Čínske úrady oznámili úpravy obchodnej a investičnej politiky krajiny v reakcii na rastúce globálne obchodné napätie. Ministerstvo obchodu uviedlo, že napriek náročnejšiemu medzinárodnému prostrediu zostane zahraničný obchod v roku 2026 jedným z hlavných pilierov hospodárskej stratégie Číny.
Medzi kľúčové priority Peking poukázal na diverzifikáciu exportných destinácií a postupné pretváranie štruktúry exportu. Čína sa zameriava na zvýšenie podielu služieb, digitálneho obchodu a zeleného obchodu – sektorov, ktoré sa považujú za odolnejšie voči ekonomickej volatilite a politickému napätiu. Úradníci zdôraznili, že cieľom je zvýšiť hodnotu exportu, a nie sa zameriavať len na objemy.
Čína zároveň plánuje ďalej zefektívniť svoj systém kontroly vývozu a mechanizmy na riešenie obchodných sporov. Podľa ministerstva obchodu sa bude klásť väčší dôraz na riadenie rizík v zahraničnom obchode a na ochranu stability dodávateľských reťazcov, pričom sa zachová otvorený prístup k medzinárodnej hospodárskej výmene.
Selektívne otvorenie sa zahraničnému kapitálu
V oblasti zahraničných investícií Čína signalizovala, že bude pokračovať v politike selektívneho otvárania trhu. Cieľom nie je len udržať prílev zahraničného kapitálu, ale aj prilákať investície s vyššou pridanou hodnotou.
Ministerstvo uviedlo, že ďalej posilní systémy podpory a ochrany zahraničných investorov a bude pokračovať v úsilí o propagáciu Číny ako atraktívnej destinácie pre investície. Peking zároveň plánuje sprísniť dohľad nad čínskymi investíciami do zahraničia vrátane dôkladnejšej kontroly toho, ako sa výroba a aktíva rozdeľujú v rámci globálnych dodávateľských reťazcov.
Peking sa snaží o dialóg s EÚ prostredníctvom členských štátov
Tieto oznámenia prichádzajú v čase, keď obchodné vzťahy medzi Čínou a Európskou úniou zostávajú napäté a hospodársky dialóg napreduje len selektívne. Začiatkom januára navštívil Peking írsky premiér Michael Martin , kde rokoval s najvyšším čínskym vedením vrátane prezidenta Si Ťin-pchinga .
Podľa Dublinu sa diskusie týkali vzťahov medzi EÚ a Čínou a spôsobov posilnenia obchodného dialógu v kontexte nadchádzajúceho írskeho predsedníctva v Rade Európskej únie . Čínska strana zasa uviedla, že návštevu vníma ako príležitosť na posilnenie hospodárskych vzťahov s EÚ.
O niekoľko dní neskôr telefonoval čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi s fínskou ministerkou zahraničných vecí Elinou Valtonenovou . Peking zdôraznil dôležitosť partnerstva ako základu svojho vzťahu s EÚ a zopakoval plány na ďalšie otvorenie čínskej ekonomiky v rámci 15. päťročného plánu. Čína zároveň uviedla, že očakáva, že Fínsko ako členský štát EÚ bude zohrávať aktívnu úlohu v dialógu s Bruselom, a to aj v hospodárskych otázkach.