie, vek alebo pozíciu v spoločnosti. Je to stav vyplývajúci z chronického stresu na pracovisku, ktorý – ak sa nezvládne – môže viesť k vážnejším zdravotným a emocionálnym následkom.

Svetová zdravotnícka organizácia definuje syndróm vyhorenia ako syndróm charakterizovaný tromi hlavnými dimenziami: chronickou únavou, ktorú nezmierňuje odpočinok, cynizmom voči vlastnej práci a zníženou profesionálnou efektivitou. Hoci vyhorenie nie je oficiálne klasifikované ako zdravotný stav, jeho účinky môžu byť deštruktívne pre vašu kariéru aj celkovú kvalitu života.

Tento jav je predmetom rozsiahleho výskumu a analýzy a zistenia sú často alarmujúce. Štúdia spoločnosti Deloitte odhalila, že až 77 percent respondentov zažilo syndróm vyhorenia vo svojom súčasnom zamestnaní.

Dlhodobé zanedbávanie tohto stavu môže viesť nielen k problémom na pracovisku, ale môže mať vplyv aj na vaše vzťahy a duševné a fyzické zdravie. Preto je pochopenie príčin vyhorenia a implementácia stratégií na jeho prevenciu nevyhnutné pre udržanie zdravej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

Čo vedie k vyhoreniu?

Jedným z najväčších dôvodov, prečo ľudia vyhoria, je to, že nemajú dostatočnú kontrolu nad svojou prácou. Príliš veľa požiadaviek môže po čase spôsobiť pocit bezmocnosti. Často sa to stáva, keď manažéri nevedia, čo robia, a všetko sa javí ako kríza. Niekedy firmy dokonca zámerne znižujú počet zamestnancov a potom má každý priveľa práce! Nie vždy ide o to, že máte kopu práce – pocit, že ju nemôžete ovládať, je to, čo v skutočnosti vedie k vyhoreniu.

Ďalším faktorom vyhorenia je pocit nedocenenia. Iste, peniaze sú dôležité, ale uznanie za vašu tvrdú prácu je hlavnou motiváciou. Keď sa necítite ocenení, začnete mať nenávisť voči svojej práci. Práca by vám mala dávať dobrý pocit zo seba samého, ale keď nedostanete žiadne uznanie, môže to byť veľmi frustrujúce.

Toxické pracovné prostredie, kde sa všetci hádajú a nemáte podporu od kolegov alebo šéfa, všetko ešte viac sťažuje. Negatívnosť v práci môže z vašej práce urobiť úplnú núdzu. Keď má byť práca napĺňajúca, ale nakoniec sa zdá byť bremenom, vtedy viete, že niečo nie je v poriadku.

Keď spozorujete prvé príznaky vyhorenia, nečakajte – urobte s tým niečo! Dobrým začiatkom je naučiť sa, ako si riadiť pracovnú záťaž. Ak prokrastinujete alebo nie ste dobrí v plánovaní, teraz je čas naučiť sa, ako sa zorganizovať.

Dôležité je aj naučiť sa povedať „nie“. Nie všetko je naliehavé a stanovenie hraníc je kľúčom k životu mimo práce.

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

Pravidelné prestávky počas pracovného dňa, ako aj dlhšie prestávky, ako napríklad dovolenky, sú nevyhnutné pre regeneráciu. Je tiež prospešné rozvíjať záľuby a koníčky mimo kancelárie, ktoré poskytujú psychickú prestávku od každodenných povinností. To nielen zlepšuje pohodu, ale pomáha aj získať nový pohľad na profesionálny život.

Ak práca už nespĺňa očakávania, priznanie si, že možno je čas na zmenu, nie je neúspechom. Obnovenie si zručností a hľadanie nových príležitostí môže byť šancou nájsť si prácu, ktorá lepšie zodpovedá osobným potrebám a hodnotám.

