Rastúce sklamanie z demokracie v EÚ: Čo ukazujú nedávne štúdie?

Demokracia v Európskej únii sa otriasa pod ťarchou rastúceho sklamania občanov, hoci podpora spoločných akcií a integrácie zostáva prekvapivo silná. Najnovší výskum odhaľuje komplexný obraz verejnej mienky v Poľsku a Európe – plný rozporov, napätia, ale aj nádeje na nový model spoločenstva.

Nová štúdia EMI poukazuje na rastúcu nedôveru v demokraciu a inštitúcie v celej Európe

V júni tohto roku zverejnila organizácia European Movement International (EMI) v spolupráci s výskumnou spoločnosťou Savanta správu. Štúdia sa uskutočnila medzi 3 504 dospelými respondentmi zo siedmich členských štátov EÚ: Poľska, Nemecka, Francúzska, Talianska, Španielska, Švédska a Rumunska. Jej hlavným cieľom bolo zachytiť názory občanov na stav demokracie, fungovanie inštitúcií EÚ a obrannú spoluprácu v Európe. Hoci výsledky obsahujú prvky optimizmu, dominujú v nich signály hlboko zakoreneného sklamania a oslabujúcej dôvery v demokratické inštitucionálne mechanizmy.

Štúdia ukazuje, že iba 36 % respondentov možno zaradiť medzi dôsledných zástancov demokracie – ľudí, ktorí veria v hodnotu volebného práva aj v potrebu účinných mechanizmov na kontrolu moci. Celých 64 % prejavuje nekonzistentné postoje: niektorí sa prikláňajú k podpore silného vedenia jednou osobou, zatiaľ čo iní podmieňujú svoju podporu demokracie okamžitými výhodami. Hoci pokles dôvery v demokraciu nie je novým javom, jeho súčasný rozsah je dôvodom na oprávnené obavy.

„Nízka úroveň konzistentnej podpory demokracie je skutočne alarmujúca. To však neznamená, že občania sú antidemokratickí. Sú jednoducho sklamaní, bezmocní a frustrovaní – a to je úrodná pôda pre autoritárstvo,“ poznamenáva Petros Fassoulas, generálny tajomník EMI.

Poľsko: Medzi demokratickou únavou a európskymi výhodami

Pozícia Poľska v porovnaní s ostatnými krajinami je v tomto kontexte nejednoznačná. Iba 32 % respondentov možno považovať za dôsledných zástancov demokracie – tento výsledok je vyšší ako v Španielsku, ale nižší ako v Nemecku, Taliansku alebo Švédsku, ktoré sa javí ako líder v oddanosti demokratickým hodnotám. Hlboká sociálna priepasť je tu obzvlášť viditeľná: na jednej strane silná deklarovaná oddanosť princípom demokracie a európskej integrácie; na druhej strane rastúca skepsa voči účinnosti demokratických inštitúcií a ich schopnosti ovplyvňovať životy občanov v praxi.

Index dôvery v inštitúcie EÚ je tiež relatívne nízky – iba 14 % Poliakov deklaruje väčšiu dôveru v inštitúcie EÚ ako v národné inštitúcie, zatiaľ čo 44 % dôveruje viac svojej vlastnej vláde. Len 34 % respondentov v Poľsku sa domnieva, že členstvo v EÚ malo pozitívny vplyv na krajinu ako celok, čo je najnižší výsledok spomedzi všetkých analyzovaných krajín. Pre porovnanie, toto číslo dosahuje 71 % vo Francúzsku a 65 % v Taliansku.

