6. marca som mala tú česť stráviť Medzinárodný deň žien v diskusii s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou, ktorá ponúkla viac než len oslavný moment, vytvorila priestor pre úprimné rozhovory o príležitostiach, podpore a realite, ktorej dnes čelia mladé ženy.
Podujatie spojilo študentov a mladých profesionálov na večer, ktorý bol štruktúrovaný okolo panelovej diskusie, po ktorej nasledovalo vytváranie sietí kontaktov. Formát podporil otvorený dialóg a umožnil účastníkom vyjadriť svoje skúsenosti a obavy predtým, ako sa v konverzácii pokračovalo neformálnejšie.
Jedným z najvýraznejších aspektov podujatia bola jeho dostupnosť. Na Malte máme šťastie, že žijeme v krajine, kde je vzdialenosť medzi občanmi a lídrami výrazne menšia ako na mnohých iných miestach. Podobné podujatia túto blízkosť zdôrazňujú. Zároveň odrážajú aj niečo z vodcovského štýlu Roberty Metsolovej. Jej ochota priamo sa angažovať s mladými ľuďmi posilňuje vnímanie, že je predovšetkým človekom ľudu. Skutočnosť, že pravidelne organizuje podobné stretnutia, ukazuje jasnú snahu zostať v kontakte s verejnosťou.
Okrem samotného panelu sa rovnako cenná ukázala aj networkingová diskusia. Rozhovory s niekoľkými univerzitnými študentkami a mladými ženami z rôznych oblastí mi pripomenuli dôležitosť komunity a prepojenia, najmä v čase, keď si mnohí mladí ľudia ešte len hľadajú svoju cestu. Rozhovory, ako sú tieto, uisťujú, že neistota je často spoločná a že usmernenie môžu prísť od tých, ktorí prechádzajú podobnými skúsenosťami.
Počas panelovej diskusie jeden komentár silne rezonoval v miestnosti. Jeden účastník poznamenal, že muži sa často otvorenejšie podporujú a povzbudzujú, zatiaľ čo ženy to isté nerobia vždy. Metsola v reakcii na to zdôraznila, že aj malé prejavy uznania môžu mať význam. Nie každý bude vždy v pozícii aktívne sa zastávať niekoho iného, vysvetlila, ale najmenej, čo môžeme urobiť, je navzájom sa uznať, uznať, že niekto je prítomný a prispieva.
Táto téma sa opakovane objavovala v rozhovoroch po panelovej diskusii. Niekoľko účastníkov poznamenalo, že príležitosti ako stáže, odborné vzdelávanie alebo cestovné programy často kolujú medzi tou istou skupinou ľudí. Hoci je to obzvlášť viditeľné v mládežníckych organizáciách, pravdepodobne to odráža širšie vzorce, ktoré existujú aj v profesionálnom prostredí.
Ďalšou nastolenou otázkou bol tzv. gatekeeping príležitostí, pričom niektoré ženy opísali situácie, v ktorých sa informácie nie vždy zdieľajú otvorene. Táto dynamika môže viesť skôr k zbytočnej konkurencii než k spolupráci.
Počas diskusie sa ďalej objavila obava z rastúcej viditeľnosti tradicionalistických alebo extrémistických rodových ideológií, ktoré sa často odrážajú v online trendoch, ako je hnutie „tradičných manželiek“. Metsola sa k tejto téme vyjadrila z ekonomického hľadiska. Podľa jej názoru môže vznik takýchto trendov naznačovať aj spoločnosť, v ktorej je mnoho domácností finančne dostatočne stabilných, takže ženy majú možnosť nepracovať, ak sa tak rozhodnú. Hoci sa v diskusii uznala kontroverznosť tohto trendu, otvorila sa širšia diskusia o možnostiach výberu, ekonomickom zabezpečení a rôznych spôsoboch, akými sa ženy dnes vyrovnávajú s pracovným a rodinným životom.
Hoci tieto diskusie poukázali na skutočné výzvy, zároveň zdôraznili dôležité ponaučenie: potrebu, aby sa ženy viac zamerali na vzájomnú podporu. Uznanie, povzbudenie a otvorenosť môžu zohrať významnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa príležitosti stali dostupnejšími pre širšie spektrum ľudí.
Podujatie v konečnom dôsledku slúžilo ako pripomienka toho, že pokrok nie je formovaný len politikami a inštitúciami, ale aj komunitami, ktoré budujeme, a podporou, ktorú si na tejto ceste navzájom ponúkame.
Skupinová selfie s Metsolou