Rasov\u00e1 diskrimin\u00e1cia sa stala sp\u00f4sobom \u017eivota, ale viedla k v\u00e1\u017enym soci\u00e1lnym a politick\u00fdm probl\u00e9mom vr\u00e1tane n\u00e1silia, chudoby a predov\u0161etk\u00fdm nespravodlivosti. Ke\u010f\u017ee tento syst\u00e9m poru\u0161oval z\u00e1kladn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, nielen z pr\u00e1vneho, ale aj z \u010disto mor\u00e1lneho, \u013eudsk\u00e9ho h\u013eadiska, miestne obyvate\u013estvo za\u010dalo hnutie smerom k demokracii.<\/p>\n
Jednou z ved\u00facich osobnost\u00ed tohto procesu bol Nelson Mandela. Narodil sa v roku 1918 v Ju\u017enej Afrike. \u0160tudoval pr\u00e1vo a pridal sa k Africk\u00e9mu n\u00e1rodn\u00e9mu kongresu<\/a> (ANC), ved\u00facej organiz\u00e1cii v boji proti apartheidu. Nelson Mandela za\u010dal svoje vzdel\u00e1vanie v malej dedinke Mvezo v Ju\u017enej Afrike, kde \u0161tudoval u miestneho n\u00e1\u010deln\u00edka. Nesk\u00f4r pokra\u010doval vo vzdel\u00e1van\u00ed na Prince's Far East Academy, kde \u0161tudoval angli\u010dtinu, hist\u00f3riu a geografiu. Mandela potom za\u010dal svoje pr\u00e1vnick\u00e9 vzdelanie na Fort Hare University, ale \u0161t\u00fadium preru\u0161il po protestoch proti univerzitnej politike a pokra\u010doval v \u0161t\u00fadiu di\u0161tan\u010dnou formou. Nakoniec v roku 1942 absolvoval pr\u00e1vnick\u00fd titul na University of the Witwatersrand.<\/p>\n<\/p>\n Jeho vzdelanie sa odr\u00e1\u017ealo v jeho re\u010dn\u00edckych schopnostiach, ktor\u00e9 boli pre Mandelu k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm diplomatick\u00fdm n\u00e1strojom. Jeho prejavy odr\u00e1\u017eali nielen jeho odhodlanie, ale aj jeho z\u00e1v\u00e4zok dosiahnu\u0165 spravodlivos\u0165 a slobodu pre v\u0161etk\u00fdch. Medzi jeho najzn\u00e1mej\u0161ie prejavy patril jeho trojhodinov\u00fd prejav z lavice ob\u017ealovan\u00fdch. Napriek dopadu, ktor\u00fd mal, nebol prepusten\u00fd z trestu. Je autorom kn\u00edh, napr\u00edklad \u201e Neexistuje jednoduch\u00e1 cesta k slobode<\/a> \u201c. Jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u00faspechom je, \u017ee sa stal prv\u00fdm \u010derno\u0161sk\u00fdm prezidentom zvolen\u00fdm v plne reprezentat\u00edvnych vo\u013eb\u00e1ch. \u201eNastal \u010das zahoji\u0165 rany. Nastal \u010das prekona\u0165 priepasti, ktor\u00e9 n\u00e1s rozde\u013euj\u00fa.\u201c R\u00e9torick\u00fdm prostriedkom, ktor\u00fd tu pou\u017e\u00edva, je princ\u00edp opakovania, ktor\u00fd zd\u00f4raz\u0148uje to, \u010do si \u017eel\u00e1. V tomto pr\u00edpade je to n\u00e1dej do bud\u00facnosti, preto\u017ee jeho pl\u00e1ny s\u00fa ambici\u00f3znej\u0161ie, ne\u017e sa zdaj\u00fa. Nelson Mandela opisuje d\u00f4vody svojich \u010dinov s \u013eudskos\u0165ou a vlastenectvem: \u201eNikdy, nikdy a nikdy viac sa nestane, \u017ee t\u00e1to kr\u00e1sna krajina za\u017eije \u00fatlak jedn\u00e9ho od druh\u00e9ho a bude trpie\u0165 pon\u00ed\u017een\u00edm z toho, \u017ee je skunkom sveta.\u201c Nelson Mandela bol mimoriadny re\u010dn\u00edk s jedine\u010dnou schopnos\u0165ou prezentova\u0165 zlo\u017eit\u00e9 my\u0161lienky o spravodlivosti, rovnosti a zmieren\u00ed sp\u00f4sobom, ktor\u00fd bol jasn\u00fd a zmyslupln\u00fd pre ka\u017ed\u00e9ho. Mandela hovoril pokojne, ale silno, pri\u010dom pou\u017e\u00edval pauzy a t\u00f3n, aby jeho slov\u00e1 boli silnej\u0161ie a zapam\u00e4tate\u013enej\u0161ie. Skuto\u010dne in\u0161piruj\u00facim ho robilo to, \u017ee jeho prejavy vych\u00e1dzali zo sk\u00fasenost\u00ed \u2013 roky boja proti apartheidu, dlh\u00e9 v\u00e4znenie a oddanos\u0165 odpusteniu dod\u00e1vali jeho slov\u00e1m autentickos\u0165 a v\u00e1hu. Mandelove prejavy nielen informovali alebo presvied\u010dali, ale motivovali \u013eud\u00ed k n\u00e1deji, konaniu a viere v spravodlivej\u0161\u00ed a zjednoten\u00fd svet.