EÚ, jeden z najkomplexnejších a najnepochopenejších politických subjektov na svete, je často terčom skreslených naratívov, virálnych lží a manipulácií generovaných umelou inteligenciou. Väčšina týchto dezinformácií ani len nepramení z odvážnych politických obvinení. Skrýva sa v banálnych tvrdeniach – o bezpečnosti potravín, digitálnych právach, environmentálnych pravidlách alebo dokonca o budúcnosti meny o päť rokov. Pre mladých ľudí vyrastajúcich online, z ktorých mnohí ešte nie sú voličmi, ale sú veľmi aktívni na sociálnych sieťach, nebezpečenstvo nespočíva len v tom, že sú dezinformovaní. Je to v tom, že sú zavádzaní bez toho, aby si to vôbec uvedomovali.
Začiatkom roka 2024 sa na sociálnych sieťach začalo šíriť zmanipulované video. Ukázalo novinára televízie France 24, ktorý informoval o tom, že Ukrajina plánuje pokus o atentát na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Video sa na prvý pohľad zdalo presvedčivé – logo bolo známe, tón pokojný – ale celé video bolo deepfake. Na vydávanie sa za novinára a vymyslenie príbehu boli použité obrázky generované umelou inteligenciou a syntetický hlas. Video sa rýchlo rozšírilo na platformy ako X (predtým Twitter) a Telegram, kým ho overovatelia faktov nenahlásili a vyvrátili. Hoci bolo odstránené, jeho krátka životnosť poukázala na to, ako ľahko sa dá syntetický obsah použiť na podkopanie dôvery a šírenie zmätku v európskom informačnom priestore.
Virginie Kouridaki©
Približne v rovnakom čase bola odhalená samostatná, ale rovnako znepokojujúca kampaň. Známa ako „Doppelgänger“ zahŕňala klonované webové stránky navrhnuté tak, aby napodobňovali oficiálne médiá EÚ a renomované médiá. Tieto falošné stránky zverejňovali nepravdivé informácie s výrazne korporátnym tónom, ako napríklad tvrdenia, že EÚ do roku 2026 nahradí hotovosť digitálnym eurom alebo že finančné prostriedky z programu Erasmus+ budú presmerované na financovanie vojenských operácií. Jeden článok dokonca tvrdil o zavedení novej „dane z kliknutí“ pre používateľov sociálnych médií. Hoci tieto príbehy boli vymyslené, vizuálny dizajn stránok – vrátane log EÚ, rozloženia a jazyka – ich robil autentickými. Cieľom nebolo šokovať, ale nenápadne oklamať a zneužívať dôveru používateľov v známe formáty (Európska komisia, 2023a).
Nejde o ojedinelé incidenty. Podľa Európskeho observatória digitálnych médií (EDMO) sa falošný obsah súvisiaci s EÚ medzi rokmi 2022 a 2024 zvýšil o 35 %, pričom k najprudšiemu nárastu došlo pred dôležitými oznámeniami alebo udalosťami, ako sú voľby a politické summity (EDMO, 2024). Väčšina týchto dezinformácií koluje vo forme krátkych videí a snímok obrazovky, nie dlhých článkov alebo manifestov. Ich sila spočíva v ich vizuálnej, bezprostrednej a predovšetkým emocionálne nabitej povahe.
