Mladých ľudí desaťročia učili, že titul je kľúčom k úspechu – zaručeným spôsobom, ako si zabezpečiť kariérne ciele. Ale vzhľadom na bezplatné alebo lacné univerzitné školné v mnohých európskych krajinách – a trh práce, ktorý čoraz viac uprednostňuje zručnosti pred kvalifikáciou – vyvstáva otázka: je titul stále tou najlepšou cestou vpred?
Európske univerzity síce ponúkajú dostupné školné, ale aj „bezplatné“ vzdelávanie so sebou prináša určité náklady. Životné náklady, čas strávený mimo pracovnej sily a tlak na konvenčné vzdelávanie sa sčítavajú. Zatiaľ čo absolventi často dosahujú vyššiu mieru zamestnanosti, nedávne údaje Eurostatu odhaľujú nejednoznačný obraz. Do roku 2023 sa miera zamestnanosti nových absolventov v EÚ zvýšila na 83,5 %, pričom u absolventov s terciárnym vzdelaním sa zvýšila na 87,7 % v porovnaní so 78,1 % u absolventov so stredným vzdelaním. Nie všetky krajiny však sledujú rovnaký trend. Krajiny ako Malta, Holandsko a Nemecko vykázali mieru zamestnanosti absolventov až 95,8 %, zatiaľ čo Taliansko a Grécko zaostávali so 67,5 % a 72,3 %.
Rozdiel vo výsledkoch sa nelíši len v závislosti od geografickej polohy – závisí aj od pomeru nákladov a odmeny. Aj v krajinách, ktoré ponúkajú lacné vzdelávanie, mnohí mladí ľudia spochybňujú hodnotu investovania rokov štúdia, ak to nezaručuje relevantné zamestnanie. Napríklad 22 % zamestnaných mladých Európanov pracuje v oblastiach, ktoré nesúvisia s ich titulom – táto štatistika vyvoláva pochybnosti o tom, či sú tituly spoľahlivou cestou k vysnívanej kariére. Stále viac zamestnávateľov si uvedomuje tento nesúlad a prechádza na prijímanie zamestnancov na základe zručností.
Zručnosti nad rámec titulov?
Poznatky z prieskumu Work Reimagined Survey spoločnosti Ernst & Young (EY) z roku 2024 poukazujú na významný posun v oblasti prijímania zamestnancov. Namiesto spoliehania sa na tituly ako univerzálne riešenie sa mnohé organizácie zameriavajú na praktické zručnosti a prispôsobivosť. Podľa ich zistení sa 32 % organizácií na celom svete považuje za „zvýhodnené talentmi“, čo znamená, že vynikajú v zosúlaďovaní svojej pracovnej sily s výsledkami produktivity a obchodnými potrebami. Toto zosúladenie sa často dosahuje zámerným zameraním na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov.
Dôraz spoločnosti EY na neustále vzdelávanie podporuje tento posun. Ich stratégie zahŕňajú inovatívne programy, ako napríklad plne akreditovaný program EY Tech MBA – dostupný pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na pozíciu. To jasne ukazuje, že udržať si konkurencieschopnosť už nie je o tradičných kvalifikáciách; ide o budovanie schopností, ktoré zodpovedajú rýchlo sa meniacim požiadavkám odvetvia.
Tento trend sa odráža na celom európskom trhu práce. Správa Hays z roku 2024 odhalila, že 80 % zamestnávateľov uprednostňuje zručnosti pred formálnymi kvalifikáciami. Odvetvia ako technológie a zelená energia často zisťujú, že absolventi vysokých škôl nie sú pripravení na rýchle zmeny, ktorým čelia. Certifikácie, bootcampy a odborné vzdelávanie sa ukázali ako agilnejšie cesty na efektívne vybavenie kandidátov.
Nemecko a Holandsko dlhodobo podporujú odborné vzdelávanie a pripravujú študentov priamo na uplatnenie v praxi prostredníctvom učňovskej prípravy a stáží. Tento pragmatický model prináša výsledky; Malta uviedla, že 95,8 % absolventov odborných škôl nastúpilo do zamestnania krátko po ukončení programov.
Účel nad prestížou
Mladí Európania – najmä generácia Z – sú čoraz skeptickejší voči tradičným kariérnym plánom. Prieskumy ukazujú, že ich priority sa posúvajú smerom k flexibilite, zmysluplnej práci a nezávislosti pred akademickými úspechmi. Ak programátorský bootcamp alebo učňovská príprava ponúkajú rýchlejšiu a lacnejšiu cestu k naplňujúcej práci, mnohí sú ochotní úplne vynechať univerzitnú dráhu.
Zistenia spoločnosti EY zdôrazňujú tento kultúrny posun, keďže čoraz viac organizácií prehodnocuje prísne akademické požiadavky nielen s cieľom riešiť nedostatok zručností, ale aj rozšíriť počet zamestnancov. Tento prístup vytvára príležitosti pre rozmanité talenty, nezávisle od formálnych kvalifikácií, a namiesto toho umožňuje pracovníkom sústrediť sa na kreativitu, riešenie problémov a prispôsobivosť.
Napriek tomu je dôležité uznať, že tituly si zachovávajú svoj význam v určitých oblastiach. Profesie ako medicína, inžinierstvo a právo majú prísne licenčné požiadavky, ktoré sú silne závislé od tradičného univerzitného vzdelania. Pre tých, ktorí majú jasné kariérne ambície v týchto oblastiach, zostáva vysokoškolské vzdelanie hodnotnou investíciou.
Zhrnutie
Otázka, či je titul nevyhnutný, nemá jednoduchú odpoveď. Pre niektorých je cenným nástrojom na vstup do regulovaných povolaní; pre iných sa môže zdať ako zastaraná tradícia. Kľúčom je zosúladiť váš prístup s vašimi ambíciami – či už to znamená štúdium na univerzite alebo preskúmanie rýchlejších a lacnejších alternatív, ako sú učňovské programy alebo certifikačné programy.
Rastúci dôraz na prijímanie zamestnancov zamerané na zručnosti otvoril nové dvere pre mladú pracovnú silu. Ak pochopíte svoje ciele a prispôsobíte si svoju vzdelávaciu cestu tak, aby ste ich dosiahli, vyniknete bez ohľadu na to, ktorú cestu si zvolíte.
Referencie
Eurostat. (21. augusta 2024). Miera zamestnanosti čerstvých absolventov v EÚ . Zdroj: https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20240821-1
Ernst & Young. (2024). Prieskum o prehodnotenej práci 2024. Zdroj: https://www.ey.com/en_us/insights/workforce/work-reimagined-survey
Deloitte. (2023). Prieskum generácie Z a mileniálov . Zdroj: https://www2.deloitte.com
Hays. (2024). Správa o zručnostiach pred kvalifikáciami . Zdroj: https://www.hays.co.uk
Napísal
Formujte konverzáciu
Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.