Pri príležitosti včerajšieho Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu, ktorý si pripomína oslobodenie tábora Auschwitz-Birkenau 27. januára 1945, sa v Európskom parlamente konali špeciálne spomienkové podujatia za účasti preživších holokaustu. Medzi tými, ktorí sa podelili o svoj príbeh, bola aj Tatiana Bucci, talianska preživšia holokaust.

Bucci sa narodila v roku 1937 vo Fiume, meste, ktoré v tom čase patrilo Taliansku a dnes sa nachádza v Chorvátsku. Mala iba šesť rokov, keď bola 4. apríla 1944 spolu so svojou štvorročnou sestrou Androu, matkou, tetou, babičkou a bratrancom Sergiom deportovaná do Osvienčimu.

Ako vysvetlila, skutočnosť, že ona a Andra boli považované za dvojčatá, im, rovnako ako Sergiovi, pomohla vyhnúť sa poslaniu do plynových komôr. Tri deti strávili v tábore Osvienčim desať mesiacov. „Zvykla som si na život tam a z rozhovorov dozorcov som pochopila, že som Židovka a že my Židia sme boli predurčení na takýto život – ktorý nebol život, ale smrť,“ povedala.

Sestrám sa podarilo prežiť, keď ich jeden z táborových strážcov varoval, aby nereagovali na otázku, či sa niektoré z detí chcú vrátiť k matkám. Túto informáciu odovzdali Sergiovi, ktorý sa však neovládol a odpovedal kladne. Následne bol deportovaný do iného tábora, podrobený lekárskym experimentom a následne brutálne zavraždený obesením na mäsiarsky hák.

Po oslobodení tábora boli Tatiana a Andra poslané do sirotinca v Anglicku a v decembri 1946 sa opäť stretli so svojimi rodičmi v Taliansku.

Po príchode do Ríma sestrám ukázali fotografie detí v nádeji, že ich spoznajú. Tatiana neskôr pochopila, že išlo o deti, ktoré boli zabité pri razii v rímskom židovskom gete v roku 1943.

Tatiana a Andra Bucciovci patria medzi najmladšie deti, ktoré prežili Osvienčim a ktoré si na tento zážitok zachovali spomienky.

„Dúfam, že všetky deti na svete budú môcť mať taký život, aký som mohol mať ja po vojne, a že sa dožijú takej staroby ako ja,“ povedal Bucci poslancom Európskeho parlamentu a dodal, že „život je krásny“.

Antisemitizmus opäť predstavuje vážnu hrozbu

Jeho predsedníčka Roberta Metsola vo svojom prejave v Európskom parlamente varovala aj pred vracajúcimi sa démonmi antisemitizmu – javmi, ktoré podľa nej živia rozvoj nových technológií.

„Dnes sa antisemitizmus šíri rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, zosilňuje sa online a mení staré lži na smrteľnú realitu,“ uviedla.

Podľa jej názoru pripomínanie si holokaustu „znamená konfrontáciu s nenávisťou všade, kde sa objaví“.

Potrebu pripomínať si obete holokaustu a bojovať proti obnovenému nárastu antisemitizmu zdôraznila vo svojom prejave aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Tri generácie po holokauste je pripomienka holokaustu čoraz dôležitejšia,“ povedala a dodala, že dnes sa holokaust zneužíva „na naše rozdelenie, relativizáciu zločinov a na podnecovanie antisemitizmu“.

Upozornila na prudký nárast antisemitských činov v celej Európe, ktorý núti mnohých Židov skrývať svoju identitu a žiť v strachu. „Toto je neprijateľné. Pre antisemitizmus nie je miesto ani ospravedlnenie,“ zdôraznila.

Vyjadrila tiež podporu európskym židovským komunitám. „Európa musí byť bezpečným miestom pre Židov a pre ľudí všetkých vierovyznaní.“

Ubezpečila, že Európska únia spolu so svojimi členskými štátmi implementuje stratégiu EÚ pre boj proti antisemitizmu a buduje sieť dôveryhodných oznamovateľov s cieľom bojovať proti antisemitizmu online.

„Pracujeme tiež na predchádzaní radikalizácii, na zabezpečení ochrany zraniteľných skupín online a na posilnení bezpečnostných opatrení na ochranu verejných priestranstiev a miest bohoslužieb pred útokmi,“ povedala.

Stratégia EÚ

Podľa správy pracovnej skupiny J7 Anti-Defamation League (ADL), zverejnenej v minulom roku, sa počet antisemitských incidentov dramaticky zvýšil v siedmich krajinách s najväčšími židovskými komunitami mimo Izraela.

Medzi rokmi 2021 a 2023 sa počet antisemitských incidentov zvýšil o 75 % v Nemecku, o 185 % vo Francúzsku a o 82 % v Spojenom kráľovstve.

V roku 2021 Európska komisia predstavila vôbec prvú stratégiu EÚ pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života. Je založená na troch pilieroch: predchádzanie všetkým formám antisemitizmu, ochrana a podpora židovského života a podpora výskumu, vzdelávania a pripomínania si holokaustu.

Stratégia navrhuje opatrenia na posilnenie spolupráce s online platformami v boji proti antisemitizmu na internete, zlepšenie ochrany verejných priestranstiev a miest bohoslužieb, zriadenie Európskeho centra pre výskum súčasného antisemitizmu a vytvorenie siete miest, kde došlo k vyhladzovaniu Židov.

Päťdesiatpäť percent Európanov verí, že antisemitizmus je v ich krajine problémom. To je viac ako v roku 2018, keď tento názor zastávalo 50 %. Podľa údajov Eurostatu 47 % Európanov (v porovnaní s 36 % v roku 2018) uvádza, že antisemitizmus v ich krajine sa za posledných päť rokov zintenzívnil.

Vzdelanie môže pomôcť

Nemecká novinárka Susanne Siegertová, ktorá sa špecializuje na problematiku holokaustu, pre EURACTIV.pl uviedla, že vzdelávanie mladých ľudí o tomto zločine je jedným z prvkov úsilia o predchádzanie antisemitizmu.

Ako uznala, nie je si istá, či existuje priama súvislosť medzi nedostatkom vedomostí a antisemitskými postojmi, ale „keď používatelia internetu nemajú základné historické znalosti, môžu byť náchylnejší na antisemitské konšpiračné naratívy – ako sú napríklad tvrdenia, že Židia spôsobili druhú svetovú vojnu.“

„Zároveň samotné vedomosti nechránia pred antisemitizmom. Početné príklady krajne pravicových extrémistov ukazujú, že jednotlivci s dôkladným pochopením histórie druhej svetovej vojny môžu napriek tomu zastávať hlboko antisemitské názory,“ varovala.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.