Live

Mlyn vyčerpania

Pamätáte si Boxera, koňa zo Zvieracej farmy ? Toho veľkého, dobrosrdečného tvora, ktorý točil mlyn vo dne v noci bez toho, aby sa niekedy opýtal prečo – alebo aspoň či to, čo staval, malo pre neho v konečnom dôsledku nejaký význam. Veril, že riešením každého problému je trochu viac práce, trochu viac trpezlivosti, trochu viac viery vo vodcov.

Hoci ho Orwell stvoril ako symbol robotníckej triedy a vzhľadom na neustále rastúce sociálne nerovnosti sa s ním Generácia Z v tomto klasickom diele nemôže stotožniť. Nedostatok identifikácie nevzniká preto, že by táto generácia nepracovala, ale preto, že si uvedomuje, že koleso sa môže otáčať donekonečna bez toho, aby vyprodukovalo niečo podstatné. Vidí, že tichá viera nezachráni, že nepretržitá produktivita sa nerovná hodnote a že vyčerpanie nie je cnosť. Orwellov kôň pracoval, kým sa nezrútil; problém dnešnej mládeže, tieto uvedomenia, vyvstávajú práve preto, že sú o krok vpred, kde mladí vnútorne vyhoria skôr, ako musia kľaknúť.

Dnes má syndróm vyhorenia podobu mladého človeka, ktorý čelí súboru povinností , ktoré musí splniť, čo v konečnom dôsledku robí z syndrómu vyhorenia (profesionálny syndróm vyplývajúci z chronického pracovného stresu, ktorý nebol úspešne riešený) novú normu. V prieskume spoločnosti Cigna (2022) 91 % zamestnancov generácie Z hlási stres a 98 % vykazuje príznaky vyhorenia. Hoci WHO to považuje za krízu spôsobenú pracovnou záťažou, neznamená to, že tento jav je obmedzený len na pracovisko, najmä keď technológie stierajú hranice medzi pracovným a osobným životom, pričom každé „pingnutie“ vytvára úzkosť a neustále príspevky s „explóziami“ kreativity a úspechov od iných zintenzívňujú úzkosť z porovnávania a potrebu úspechu. Neustále sa zaznamenáva vzťah mladých ľudí k únave, stresu a sociálnym médiám ako vplyvu na duševné zdravie. Štúdia v International Journal of Science and Research z roku 2025 ukazuje, že 75 % generácie Z hlási negatívny vplyv sociálnych médií na svoje duševné zdravie, zatiaľ čo 59 % pociťuje zvýšený stres a úzkosť v dôsledku digitálneho tlaku.

Tento jav, okrem svojich kolektívnych rozmerov, určite charakterizuje takzvaný Západ ako celok. Podľa štúdie APA Stress in America 2023 58 % ľudí vo veku 18 – 34 rokov uvádza, že „stres je úplne ohromujúci“, zatiaľ čo 50 % sa cíti znecitlivene a 67 % má ťažkosti s koncentráciou. Hlavnými faktormi prispievajúcimi k tomuto obrazu sú následky pandémie, ekonomická neistota, izolácia a osamelosť.

Nové časy, staré mravy

Únava sa zdá byť spojená s pocitom sklamania, sklamaním z predstavy, že ak sa budete dostatočne snažiť, uspejete, zatiaľ čo teraz vidia, že hory sa nedajú premiestniť len silou vôle a že sociálna mobilita prakticky neexistuje. Okrem toho údaje z LinkedIn Workplace Insights ukazujú, že generácia Z mení zamestnanie o 134 % častejšie ako pred pandémiou, zatiaľ čo každý ôsmy manažér priznáva, že ich častejšie prepúšťa, pričom uvádza „nedostatok prípravy“ a „odpor voči spätnej väzbe“.

Ich životné podmienky medzitým už neposkytujú dôstojnosť. Vo veľkých európskych mestách, ako je Španielsko, sa náklady na bývanie od roku 2015 zvýšili o 70 %, zatiaľ čo mzdy stagnujú. Tieto podmienky zintenzívňujú kolektívne požiadavky na prácu na diaľku alebo flexibilný pracovný čas, práve s cieľom zmierniť únavu – nie z práce, ale z prežitia, kvôli práci, zamestnaní, ktoré nie sú založené na produktivite pracovníkov, ale na plytvaní ich osobného kapitálu, energie, finančných a psychologických zdrojov. Dôsledkom celej tejto situácie je teraz existenčne, z hľadiska cieľov mladých ľudí, domček z karát, ktorý sa zrútil, generácia žijúca v neustálom napätí, ktorá vidí, ako jej potreba stability a prežitia neustále ustupuje.

Podľa Forbesu väčšina mladých zamestnancov hľadá „kariérny postup, výzvy a záväzok zamestnávateľa k duševnému zdraviu a diverzite“, ale nachádzajú pracoviská, ktoré naďalej fungujú „so starými modelmi, ktoré uprednostňujú produktivitu na úkor pohody“, čo vedie k nižšej spokojnosti a zvýšenej frustrácii, čo je prvý krok k vyhoreniu.

 

Podľa výskumu Youngstown State University 43 % generácie Z pracuje na plný úväzok a zároveň študuje alebo navštevuje školiaci program, aby sa snažili držať krok s meniacim sa trhom práce. Zároveň takmer 50 % uvádza, že sa cítia „príliš vyčerpaní na to, aby pracovali“, zatiaľ čo 76 % považuje finančné náklady za hlavnú prekážku svojho rozvoja, čo z potreby sebazdokonaľovania robí skôr preteky o prežitie. Vyčerpanie je príznakom generácie, ktorá je nútená byť zároveň produktívna a vyrovnaná, neustále sa učiť, ale nemá čas žiť, byť všade prítomná a nikam nepatriť.

Tento pocit únavy je príznakom generácie, ktorá odmieta žiť pripútaná k rytmu mlyna. Táto generácia, ešte skôr, ako ho dokáže artikulovať, požaduje právo byť lenivá, aby sa stala normou, nie lenivosť ako nečinnosť, ale opätovné získanie života a času z nadvlády práce. Keď majú občania slobodu nepracovať neustále, môžu tiež myslieť, pýtať sa, zúčastňovať sa, teda konať demokraticky. Vyčerpaný občan zajtrajška nemôže spochybňovať status quo, nemôže byť aktívny a spracovávať informácie, nemôže snívať o „niečom inom“. Je pre neho jednoduchšie riadiť sa jednoduchými riešeniami, zjednodušenými receptami, populistickými ponukami, ktoré sľubujú výsledky (sic) bez námahy. Lenivosť teda ako akt emancipácie pôsobí ako protilátka proti odcudzeniu a otvára priestor pre zmysluplnú účasť a politickú angažovanosť. A to je možno najradikálnejšia požiadavka generácie, ktorá sa nechce zrútiť, aby dokázala svoju hodnotu.

Napísal

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.

Napíšte článok s protiargumentmi Napíšte súvisiaci článok