Zjednotenejšia Európa? Taliani hovoria áno.
Myšlienka, že Európska únia musí byť súdržnejšia, má širokú podporu: 89 % Európanov a 88 % Talianov sa domnieva, že členské štáty by mali užšie spolupracovať pri riešení globálnych výziev. Toto je jedno z najjasnejších a najkonzistentnejších zistení prieskumu: jednota teda nie je len žiaduca, ale vníma sa aj ako nevyhnutná.
Taliansko však vyniká aj iným presvedčením: na to, aby Únia skutočne fungovala, potrebuje viac nástrojov a zdrojov. Tomuto názoru verí 82 % Talianov v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý je 76 %. Toto číslo možno odráža určitú frustráciu: myšlienku, že Európa „by mohla urobiť viac“, ale nedostáva potrebné právomoci.
Skutočné obavy občanov: inflácia, práca, chudoba
Keď prejdeme od globálnych stratégií k každodenným potrebám, odpovede sa stanú ešte odhaľujúcejšími. Taliani dôrazne poukazujú na tri priority:
- Hlavným problémom sú životné náklady, ktoré sú spôsobené infláciou (43 %).
- Nasleduje práca, ktorá je v Taliansku oveľa znepokojujúcejšou otázkou ako európsky priemer (37 % oproti 29 %).
- Po tretie, ale nie najdôležitejšie miesto, je boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (31 %).
Tu jasne vidíme, ako sú priority hmatateľné, každodenné a spojené s kvalitou skutočného života. Vidíme tiež väčší záujem o otázky, ako je rozvojová pomoc a rodová rovnosť, ktorým sa v Taliansku venuje o niečo viac pozornosti ako európsky priemer. Migrácia však tento trend vyvracia : pre 22 % Európanov je prioritou, zatiaľ čo v Taliansku je to len 13 %. Tieto údaje by sa mali interpretovať opatrne: namiesto nezáujmu by mohli naznačovať upokojenie diskusie po rokoch vnímaných núdzových situácií.
Osobná budúcnosť? Taliani v ňu majú malú vieru.
Napokon, možno najtrpkejšia štatistika: iba 11 % Talianov verí, že sa ich životná úroveň v nasledujúcich piatich rokoch zlepší. To je jedno z najnižších percent v Európe: väčšina (76 %) si myslí, že sa nič nezmení, zatiaľ čo ďalších 11 % očakáva zhoršenie. To nie je nevyhnutne pesimizmus, ale skôr unavený a možno sklamaný pohľad. Akoby sa pozitívne zmeny považovali za zriedkavé, takmer nepravdepodobné.