foto: presidentship.ro
Verí, že hlavným dôvodom, prečo si čoraz viac ľudí idealizuje komunizmus, je ich hlboké sklamanie z politickej triedy za posledné tri desaťročia.
„Korupcia, nedostatok transparentnosti, porušené sľuby a pocit nespravodlivosti oslabili dôveru ľudí v prítomnosť a budúcnosť. Keď sú nádeje opakovane zradené, nostalgia sa stáva prirodzenou reakciou – aj keď je založená na skreslenom obraze minulosti. Tento falošný obraz komunistickej éry je tiež živený dezinformačnými kampaňami, ktoré sa snažia podkopať demokratické hodnoty a prezentovať skrášlenú verziu minulosti, pričom zakrývajú pravdu o represiách, strachu, hlade a nedostatku slobody,“ napísal prezident na Facebooku.
Dodal, že skutočnosť, že dve tretiny Rumunov považujú Nicolaeho Ceaușesca za dobrého lídra, ukazuje, aká krehká je naša kolektívna pamäť a ako ľahko sa dá manipulovať s vnímaním, keď štát neinvestuje do historického vzdelávania, občianskej výchovy a úprimnej komunikácie s občanmi.
„Aby sme udržali demokraciu živú a zmysluplnú, musíme dôrazne bojovať proti dezinformáciám, obnoviť dôveru verejnosti prostredníctvom spravodlivých politík a vybudovať spoločnosť, v ktorej všetci pociťujú spravodlivosť, rovnosť a skutočný rozvoj. Rumunsko si nemôže vybudovať silnú budúcnosť tým, že sa bude obzerať späť s ilúziami. Máme povinnosť poučiť sa z minulosti, nie ju oživovať,“ uzavrel prezident.
O prieskume
Prieskum INSCOP a Inštitútu pre vyšetrovanie komunistických zločinov a pamiatku rumunského exilu (IICCMER) (jún – júl 2025) ukazuje, že mladí ľudia do 30 rokov sa čoraz viac zaujímajú o komunistické obdobie, hoci pripúšťajú, že im chýbajú dostatočné informácie. Ich hlavnými zdrojmi sú škola, rodina, knihy a dokumentárne filmy, pričom sociálne médiá zohrávajú menšiu úlohu.
Sú najkritickejší voči komunizmu a veria, že režim bol prevažne negatívny, s menšou slobodou, väčšou korupciou a ťažším prístupom k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Komunistický štát vnímajú ako menej starostlivý o svojich občanov a Ceaușescua považujú za zlého vodcu – na rozdiel od názoru väčšiny.
Celkovo 55,8 % Rumunov tvrdí, že komunizmus bol pre Rumunsko pomerne dobrý a 48,4 % verí, že život bol pred rokom 1989 lepší – táto nostalgia sa vyskytuje najmä medzi staršími, menej vzdelanými a nízkopríjmovými skupinami.
Mladí ľudia veria, že produkcia je dnes vyššia, morálne hodnoty sú lepšie propagované a že médiá z komunistickej éry (hudba, filmy, relácie) boli slabšie ako tie, ktoré existujú dnes. Sú si tiež najviac vedomí zneužívania režimu a dôrazne podporujú lepšie vzdelávanie o komunizme. Sú tiež najpravdepodobnejší, že tvrdia, že v dnešnom politickom priestore existujú prokomunistické posolstvá.