Kto som, keď nie som online?

Ľudia strávia v priemere 143 minút denne prehliadaním sociálnych médií. To sú presne dve hodiny a dvadsaťtri minút strávené vstrebávaním najrôznejších informácií rôzneho druhu a dôležitosti. Sociálne médiá nám v dnešnej dobe poskytujú množstvo obsahu, s ktorým sa v danom okamihu stotožňujeme.

Uložíme si ho a prepošleme ho všetkým našim priateľom. Ale o pár minút neskôr, vďaka algoritmu, vidíme ďalšie podobné videá od ľudí, ktorí majú na tú istú tému sto rôznych názorov.

Preťaženie informáciami a neustála konfrontácia s protichodnými názormi vedie k strate vnútorného kompasu a spôsobuje v nás zmätok. Preto sa stáva bežným, že mnohé názory sa formujú podľa trendov a nie podľa našich vlastných presvedčení.

Mladí ľudia sú najzraniteľnejší

Napriek tomu, že sa sociálne siete stali útočiskom pre ľudí všetkých vekových kategórií, najväčším lákadlom sú pre deti a tínedžerov. Sú vo veku, keď začínajú objavovať svet a všetky jeho nástrahy a sociálne siete ich na tejto ceste sprevádzajú.

Podľa výskumu publikovaného v časopise Amazonia Investiga sú mladí ľudia na sociálnych sieťach vystavení nielen obrovskému množstvu informácií, ale aj tlaku prispôsobiť sa obsahu, ktorý im algoritmy neustále ponúkajú.

V prípade detí, ktoré si ešte len vytvárajú vlastné názory a hodnoty, to môže viesť k tomu, že sa začnú stotožňovať s postojmi, ktoré nie sú ich vlastné, len preto, že sú populárne alebo masovo zdieľané.

Výskum tiež varuje, že ak mladí ľudia nevedia kriticky zhodnotiť to, čo sledujú, môžu byť v budúcnosti náchylnejší na manipuláciu.

Pýtali sme sa, ako študenti vnímajú túto problematiku

Študentka Sara nám povedala, že keď si nevie vytvoriť názor na určitú tému, vyberie si z internetu tú, s ktorou sa najviac stotožňuje, na základe predchádzajúcich skúseností alebo existujúcich názorov a hodnôt. Za veľmi dôležitý aspekt však považuje to, kto tento názor zastupuje.

Na druhej strane, keď sa zameriava na dôveryhodné zdroje, vníma širokú škálu názorov ako výhodu. Keď si raz vytvorí názor, je otvorená ho zmeniť alebo prehodnotiť. Chápe tiež, že niektorí ľudia používajú humor ako obranný mechanizmus, ale obáva sa, že spoločnosť môže ľahko skĺznuť do stavu, keď nebudeme schopní rozlíšiť, čo je podstatné.

Študent Peter priznáva, že zmenil svoj názor len preto, že na internete videl iných ľudí s iným postojom. Vysvetľuje, že dôvodom bol strach z online nenávisti a odsudzovania, ktoré podľa neho nie sú v online priestore ničím nezvyčajným. „Ľudia tam môžu byť naozaj nepríjemní,“ dodáva. Napriek tomu si myslí, že viac informácií môže byť prospešných, ak pochádzajú z kvalitných a overených zdrojov, a rozširujú naše povedomie.

Podľa neho si však veľa ľudí vytvára názory na základe toho, čo im algoritmus kŕmi, práve zo strachu z odmietnutia. Najviac sa obáva o deti, ktoré si názory ešte len vytvárajú. Domnieva sa, že ak sú vystavené iba jednému typu obsahu, môžu byť v budúcnosti náchylnejšie na manipuláciu. Uvedomuje si aj silu humoru, niekedy ho sám používa ako obranný mechanizmus, keď je ho na neho priveľa. Napriek tomu si myslí, že je dôležité vedieť, kedy je humor vhodný a kedy môže ublížiť.

V zákulisí internetu

Niektoré veci vyzerajú online skvele, kým neuvidíme, čo sa za nimi skrýva. Influenceri, ktorí prezentujú svoje vysnívané zamestnania, v skutočnosti čelia obrovskému tlaku, nenávisti a vyhoreniu.

Vírusové výzvy môžu byť nebezpečné a ideálne životy sú často len zásterkou pre osobné problémy. Keď sa dozvieme, čo sa skrýva v zákulisí, cítime sa sklamaní, možno dokonca stratíme dôveru. Prestávame veriť tomu, čo vidíme, ale zároveň nevieme, čoho sa držať.