Eurovízia a olympiáda: dá sa kultúra oddeliť od politiky?

Kontext dvoch udalostí

Olympijské hry

Staroveké olympijské hry vznikli v roku 776 pred n. l. v Olympii v Grécku, čo z nich robí jednu z najstarších zaznamenaných organizovaných športových tradícií. Vo svojich koreňoch boli hry náboženským festivalom uctievajúcim Dia a zároveň oslavujúcim schopnosť ľudí prekonávať svoje fyzické limity v honbe za cťou, slávou a reputáciou.

Hoci moderné olympijské hry už nie sú spojené s náboženstvom, ich cieľom je stále oslavovať individuálnu excelentnosť a fyzickú zdatnost. Zároveň sa stali dôležitým nástrojom na vštepovanie hrdosti prostredníctvom národnej reprezentácie, keďže športovci súťažia pod národnými vlajkami, víťazstvá sa oslavujú štátnymi hymnami a počet medailí je prejavom národného úspechu. Či sa krajina môže zúčastniť hier, je teda silným znakom nielen športovej inklúzie, ale aj medzinárodného prijatia krajiny a jej činov.

Eurovízia

Súťaž Eurovision Song Contest vznikla v roku 1956 na základe iniciatívy Európskej vysielacej únie, ktorá sa silne inšpirovala talianskym hudobným festivalom v Sanreme. Keďže hlavným cieľom bolo otestovať technické aspekty živého medzinárodného vysielania a podporiť jednotu medzi národmi prostredníctvom hudby, podujatie je silne prepojené s medzinárodnými vzťahmi, ale tieto vzťahy sú prepojené aj so zúčastnenými národnými vysielateľmi.

Preto aj napriek deklarovanej neutralite možno podujatie stále vnímať ako takzvaný nástroj „mäkkej sily“, ktorý by sa mohol použiť na posilnenie národných identít a posilnenie postavenia krajín a ich zástupcov, keďže hlasovanie publika odráža geopolitickú scénu a spojenectvá medzi krajinami. Najzreteľnejším nedávnym príkladom takejto podpory je víťazstvo Ukrajiny v roku 2022, ktoré ukázalo súcit európskych občanov s touto krajinou.

V dôsledku toho, hoci sa obaja organizátori snažia argumentovať tvrdením o neutralite, obe podujatia majú politickú váhu a význam a zúčastnené krajiny by mohli zo svojho zastúpenia v nich výrazne profitovať.

Aktuálna situácia v oboch súťažiach

Zimné olympijské hry v Miláne v Cortine

Olympijské hodnoty sú jasné: mier, jednota a úcta k ľudskému životu. Zároveň sa v tomto a minulom storočí ukázalo, že tieto hodnoty nie sú prísne presadzované prostredníctvom vlastných pravidiel hier.

Zjavným pokusom o presadenie týchto hodnôt je však olympijské prímerie, ktoré v zásade podporuje mier, pretože vyžaduje prímerie od siedmich dní pred olympiádou do siedmich dní po paralympiáde, čím sa zabezpečí blaho a bezpečnosť športovcov. Keďže Rusko v tomto období počas olympijských hier v Pekingu v roku 2022 zaútočilo na Ukrajinu, krajine bola zakázaná účasť, kým MOV neposúdi dôsledky vojny ako vyriešené.

Táto situácia demonštruje, aké podmienené môžu byť olympijské zákazy. V prípade rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu tieto opatrenia poskytujú Ukrajine formu spravodlivosti (Schubert, 2024). Avšak, ak by tresty a vylúčenia záviseli od veľmi špecifických okolností a nie od písomných zásad, mohlo by to viesť k tomu, že by ich organizácia uplatňovala iba selektívne, a nie univerzálne spravodlivo.

Zjavným príkladom takejto nekonzistentnosti je prebiehajúca genocída v Gaze zo strany Izraela. Hoci by sa dalo tvrdiť, že konflikt sa nezačal v konkrétnom časovom rámci stanovenom v Olympijskej zmluve, násilie v oblasti pokračuje, keďže útoky sú hlásené len niekoľko dní pred olympijskými hrami v Miláne v Cortine. Napriek tomu sa Izrael hier stále zúčastňuje.

Tieto dve situácie ukazujú neschopnosť olympijských hier nárokovať si neutralitu: ich situačné rozhodnutia a konkrétne vylúčenia v konečnom dôsledku vytvárajú politický postoj, pretože ukazujú, ktoré násilie je pre ne neprijateľné a ktoré by sa dalo tolerovať.

Súťaž Eurovision Song Contest 2026

Keďže súťaž je jasne prepojená s vysielacími kanálmi, ktoré pomáhajú umelcovi reprezentovať krajinu, podmienky účasti sú úzko prepojené s vysielacími kanálmi, pretože musia byť členmi EBU, musia byť schopní vysielať predstavenie naživo a pôsobiť ako spoločnosti nezávislé od vlády.

Vzhľadom na tieto podmienky nebol Izrael vylúčený zo súťaže , keďže ich verejnoprávny vysielateľ KAN sa údajne politicky dištancoval od prebiehajúcej vojenskej kampane izraelskej vlády.

Zároveň je v situácii Ruska zjavné nesúlad s touto podmienkou, keďže prvé tvrdenie EBU o zákaze účasti Ruska v súťaži v roku 2022 sa výslovne týkalo invázie Ukrajiny. Až v nasledujúcich rokoch svoje tvrdenie o zákaze upravili a objasnili, že Rusko pozastavujú, pretože ich vysielateľa silne ovplyvňuje vláda, čím porušujú povinnosti týkajúce sa slobody prejavu, ktoré by mali členovia dodržiavať.

Ďalší, nie až tak jasne uvedený dôvod pre pokračujúcu účasť Izraela súvisí výlučne s finančným aspektom súťaže – keďže Rusko je vylúčené, zostávajúce náklady pre ostatných členov sa už zvýšili, čo sťažuje účasť krajinám ako Bulharsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko. Ďalší zákaz by mohol náklady len zvýšiť, čím by sa zvýšila pravdepodobnosť, že sa ostatné krajiny odmietnu zúčastniť súťaže.

Oba prípady spolu ukazujú, že hoci EBU formálne zakladá svoje rozhodnutia na ochrane slobody prejavu a nezávislosti vysielateľov, preukázala podmienené uplatňovanie svojich zásad, formované skôr politickým kontextom a praktickými ťažkosťami, než presadzovaním medzinárodnej dohody a jednoty.