Demokracia pod tlakom

Nedávna štúdia oslovila 6 768 mladých ľudí zo siedmich krajín: Spojeného kráľovstva, Nemecka, Francúzska, Španielska, Talianska, Grécka a Poľska. Prieskumy sa uskutočnili túto jar, v apríli a máji. V priemere 57 % účastníkov uviedlo, že uprednostňujú demokraciu ako systém vlády. V Nemecku bolo toto číslo oveľa vyššie – 71 % – čo svedčí o silnej dôvere v demokratické hodnoty.

V Poľsku, Španielsku a Francúzsku boli výsledky citeľne nižšie. Demokraciu podporovalo iba 48 % mladých Poliakov, vo Francúzsku 52 % a v Španielsku 51 %. Zároveň sa čoraz viac mladých ľudí otvára alternatívnym spôsobom riadenia krajiny. Až 21 % všetkých respondentov uviedlo, že by za určitých – bližšie nešpecifikovaných – podmienok mohli akceptovať autoritársku vládu. V Poľsku bolo toto číslo ešte vyššie, 23 %, čím sa krajina zaradila medzi tri najlepšie po bok Francúzska a Španielska.

Každý desiaty mladý Európan priznal, že mu je v skutočnosti jedno, aký politický systém má jeho krajina. Ďalších 14 % sa nevedelo rozhodnúť.

„Demokracia je dnes pod tlakom, a to zvnútra aj zvonka,“ varuje profesor Thorsten Faas , politológ zo Slobodnej univerzity v Berlíne a spoluautor správy. Poukazuje na to, že obzvlášť znepokojujúce je, že medzi mladými pravicovo orientovanými ľuďmi, ktorí sa cítia ekonomicky zaostávať, klesá podpora demokracie len na jednu tretinu.

Rastúce obavy o budúcnosť

Takmer polovica mladých Európanov sa obáva o budúcnosť demokracie. V Poľsku vyjadrilo obavy o smerovanie demokracie 48 % a v Nemecku toto číslo dosiahlo až 61 %. To je významný posun, keďže Nemecko bolo nedávno vnímané ako symbol stability.

Podobná úroveň úzkosti bola zaznamenaná v Španielsku a Francúzsku, krajinách, ktoré čelia sociálnemu napätiu, ekonomickým problémom a nárastu populistických postojov.

Keď sa mladých Európanov pýtali, ktoré krajiny a organizácie majú dnes najväčší vplyv na svet, najčastejšie poukazovali na Spojené štáty (83 %), Čínu (75 %) a Rusko (57 %). Európska únia sa umiestnila až na štvrtom mieste – len 42 % ju vnímalo ako kľúčového hráča. Je zaujímavé, že v Spojenom kráľovstve – aj po brexite – polovica mladých ľudí stále považuje EÚ za dôležitú globálnu silu a 73 % by chcelo, aby sa Británia opäť pripojila.

Napriek rastúcej kritike si dve tretiny mladých Európanov želajú, aby ich krajiny zostali v EÚ. Takmer polovica (47 %) tiež podporuje užšiu spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

Demokracia v Európe/ Foto: Canva

Demokracia v Európe/ Foto: Canva

Polarizácia a konzervatívny posun

Štúdia ukazuje, že politická polarizácia medzi mladými Európanmi sa zosilňuje. V roku 2021 sa 14 % z nich identifikovalo ako pravicoví – teraz je to 19 %. Najväčšiu skupinu tvoria centristi (33 %), za nimi nasledujú ľavicoví (32 %). Približne 16 % sa nehlási k žiadnej politickej strane.

Existuje tiež jasný rozdiel medzi pohlaviami. V Nemecku, Francúzsku a Taliansku majú mladé ženy tendenciu voliť progresívnejšie možnosti. Mladí muži v Poľsku a Grécku sa medzitým čoraz viac prikláňajú ku konzervatívnym názorom – niečo, čo bolo kedysi typické najmä pre staršie generácie.

Podpora prísnejších migračných politík tiež rastie. Za posledné štyri roky vzrástla z 26 % na 38 %.

Hoci väčšina respondentov stále podporuje členstvo v EÚ, 53 % sa domnieva, že Brusel sa príliš zameriava na nedôležité témy a 39 % považuje EÚ za nedemokratickú. Iba 6 % si myslí, že ich vlastné národné vlády fungujú dobre a nepotrebujú žiadne reformy. Skepticizmus je obzvlášť silný v Grécku, kde sú spomienky na dlhovú krízu a prísne reformy, ktoré nariadili európski veritelia, stále čerstvé.

Podľa opýtaných by sa EÚ mala zamerať najmä na tri veľké priority: zníženie životných nákladov, posilnenie vonkajšej obrany a podporu podnikania.

Klíma stráca pôdu pod nohami

Hoci sa obavy o životné prostredie stále objavujú v vyjadreniach mladých Európanov, čoraz viac z nich kladie ekonomické záujmy na prvé miesto. Len približne každý tretí uviedol, že boj proti zmene klímy by mal byť prioritou pred hospodárskym rastom. To je pokles o 11 bodov v porovnaní s rokom 2021.

„Európsky projekt, ktorý desaťročia prinášal mier, slobodu pohybu a dynamický rast, teraz mnohí mladí ľudia vnímajú ako príliš byrokratický a neefektívny,“ zhrňuje Elke Hlawatschek , riaditeľka Nadácie TUI.

Výsledky tejto štúdie jasne ukazujú, že mladí Poliaci – ešte viac ako ich rovesníci v iných krajinách – strácajú dôveru v demokraciu a inštitúcie EÚ. Toto nie je len varovanie pre politikov, ale výzva pre celú spoločnosť. Obnova dôvery medzi mladými ľuďmi, ktorí práve vstupujú do dospelosti, by mala byť najvyššou prioritou verejnej diskusie – ak sa chce Európa vyhnúť budúcnosti poznačenej apatiou, sklamaním a posunom k autoritárstvu.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.