Kľúčovým prvkom v prevencii syndrómu vyhorenia je udržiavanie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom. Priemerný človek strávi v práci približne tretinu svojho života – približne 90 000 hodín.

Globálna pandémia zmenila spôsob, akým pracujeme, a zaviedla hybridné modely, ktoré kombinujú prácu na diaľku a v kancelárii. Hoci tento model ponúka mnoho výhod, ako napríklad zvýšenú flexibilitu, zároveň rozmazal hranice medzi pracovným a osobným životom. V dôsledku toho sa mnohí ľudia ťažko odpájajú od pracovného režimu, čo negatívne ovplyvňuje ich odpočinok a regeneráciu.

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je kľúčová nielen pre duševné zdravie, ale aj pre produktivitu. Ľudia, ktorí si nájdu čas na svoje záľuby, pestujú vzťahy a odpočívajú, sú efektívnejší a spokojnejší so svojou prácou. Na dosiahnutie tejto rovnováhy sa oplatí začať stanovovaním priorít. Realistický prístup k každodenným úlohám pomáha vyhnúť sa frustrácii a negatívnym emóciám, ktoré pramenia z nedosiahnutia nereálnych cieľov.

Stanovenie jasných hraníc medzi pracovným a voľným časom je obzvlášť dôležité pri práci na diaľku. Vyhradený priestor na profesionálne povinnosti alebo symbolické zatvorenie notebooku po skončení pracovnej doby môže pomôcť vytvoriť jasné oddelenie medzi týmito sférami.

Je tiež dôležité pravidelne využívať dni dovolenky. Prestávka od každodenných profesionálnych povinností vám umožní načerpať nové sily a vrátiť sa do práce s novým pohľadom, čím sa zvýši efektivita po prestávke.

Pochopenie vlastných limitov je ďalším kľúčovým aspektom udržiavania rovnováhy. Otvorená komunikácia s nadriadenými o realistických očakávaniach môže pomôcť predchádzať pracovnému preťaženiu. Delegovanie úloh a hovorenie „nie“ sú zručnosti, ktoré sa oplatí rozvíjať, aby ste sa vyhli nadmernej záťaži.

Plánovanie voľného času je rovnako dôležité ako plánovanie práce. Plánovanie koníčkov, spoločenských stretnutí alebo iných aktivít nesúvisiacich s prácou v kalendári umožňuje cielené riadenie času. Tento prístup pomáha udržiavať rovnováhu medzi profesionálnym a osobným životom a zabezpečuje priestor na zotavenie a rast v iných oblastiach života.

Syndróm vyhorenia v práci – prevezmite zodpovednosť za svoje potreby

Vyhorenie sa nestane len tak zo dňa na deň; stane sa to, keď príliš dlho ignorujete varovné signály. Zistite, čo ho spôsobuje, a podniknite kroky na jeho prevenciu, aby ste si udržali duševné zdravie pod kontrolou a zostali spokojní so svojou prácou.

Pamätajte, že starostlivosť o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom nie je len o tom, že sa cítite lepšie – pomáha vám to aj v práci. Vedieť, čo potrebujete, stanoviť si hranice a rozumne využívať svoj čas, sú všetko veci, ktoré môžete urobiť, aby ste sa vyhli vyhoreniu a cítili sa spokojnejší so svojím životom.

V prípade krízy duševného zdravia

Počas krízy duševného zdravia v EÚ môžete získať okamžitú pomoc zavolaním na tiesňové číslo (112), návštevou pohotovosti v nemocnici alebo kontaktovaním krízovej linky pomoci pre duševné zdravie, ako napríklad Samaritans (116 123). V situáciách, ktoré neohrozujú život, ale stále si vyžadujú podporu, zvážte kontaktovanie všeobecného lekára alebo miestneho zdravotného strediska so žiadosťou o radu a prípadné odporučenie k odborníkovi na duševné zdravie.

Napísal

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.

Napíšte článok s protiargumentmi Napíšte súvisiaci článok