Si riaditeľom Rady mládeže Košického kraja. Ako si máme tvoju prácu predstaviť v praxi?
Moja práca sa dá rozdeliť na dve hlavné časti – na prácu riaditeľa a na prácu projektového manažéra. Ako projektový manažér riadim všetky projekty, ktoré realizujeme, či už ide o projekty z Ministerstva školstva, Košického samosprávneho kraja alebo medzinárodné projekty v rámci programu Erasmus+.
Mám na starosti administratívu aj samotný projektový manažment. V role riaditeľa sa venujem najmä advokácii – napríklad v rôznych komisiách pri zastupiteľstve Košického samosprávneho kraja. Zároveň komunikujem so samosprávami a udržiavam kontakt s našimi členskými organizáciami, ktoré sa venujú práci s mládežou.
Ako si sa k tejto práci dostal?
Moja cesta sa začala už na základnej škole, keď som v šiestom ročníku vstúpil do školského parlamentu. Postupne som sa z radového člena stal jeho predsedom. Na strednej škole prišlo obdobie pandémie a školský parlament tam prakticky zanikol. Mne a mojej spolužiačke to však nedalo, a tak sme ho obnovili a viedli až do konca strednej školy.
Popri tom som sa zapájal do rôznych mimoškolských aktivít – absolvoval som rozvojový program digiPEERS a stal som sa aj členom Študentského parlamentu Košického kraja, ktorý bol členskou organizáciou Rady mládeže Košického kraja. Už v tom čase som mal určité pracovné skúsenosti, napríklad s lektorovaním či organizovaním podujatí. Vďaka tomu som sa najskôr dostal do RMKK ako školiteľ a po niekoľkých mesiacoch som bol zvolený za riaditeľa.
Radoslav začínal v školskom parlamente ešte na základnej škole, zdroj foto: Rada mládeže Košického kraja
Si pomerne mladý. Je to v tejto pozícii bežné?
Mám 20 rokov a som jeden z najmladších riaditeľov krajských rád mládeže. Mladší je už len kolega z Trnavského kraja, ktorý má 19 rokov. Vekový priemer riaditeľov je pritom okolo 40 rokov.
Aká je vlastne úloha krajských rád mládeže?
Ide o zastupiteľskú štruktúru, ktorej úlohou je spájať a koordinovať aktivity pre mladých ľudí v rámci kraja. Nie sme nadradení iným organizáciám, ktoré v kraji pôsobia – práve naopak, našou úlohou je vytvárať im priestor na prepájanie a spoluprácu.
Musíme mať prehľad o tom, čo sa v kraji deje, aby sa napríklad nekryli podobné podujatia v rovnakom čase. S organizáciami sa snažíme stretávať minimálne raz za mesiac a koordinovať aktivity tak, aby z nich mali mladí ľudia v kraji čo najväčší úžitok. Tento model podľa mňa funguje dobre, no je nevyhnutné, aby bola spolupráca dobre nastavená nielen s organizáciami, ale aj so samotným krajom.
Tá advokácia, ktorú si spomínal, to už znie trochu ako taká politika. Je to tak?
Napĺňame koncepciu rozvoja práce s mládežou, a keď sa niečo také pripravuje, ide do veľkej miery o advokáciu. Kraj môže mať predstavu, že do koncepcie patrí určitý bod, no reálne potreby mladých ľudí môžu byť iné.
Našou úlohou je napríklad presvedčiť ľudí na kraji, že potrebujeme robiť fokusové skupiny s mladými ľuďmi, aby sme mali spätnú väzbu priamo od nich.
Mení sa potom reálne niečo napríklad na základe takýchto fokusových skupín?
Áno. V marci tohto roka sa stretlo 105 zástupcov školských parlamentov z celého Košického kraja. Mladí mali možnosť vyjadriť sa ku konkrétnym opatreniam, ktoré kraj pre nich plánuje, a povedať, čo vnímajú ako najpotrebnejšie.
Pre mladých organizujú okrúhle stoly aj fokusové skupiny, zdroj foto: Rada mládeže Košického kraja
Vieš byť konkrétny? Aké témy tam najviac rezonovali?
Jednoznačne školskí psychológovia. Napríklad v Gelnici máme tri školy a len jedného školského psychológa, ktorý ich všetky pokrýva. Psychológ by pritom mal mať v škole „otvorené dvere“, budovať pozitívnu klímu a rozvíjať rovesnícku pomoc. To sa s tretinovým úväzkom jednoducho nedá.
Problémom nie je len to, že si ich školy často nevedia finančne dovoliť, ale aj to, že školskí psychológovia nemajú vždy jasno v tom, aká je ich úloha. A aj keď to vedia a chcú ju robiť, školy ich často posielajú suplovať hodiny, s ktorými ich práca vôbec nesúvisí.
