Považuje sa za jednu z najväčších športových udalostí na svete: Majstrovstvá sveta vo futbale mužov.
Počas letných mesiacov rokov, keď sa konajú majstrovstvá sveta vo futbale, celé národy zadržiavajú dych, aby podporili svoje národné tímy – a najmä od začiatku vojny v Iráne pozorne sledujú aj hostiteľské krajiny.
Tento rok sa majstrovstvá sveta uskutočnia v Severnej Amerike – konkrétne v Kanade, Mexiku a v Spojených štátoch, ktoré v súčasnosti čelia ostrej kritike.
Aký neutrálny môže byť futbal? A aký neutrálny je futbal, keď prezident FIFA udeľuje cenu za mier americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi – a toto rozhodnutie naďalej obhajuje aj po únose venezuelského prezidenta Madura a početných clách a hrozbách namierených proti Grónsku a EÚ?
Predsedníčka Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov a bývalá kandidátka na nemeckú kancelárku Annalena Baerbock zhrnula túto problematiku v rozhovore pre nemeckú televíznu stanicu RTL:
„Ak neexistuje základný súbor pravidiel, ktoré by všetci dodržiavali, potom nemôžu majstrovstvá sveta vo futbale fungovať.“
To, o čom sa predtým diskutovalo iba v Nemecku, významnej futbalovej krajine, ako o možnom bojkote majstrovstiev sveta, sa teraz diskutuje aj v Európskom parlamente. Vo februári 2026 skupina 19 členov Európskeho parlamentu adresovala otvorený list UEFA:
„V posledných rokoch, najmä počas Trumpovej administratívy, Spojené štáty prijali politiku a používali rétoriku, ktorá vyvoláva vážne obavy o rešpektovanie medzinárodného práva, demokratických štandardov a princípu sebaurčenia.“
Pokračovali:
„Takáto rétorika, či už prezentovaná ako vyjednávanie alebo provokácia, odráža štýl mocenskej politiky, ktorý je v rozpore s hodnotami, ktoré má futbal reprezentovať. (…) Turnaj, ktorý osloví miliardy ľudí, nemožno oddeliť od jeho politického kontextu. Každé rozhodnutie o usporiadaní vysiela odkaz o tom, čo je medzinárodné futbalové spoločenstvo ochotné akceptovať alebo prehliadnuť.“
Vyzvali na verejnú kritiku FIFA, pričom v súvislosti s udelením Ceny mieru FIFA Donaldovi Trumpovi uviedli príklady Venezuely a Grónska. Poslanci EÚ tiež požadovali, aby sa umožnila diskusia o možných dôsledkoch pre Spojené štáty – napriek tomu, že sú spojencom – a nevylúčili ani možný bojkot majstrovstiev sveta.
Európa poskytuje 16 zo 48 zúčastnených tímov, čo predstavuje o niečo menej ako polovicu, a predstavuje významný – ak nie najväčší – trh s očakávanými príjmami presahujúcimi 30 miliónov eur v roku 2026. Európske krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Anglicko tvoria viac ako polovicu všetkých krajín, ktoré kedy vyhrali Majstrovstvá sveta.
Debata o možnom bojkote silne pripomína diskusie okolo Majstrovstiev sveta vo futbale 2022 v Katare, ktoré sa sústredili na porušovanie ľudských práv.
To vyvoláva širšiu otázku, aký politicky neutrálny môže byť futbal – a či by európske tímy mali cestovať do krajiny, ktorá opakovane vyhrážala sa suverenite svojich spojencov.
Nemecký futbalový zväz vo vyhlásení zverejnenom v januári uviedol:
„Výkonný výbor DFB súhlasí s tým, že športovo-politické diskusie by sa mali viesť interne a nie verejne. Bojkot majstrovstiev sveta vo futbale 2026 v USA, Mexiku a Kanade, ako už verejne uviedol prezident DFB Bernd Neuendorf, v súčasnosti nie je problémom.“
Dodali:
„Veríme v zjednocujúcu silu športu a v globálny vplyv, ktorý môžu mať Majstrovstvá sveta vo futbale. Naším cieľom je túto pozitívnu silu posilniť – nie jej brániť.“
Kapitán nemeckého národného tímu Joshua Kimmich vyjadril podobný názor:
„Už sa nezúčastňujem politických diskusií,“ povedal Kimmich v súvislosti s kontroverziou počas Majstrovstiev sveta v Katare v roku 2022 okolo pásky One Love, ktorú nosil brankár Manuel Neuer. „Videli sme, že to nie je účinné, keď sa hráči príliš otvorene vyjadrujú k politike.“
Diskusia však presahuje rámec Nemecka. Verejná mienka v krajinách ako Dánsko, Francúzsko a Nórsko je tiež kritická voči účasti. Jednou z prominentných kritičiek bojkotu je Lise Klavenessová, prezidentka Nórskej futbalovej federácie (NFF). Napriek tomu aj ona priznáva: „Neveríme, že izolovaný bojkot zo strany NFF je účinným prostriedkom na vytvorenie trvalej zmeny. V týchto časoch je obzvlášť dôležité, aby európske krajiny hovorili jedným hlasom a stáli jednotne.“
Odhlásenie sa viac ako 30 dní pred turnajom by stálo 250 000 švajčiarskych frankov (274 723,75 €); neskoršie odhlásenie by malo za následok pokutu 500 000 (549 447,50 €). Ďalšie disciplinárne opatrenia by mohli zahŕňať vylúčenie z budúcich súťaží FIFA, čo by mohlo ovplyvniť účasť na podujatiach, ako sú Majstrovstvá sveta žien 2027 v Brazílii.
Takýmto sankciám by sa dalo vyhnúť, ak by turnaj bojkotovalo viacero krajín spoločne. Celkový bojkot však zostáva nepravdepodobný, keďže FIFA očakáva v roku 2026 príjmy vo výške približne deviatich miliárd amerických dolárov, ktoré sa rozdelia medzi národné asociácie.
Hlavné ligy majú tiež vplyv na svoje národné asociácie a je nepravdepodobné, že by podporili bojkot. Spojené štáty predstavujú jeden z najsľubnejších rastových trhov pre súťaže ako Premier League a Bundesliga.
Nedávny vývoj v prebiehajúcej iránskej vojne ešte viac narušil vzťahy medzi Spojenými štátmi a ich európskymi spojencami.
Hoci bojkot zo strany európskych futbalových asociácií je stále veľmi nepravdepodobný, pozornosť sa teraz obracia na divákov: európski diváci by mohli tiež vyslať jasný signál prostredníctvom bojkotu spotrebiteľov a klesajúcej sledovanosti.