Kultúra pod tlakom: Čo mladí Európania očakávajú od EÚ
Kultúra je dôležitá – teraz viac ako kedykoľvek predtým
Kultúra nie je len kulisou európskeho života – je jeho samotným jadrom. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra sa prevažná väčšina občanov EÚ domnieva, že kultúrna výmena a kreativita by mali byť kľúčovými prvkami činnosti EÚ. V skutočnosti 87 % súhlasí s tým, že kultúra pomáha ľuďom stotožniť sa s Európou a cítiť sa súčasťou spoločného spoločenstva.
Takmer rovnaký počet – 86 % – verí, že kultúrne dedičstvo nie je len vecou minulosti, ale dôležitou súčasťou našej prítomnosti a budúcnosti.
Toto je viac než len ocenenie múzeí alebo hudobných festivalov. Je to silné vyhlásenie: Európania vnímajú kultúru ako zdroj spolupatričnosti, most medzi generáciami a regiónmi a hnaciu silu sociálneho a ekonomického blahobytu.
Otázka 5. Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcimi tvrdeniami o slobode umeleckého prejavu?
Umelecká sloboda je základným pilierom každej demokracie. A európski občania to chápu – 88 % z nich uvádza, že je to pre nich dôležité. Veria, že umelci by mali mať možnosť slobodne vyjadrovať svoje myšlienky a emócie bez strachu z cenzúry alebo represií.
Realita je však zložitejšia. Iba 77 % opýtaných je presvedčených, že umelci v ich krajine si túto slobodu skutočne užívajú. Táto medzera odhaľuje, že v niektorých členských štátoch môžu kultúrnu scénu stále ovplyvňovať obmedzenia alebo politické tlaky.
Toto by malo byť pre lídrov EÚ varovným signálom. Ak si skutočne ceníme demokratické ideály, musíme ísť nad rámec symbolickej podpory umeleckej slobody a zabezpečiť jej plnú ochranu v celej Únii.
Spravodlivá a inkluzívna kultúrna politika musí zabezpečiť, aby sa všetci umelci – bez ohľadu na to, kde žijú – cítili bezpečne, podporovaní a slobodne tvoriť.
Otázka 3. Povedzte mi, prosím, či ste za posledných 12 mesiacov absolvovali samostatne alebo ako súčasť organizovanej skupiny či kurzov…? (MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ)
Z prieskumu vyplynul prekvapivý a vzrušujúci trend: 49 % Európanov sa v uplynulom roku aktívne zapojilo do umeleckých aktivít – čo je výrazný nárast oproti 37 % v roku 2013.
To znamená, že kultúru čoraz viac tvoria ľudia pre ľudí – neobmedzuje sa len na operné domy alebo múzeá. Od nástenných malieb v komunitách až po miestne hudobné festivaly a digitálne rozprávanie príbehov, mladí ľudia a občania v celej Európe používajú umenie na vyjadrenie identity, emócií a hodnôt.
Toto je silný argument pre demokratizáciu prístupu k umeniu. Respondenti majú jasno: umenie by malo byť dostupnejšie pre všetkých, nielen pre privilegovaných.
Otázka 7. Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcimi tvrdeniami týkajúcimi sa umelej inteligencie (AI) a jej úlohy v umení a kultúre?
Vzostup generatívnej umelej inteligencie otriasa svetom umenia – a nie bez obáv. 73 % Európanov sa obáva, že umelá inteligencia by mohla poškodiť pracovné miesta a príjmové príležitosti pre umelcov.
Hoci umelá inteligencia otvára dvere experimentovaniu a inováciám, zároveň prináša etické, kreatívne a ekonomické výzvy. Bude ľudská kreativita odsunutá na vedľajšiu koľaj? Dá sa originalita stále chrániť vo svete obsahu generovaného algoritmami?
Iba 48 % respondentov uvádza, že dokážu rozoznať rozdiel medzi umením vytvoreným človekom a umením vytvoreným umelou inteligenciou. S tým, ako sa hranica medzi „skutočným“ a „robotickým“ stiera, rastie potreba regulácie a verejného vzdelávania.
Je tu aj hlbší problém: iba 51 % Európanov verí, že umelci v ich krajine sú spravodlivo platení. Ak kreatívna práca nie je riadne ocenená, aký odkaz to vysiela začínajúcim talentom?
Čo občania očakávajú od EÚ
Európania nielen poukazujú na problémy – žiadajú o konanie. Podľa prieskumu si občania želajú užšiu spoluprácu medzi svojimi národnými vládami a EÚ v oblasti kultúrnej politiky.
Medzi hlavné priority patria:
- Sprístupnenie kultúry a umenia každému
- Ochrana kultúrneho dedičstva počas konfliktov, prírodných katastrof a klimatických kríz
- Zabezpečenie spravodlivého platu a dôstojných pracovných podmienok pre ľudí v kultúrnom sektore
Posolstvo je jasné: Európania vnímajú kultúru ako spoločný priestor – priestor, ktorý musí byť inkluzívny, chránený a pestovaný.
Kompas pre kultúrnu budúcnosť Európy
Výsledky tohto prieskumu nie sú len čísla – formujú skutočnú politiku. Budú podkladom pre pripravovanú kultúrnu stratégiu EÚ s názvom Kultúrny kompas pre Európu, ktorá má byť zverejnená v roku 2025.
Európska komisia do 13. mája zhromažďuje verejné pripomienky, ktoré pomôžu sformulovať finálnu verziu. Mladí ľudia a kreatívni pracovníci sú obzvlášť vyzývaní, aby sa vyjadrili.
Ako uviedol komisár EÚ Glenn Micallef , zodpovedný za medzigeneračnú spravodlivosť, mládež, kultúru a šport:
„Kultúra nie je len súčasťou našej identity. Je základom budúcnosti Európy.“
Občania sa vyjadrili: chcú Európu, ktorá podporuje umeleckú slobodu, zabezpečuje spravodlivé odmeňovanie tvorcov a sprístupňuje kultúru všetkým.
Veľkou otázkou je – budú tvorcovia politík počúvať? Budúcnosť európskej kultúry závisí od rozhodnutí prijatých dnes. Či sa kultúra stane nástrojom jednoty a inovácie – alebo ju odsunú na vedľajšiu koľaj iné priority – bude závisieť od nás všetkých.
Zdroj všetkých grafických prvkov použitých v článku: Eurobarometer
Napísal
Formujte konverzáciu
Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.
©2025 Pulse Z. Navrhol a vyvinul Matrix Internet Otvorí sa v novej karte