Optimizmus v správe Eurobarometra vs. pesimizmus v správe o EMI

Tento trochu pesimistický obraz dopĺňa širší kontext prezentovaný v najnovšom tohtoročnom prieskume Eurobarometra , ktorého výsledky ukazujú oveľa optimistickejší pohľad občanov EÚ – vrátane Poliakov – na Európsku úniu a jej inštitúcie. Podľa tohto prieskumu až 74 % občanov EÚ verí, že ich krajina má z členstva v EÚ úžitok – čo je najvyššie číslo v histórii meraní od roku 1983. Napriek výsledkom uvedeným v správe EMI sa Poľsko v tomto smere tiež umiestňuje na vysokých priečkach, čo je v rozpore s jednoduchou tézou hlbokého euroskepticizmu. Navyše, 89 % respondentov v celej EÚ sa domnieva, že väčšia jednota medzi členskými štátmi je kľúčom k efektívnemu riešeniu globálnych výziev – tento názor zdieľa viac ako 75 % občanov v každom členskom štáte vrátane Poľska.

Údaje Eurobarometra tiež ukazujú, že Európania – vrátane Poliakov – čoraz viac vnímajú Európsky parlament ako inštitúciu, ktorá by mala zohrávať väčšiu úlohu v politickom živote Únie. Očakávajú tiež, že EÚ bude mať viac kompetencií a zdrojov na riešenie kríz. Občania oceňujú praktické aspekty integrácie – 68 % Poliakov označuje slobodu cestovania za najväčšiu výhodu členstva, 62 % si cení pocit bezpečia a viac ako polovica to vníma ako príležitosť pre lepšie vzdelávacie a profesionálne vyhliadky v zahraničí.

Napriek optimistickému tónu Eurobarometer odhaľuje aj sociálne obavy – najmä tie, ktoré súvisia s ekonomickou situáciou, infláciou a rastúcimi životnými nákladmi. Viac ako polovica Európanov sa obáva poklesu životnej úrovne, čo – hoci priamo nesúvisí s ich hodnotením demokracie – môže ovplyvniť celkový pocit politického odcudzenia, ktorého príznaky sú viditeľné aj v štúdii EMI.

Podpora európskej spolupráce napriek klesajúcej dôvere

Na tomto pozadí sa objavuje zaujímavý jav, ktorý by sa dal nazvať európskym paradoxom: napriek slabnúcemu vzťahu k formálnym liberálno-demokratickým mechanizmom rastie podpora spoločných akcií na úrovni EÚ – najmä v kontexte obrany a boja proti dezinformáciám. Viac ako polovica respondentov podporuje vytvorenie spoločného akčného plánu týkajúceho sa vojny na Ukrajine a zriadenie európskej armády.

Ešte väčšiu podporu – dosahujúcu 66 % – mali iniciatívy EÚ zamerané na boj proti dezinformačným kampaniam. V Poľsku 54 % respondentov podporuje myšlienku spoločnej armády a 53 % si želá užšiu spoluprácu vzhľadom na vojnu na východnej hranici. Hoci sa to môže zdať v rozpore s rastúcim nacionalizmom a obmedzenou dôverou v inštitúcie EÚ, skôr to naznačuje hľadanie nového modelu európskej solidarity a bezpečnosti, ktorý by reagoval na čoraz nestabilnejší svet.

Európa na križovatke: Medzi únavou a nádejou

Výsledky oboch štúdií – EMI a Eurobarometra – si nie tak protirečia, ako sa skôr dopĺňajú a vykresľujú úplnejší a komplexnejší obraz súčasných spoločenských nálad v Európskej únii. Tento obraz je zároveň realistický a plný napätia: na jednej strane občania strácajú vieru v inštitucionálnu účinnosť demokracie a cítia sa unavení z jej formuly; na druhej strane si uvedomujú konkrétne výhody vyplývajúce z integrácie a nevzdávajú sa myšlienky spoločenstva.

Poľsko, ako krajina na politickej a identitárnej križovatke, je toho obzvlášť živým príkladom. Na jednej strane existuje jasná potreba predefinovať svoje miesto v Európe a prehodnotiť model demokracie; na druhej strane zostávajú silné očakávania voči Európe ako priestoru solidarity, rozvoja a bezpečnosti.

To všetko vedie k záveru, že budúcnosť demokracie v Európe – a v Poľsku – nezávisí len od politických elít. Konečný smer určia samotní občania, ich zmysel pre angažovanosť, dôvera v inštitúcie a viera, že na ich hlase skutočne záleží.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.