Ľudia na kraji mali dovtedy pocit, že situácia so školskými psychológmi je v poriadku. Vďaka tomuto stretnutiu s mladými však kraj ponechal v koncepcii opatrenia na zefektívnenie ich práce, hoci pôvodne chcel tento bod vypustiť.
Počúvajú teda inštitúcie hlas mladých ľudí?
Veľmi to závisí od konkrétneho miesta. Mám však pocit, že u nás v kraji áno. Treba si ale uvedomiť, že ide o dlhý proces – zapracovanie každej požiadavky trvá približne rok.
Čomu sa okrem advokácie a koordinácie ešte venujete?
S organizáciami v kraji sa stretávame raz za mesiac, so zástupcami školských parlamentov raz za tri mesiace. Organizujeme tiež camp pre školské parlamenty – päťdňové podujatie pre približne 60 mladých ľudí, kde sa prepájajú a rozvíjajú prostredníctvom workshopov.
Raz ročne organizujeme aj veľké podujatie – konferenciu Sila mladých.
Na campe trávia spolu čas členovia a členky všetkých parlamentov v kraji, zdroj foto: Rada mládeže Košického kraja
Ako sú na tom školské parlamenty na Slovensku? Berú ich školy vážne?
Riaditelia a riaditeľky škôl si už čoraz viac uvedomujú, že funkčný školský parlament je niečo, na čo môžu byť hrdí. Nie všetci si však uvedomujú, aká dlhá cesta vedie k tomu, aby bol parlament kvalitný.
Musí ho viesť človek, ktorý to chce robiť a baví ho to. Nedá sa to „hodiť“ na učiteľa len tak. Koordinátor školského parlamentu pritom nie je platená pozícia.
Z monitoringu, ktorý sme robili pred necelými dvoma rokmi, vyplynulo, že zo 68 stredných škôl nemajú školský parlament len tri školy.
Ako by mal ideálne fungovať dobrý školský parlament?
Snažíme sa zdôrazňovať, že školský parlament nie je len eventová firma, ktorá organizuje plesy, mikulášske dni či imatrikulácie. Aj to je jeho úloha, pretože pomáha budovať pozitívnu klímu v škole. Zároveň by však mal robiť advokáciu a zastupovať záujmy študentov a študentiek.
Člen školského parlamentu, najčastejšie z predsedníctva, by mal byť aj v rade školy, kde sa rozhoduje napríklad o školskom poriadku. Parlament má zbierať dáta, ísť s nimi za vedením školy a snažiť sa presadiť záujmy mladých. Poznáme školy, kde študentom chýbala oddychová zóna a práve školskému parlamentu sa ju podarilo presadiť.
Často pritom nejde o veľké investície. Keď sa nepodarí vytvoriť celú oddychovú zónu, niekedy stačia aj stoličky alebo iná menšia zmena.
Najlepším parlamentom udeľujete Značku kvality. Ako funguje?
Máme päť úrovní. V prvom rade sledujeme, či majú správne nastavené formálne veci, napríklad štatút. Potom hodnotíme kvalitatívne parametre – ako pripomienkujú školský poriadok, ako často sa stretávajú alebo aké podujatia organizujú, najmä či sú inovatívne a dobročinné.
Najvyššou úrovňou je Krištáľový školský parlament. Toto oceňovanie sme nedávno posunuli ešte ďalej – po novom oceňujeme top školský parlament východného Slovenska, teda najlepší parlament Košického a Prešovského kraja.
Najlepšie parlamenty získavajú nielen vzdelávacie aktivity, ale aj finančnú odmenu, vďaka ktorej môžu ďalej rozvíjať svoju školu.
Školské parlamenty majú byť mostom medzi vedením školy a študentstvom, zdroj foto: Rada mládeže Košického kraja
Prečo je participácia mladých ľudí podľa teba dôležitá?
Mám rád vetu, že mladí sú silou dneška, nádejou a lídrami zajtrajška. Mladí ľudia si často myslia, že sa o veciach rozhoduje bez nich, a nemajú predstavu, že ich môžu reálne ovplyvniť.
Často majú aj politické ambície, aj na lokálnej úrovni, no nestačí, aby si rozhodovacie procesy vyskúšali až v dospelosti. Potrebujú sa s nimi stretnúť už počas dospievania a pochopiť, že existujú procesy, ktoré treba dodržiavať.
Aj keď odhliadneme od politických ambícií, chceme v mladých ľuďoch budovať vedomie, že majú byť súčasťou diania v spoločnosti. Snažíme sa z nich vychovávať vedomých a aktívnych občanov.
Čo ti táto práca osobne dáva?
Vidím v nej reálne výsledky v praxi. Myslím si, že keby som pracoval v korporáte, tieto výsledky by som vôbec nevidel. Zároveň som v úzkom kontakte s cieľovou skupinou.
Budem úprimný – túto prácu robím aj preto, že si popri nej viem budovať vlastnú osobnú značku a zároveň robiť veci, ktoré sú prospešné pre spoločnosť.