Článok od Lucu Ponsa – novinára, Fanpage.it
Priemerný pracovný život Talianov je druhý najkratší v Európskej únii, takmer na poslednom mieste. Zistil to Eurostat za rok 2024. V Taliansku ľudia pracujú v priemere 32,8 roka pred odchodom do dôchodku (Rumunsko je na poslednom mieste s 32,7 rokmi). Európsky priemer je 37,2 roka. Je to preto, že mladí ľudia čelia mnohým prekážkam pri vstupe na trh práce. To v kombinácii so starnúcou populáciou predstavuje riziko, že dôchodkový systém bude v nasledujúcich rokoch vystavený vážnemu tlaku. Ukázala to štúdia Národnej konfederácie remesiel (CNA).
Pracovný život je teda necelých 33 rokov. V 27 krajinách EÚ ľudia pracujú približne 37 rokov, Španielsko a Francúzsko sa blížia k priemeru, zatiaľ čo v Nemecku dosahuje dĺžka kariéry 40 rokov; na popredných priečkach sú Dánsko (42,5 roka), Švédsko (43) a Holandsko (43,8 roka). V priemere presne o jedenásť rokov viac ako Taliani.
Samotná krátka dĺžka pracovného života nie je problémom. Taliansko má však aj veľký počet dôchodcov a ich počet sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne ešte zvýši: priemerný vek v krajine je 48,7 roka (zďaleka najvyšší v Európe) a 39,8 % populácie má viac ako 55 rokov. Ak tí, ktorí pracujú len niekoľko rokov, neplatia dostatok príspevkov na pokrytie všetkých týchto dôchodkov. Systém je teda neudržateľný.
Nemecko zavádza štátne vreckové, v rámci ktorého deťom mesačne dáva 10 eur, ktoré im má pomôcť s ich budúcimi dôchodkami.
Taliansko má nielen už teraz najvyššie výdavky na dôchodky v pomere k HDP (15,5 %), ale jeho obyvateľstvo má aj veľmi dlhú dĺžku života. Taliani sa dožívajú priemerného veku 83,5 roka, čo prekonáva len Španielsko s 84 rokmi. Aj toto je samozrejme pozitívne číslo, ale v kontexte dôchodkov to situáciu ešte viac komplikuje.
Stručne povedané, je tu málo mladých ľudí, rodí sa málo detí (priemerný počet detí na ženu je 1,21 oproti európskemu priemeru 1,38) a dôchodcovia sa zvyčajne dožívajú veľmi dlhého života. V tejto situácii by, opäť z pohľadu dôchodkového systému, bola na kompenzáciu potrebná aspoň dobrá zamestnanosť mladých ľudí. Vieme však, že to tak nie je. Pracovný život je v Taliansku krátky nie preto, že ľudia odchádzajú do dôchodku skoro, ale predovšetkým preto, že mladí ľudia majú problém vstúpiť na trh práce, nehovoriac o tom, že mnohí, keď sa tam dostanú, musia zápasiť s nestabilnou kariérou. Preto napriek inak dobrým životným podmienkam, ktoré Taliansko ponúka (stačí sa pozrieť na priemernú dĺžku života), sa mnohí rozhodnú odísť do zahraničia.
Podľa údajov Eurostatu je zamestnanosť medzi 15 – 24-ročnými v Taliansku na úrovni 19 %. To je extrémne nízka hodnota v porovnaní s Nemeckom (51,2 %), ale aj s priemerom EÚ (34,9 %). Nárast zamestnanosti, o ktorom Meloniho vláda v posledných rokoch tvrdila, sa zaznamenal najmä medzi staršími ľuďmi: medzi ľuďmi mladšími ako 30 rokov sa veci zmenili len málo . V Taliansku majú ľudia mladší ako 25 rokov iba 4,7 % dostupných pracovných miest: toto číslo sa ešte nevrátilo na úroveň spred krízy, pričom v roku 2005 dosahovalo 6,1 %. V Nemecku je to 10,1 %, vo Francúzsku 9,1 % a v Španielsku 6 %. Najväčšou výzvou sa javí skutočná generačná obmena, ale ak sa to nepodarí vyriešiť, dôchodkový systém bude čeliť vážnym problémom.
Samotná krátka dĺžka pracovného života nie je problémom. Taliansko má však aj veľký počet dôchodcov a ich počet sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne ešte zvýši: priemerný vek v krajine je 48,7 roka (zďaleka najvyšší v Európe) a 39,8 % populácie má viac ako 55 rokov. Ak tí, ktorí pracujú len niekoľko rokov, neplatia dostatok príspevkov na pokrytie všetkých týchto dôchodkov. Systém je teda neudržateľný.
Taliansko má nielen už teraz najvyššie výdavky na dôchodky v pomere k HDP (15,5 %), ale jeho obyvateľstvo má aj veľmi dlhú dĺžku života. Taliani sa dožívajú priemerného veku 83,5 roka, čo prekonáva len Španielsko s 84 rokmi. Aj toto je samozrejme pozitívne číslo, ale v kontexte dôchodkov to situáciu ešte viac komplikuje.
Stručne povedané, je tu málo mladých ľudí, rodí sa málo detí (priemerný počet detí na ženu je 1,21 oproti európskemu priemeru 1,38) a dôchodcovia sa zvyčajne dožívajú veľmi dlhého života. V tejto situácii by, opäť z pohľadu dôchodkového systému, bola na kompenzáciu potrebná aspoň dobrá zamestnanosť mladých ľudí. Vieme však, že to tak nie je. Pracovný život je v Taliansku krátky nie preto, že ľudia odchádzajú do dôchodku skoro, ale predovšetkým preto, že mladí ľudia majú problém vstúpiť na trh práce, nehovoriac o tom, že mnohí, keď sa tam dostanú, musia zápasiť s nestabilnou kariérou. Preto napriek inak dobrým životným podmienkam, ktoré Taliansko ponúka (stačí sa pozrieť na priemernú dĺžku života), sa mnohí rozhodnú odísť do zahraničia.
Podľa údajov Eurostatu je zamestnanosť medzi 15- až 24-ročnými v Taliansku na úrovni 19 %. To je extrémne nízka hodnota v porovnaní s Nemeckom (51,2 %), ale aj s priemerom EÚ (34,9 %). Nárast zamestnanosti, o ktorom Meloniho vláda v posledných rokoch informovala, sa prejavil najmä medzi staršími ľuďmi: medzi ľuďmi mladšími ako 30 rokov sa veci zmenili len málo. V Taliansku majú ľudia mladší ako 25 rokov iba 4,7 % dostupných pracovných miest: toto číslo sa ešte nevrátilo na úroveň spred krízy, pričom v roku 2005 dosahovalo 6,1 %. V Nemecku je to 10,1 %, vo Francúzsku 9,1 % a v Španielsku 6 %. Najväčšou výzvou sa javí skutočná generačná obmena, ale ak sa to nepodarí vyriešiť, dôchodkový systém bude čeliť vážnym problémom.