Viac ako osem mesiacov uplynulo odvtedy, čo Rumunsko zažilo katastrofu v srdci Harghity, v Praide, kde od mája minulého roka zdanlivo nepretržite trvá stav pohotovosti. Soľná baňa Praid bola zaplavená po tom, čo prudko vzrástol prietok potoka Corund, a tlač už vtedy informovala, že všetka voda sa vyliala do jednej z najdôležitejších turistických atrakcií v krajine. Krátko po tejto udalosti boli v soľnej bani zastavené turistické a výrobné aktivity.

V dôsledku toho Rumunsko stratilo kontrolu a úrady a organizácie sa začali obávať. Hovorili sme s niekoľkými zástupcami občianskych organizácií, aby sme zistili, ako zvládli obdobie, keď bola soľná baňa Praid zaplavená, aké riešenia navrhujú na vyriešenie problému a ako predchádzať možným incidentom prostredníctvom informovanosti o problematike klimatických zmien.

„Len 4 % Rumunov považuje klimatické zmeny za národnú prioritu. Povedomie o vplyve na poľnohospodárstvo, vodu, hospodárstvo a zdravie sa zatiaľ nepremieta do silného dopytu po opatreniach v oblasti klímy,“ povedal Dragoș Tuță, prezident a zakladateľ Veľvyslanectva udržateľnosti v Rumunsku. „V demokratickej spoločnosti by mali občania posolstvá politickým lídrom prenášať prostredníctvom spolupráce s občianskou spoločnosťou.“

Verejné politiky sú potrebné na zníženie klimatických rizík, ale na ochranu zraniteľných komunít a prispenie k boju proti zmene klímy prostredníctvom iniciatív dostupných širokej verejnosti je potrebné aj zapojenie všetkých.

Zdroj: Greenpeace

„Generácia sformovaná týmto spôsobom chápe, aké dôležité je, aby inštitúcie fungovali správne, aby sa dodržiavali zákony a aby sa chránil verejný záujem. Len takto môžeme skutočne reagovať na klimatickú krízu. Môžeme to urobiť podporou mimovládnych organizácií bojujúcich za čistejšie životné prostredie, zapojením sa do občianskych iniciatív alebo environmentálnych hnutí a požadovaním, aby politici rozhodovali v záujme ľudí, nie veľkých znečisťovateľov,“ zdôrazňuje Andrei Crăciun, aktivista za energetické komunity a propagátor energetickej demokracie pre Greenpeace Rumunsko.

Východiskovým bodom všetkého je vzdelávanie a jeho úloha pri formovaní nových generácií, ktoré si viac uvedomujú aktuálne problémy a sú zodpovednejšie voči životnému prostrediu. Mladí ľudia musia byť svedkami toho, čo ich obklopuje, aby sa v dospelosti história klimatických problémov neopakovala.

Zdroj: Cătălin Pruteanu/UNICEF

„Vzdelávanie a senzibilizácia verejnosti v oblasti klimatických zmien pre miestne komunity, ako aj vytváranie školiacich a mentoringových programov v oblasti zelených zručností pre mládež, sú ďalšími opatreniami, ktoré môžu priniesť výsledky pre deti,“ hovorí Ana Riatti z UNICEF Rumunsko.

Aby sme predišli opakovaniu takýchto udalostí, mali by sme sa obzrieť späť a pokúsiť sa uvedomiť si, kde sme sa dostali a čo môžeme urobiť pre zelenú budúcnosť. Zo všetkých katastrof sa musíme poučiť z jednej lekcie, ktorá sa neučí v škole: trpezlivosť skutočne odhaliť environmentálne problémy a pokúsiť sa ich napraviť.

„Úrady už identifikovali oblasti s vysokým alebo stredným rizikom povodní a tieto riziká treba uznať; nemali by sme stavať tam, kde vieme, že existuje možnosť bleskovej povodne. Tieto veci sú dostupné – možno je potrebná väčšia komunikácia medzi širokou verejnosťou a úradmi – a úrady by mali byť oveľa autoritatívnejšie, pokiaľ ide o rozhodnutie stavať tam, kde takéto riziká existujú,“ hovorí Camelia Ionescuová, zástupkyňa WWF.

Ako ukazujú novinári Euronews, soľná baňa Praid vznikla pred viac ako 20 miliónmi rokov a stala sa jedným z najväčších ložísk v Európe a jedným z najdôležitejších turistických cieľov Rumunska. Podľa Hotnews rok 2024 priniesol aj nárast počtu návštevníkov, pričom soľnú baňu Praid navštívilo takmer 500 000 ľudí.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.