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Rasov\u00e1 diskrimin\u00e1cia sa stala sp\u00f4sobom \u017eivota, ale viedla k v\u00e1\u017enym soci\u00e1lnym a politick\u00fdm probl\u00e9mom vr\u00e1tane n\u00e1silia, chudoby a predov\u0161etk\u00fdm nespravodlivosti. Ke\u010f\u017ee tento syst\u00e9m poru\u0161oval z\u00e1kladn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, nielen z pr\u00e1vneho, ale aj z \u010disto mor\u00e1lneho, […]<\/p>\n","protected":false},"author":500,"featured_media":63863,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[1,727],"tags":[],"post_formats":[673],"coauthors":[6504],"class_list":["post-63915","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-general","category-mladez","post_formats-clanky"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/63915","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/500"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=63915"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/63915\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":64240,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/63915\/revisions\/64240"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/63863"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=63915"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=63915"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=63915"},{"taxonomy":"post_formats","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/post_formats?post=63915"},{"taxonomy":"author","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/coauthors?post=63915"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
V roku 1962 bol Mandela po rokoch boja zatknut\u00fd a ods\u00faden\u00fd na do\u017eivotie za svoje \u00fasilie o dosiahnutie slobody a rovnosti. V roku 1990 bol po mnoh\u00fdch rokoch v\u00e4zenia prepusten\u00fd a v roku 1994 sa stal prv\u00fdm \u010derno\u0161sk\u00fdm prezidentom Ju\u017enej Afriky a s\u013e\u00fabil n\u00e1rodu mier, jednotu a koniec rozdelenia.<\/p>\n
Stalo sa tak a\u017e o 27 rokov nesk\u00f4r, kv\u00f4li tlaku verejnosti. N\u00e1sledne sa za\u010dal z\u00fa\u010dast\u0148ova\u0165 mierov\u00fdch rokovan\u00ed v Kongu, Burundi a mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch krajin\u00e1ch v konflikte v Afrike. V roku 1993 tak Mandela z\u00edskal Nobelovu cenu za mier, ako aj 250 \u010fal\u0161\u00edch ocenen\u00ed vr\u00e1tane R\u00e1du Starej planiny<\/a> , Sacharovovej ceny<\/a> , Ceny za mier UNESCO F\u00e9lixa Houphou\u00ebta-Boignyho<\/a> a \u010fal\u0161\u00edch.<\/p>\n
Jeden z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch Mandelov\u00fdch cit\u00e1tov znie: \u201eVzdelanie je najmocnej\u0161ou zbra\u0148ou, ktor\u00fa m\u00f4\u017eete pou\u017ei\u0165 na zmenu sveta.\u201c T\u00e1to z\u00e1sada je z\u00e1kladn\u00fdm prvkom jeho filozofie transform\u00e1cie spolo\u010dnosti prostredn\u00edctvom vzdel\u00e1vania.
V inom prejave z roku 1994 vyjadruje najm\u00e4 v\u010fa\u010dnos\u0165 za to, \u010do sa dosiahlo:<\/p>\n
\u010cas na budovanie je pred nami. Kone\u010dne sme dosiahli politick\u00fa emancip\u00e1ciu. Sme odhodlan\u00ed oslobodi\u0165 v\u0161etk\u00fdch na\u0161ich \u013eud\u00ed z pretrv\u00e1vaj\u00faceho otroctva chudoby, depriv\u00e1cie, utrpenia, rodovej a inej diskrimin\u00e1cie.\u201c<\/p>\n
Svoje ciele do bud\u00facnosti vyjadril aj v prejave k Organiz\u00e1cii Spojen\u00fdch n\u00e1rodov v roku 1990: \u201eVzdialenos\u0165, ktor\u00fa mus\u00edme prejs\u0165, nie je dlh\u00e1. Prejdime ju spolo\u010dne. Spolo\u010dn\u00fdmi akciami obhajujme ciele, pre ktor\u00e9 bola t\u00e1to organiz\u00e1cia vytvoren\u00e1, a vytvorme situ\u00e1ciu, v ktorej sa jej Charta<\/a> a V\u0161eobecn\u00e1 deklar\u00e1cia \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v<\/a> stan\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou legislat\u00edvneho syst\u00e9mu, na ktorom bude zalo\u017een\u00fd politick\u00fd a spolo\u010densk\u00fd poriadok novej Ju\u017enej Afriky. Na\u0161e spolo\u010dn\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo je zaru\u010den\u00e9.\u201c Tu sa odvol\u00e1va na spolo\u010dn\u00e9 \u00fasilie zjednoten\u00e9ho n\u00e1roda, ktor\u00e9 je jeho snom a d\u00f4vodom jeho boja;<\/p>\n