{"id":51163,"date":"2025-09-24T06:22:18","date_gmt":"2025-09-24T06:22:18","guid":{"rendered":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/the-peculiarities-of-soil-interview-with-an-expert-on-soil-health-and-research\/"},"modified":"2025-09-24T08:55:12","modified_gmt":"2025-09-24T08:55:12","slug":"zvlastnosti-pody-rozhovor-s-odbornikom-na-zdravie-a-vyskum-pody","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/zvlastnosti-pody-rozhovor-s-odbornikom-na-zdravie-a-vyskum-pody\/","title":{"rendered":"Zvl\u00e1\u0161tnosti p\u00f4dy: rozhovor s odborn\u00edkom na zdravie a v\u00fdskum p\u00f4dy"},"content":{"rendered":"\n

Ke\u010f hovor\u00edme o zdrav\u00ed na\u0161ej plan\u00e9ty, zvy\u010dajne m\u00e1me na mysli lesy alebo oce\u00e1ny, ktor\u00e9 s\u00fa prirodzene rozsiahlymi ekosyst\u00e9mami, k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi pre \u017eivobytie a pre\u017eitie plan\u00e9ty. \u010casto sa v\u0161ak prehliada p\u00f4da a jej zdravie. V Eur\u00f3pskej \u00fanii<\/span> poch\u00e1dza 95 %<\/span><\/a> potrav\u00edn z p\u00f4dy a 60 \u2013 70 % na\u0161ej p\u00f4dy je nezdrav\u00fdch. Ak hovor\u00edme jazykom pe\u0148az\u00ed, ka\u017ed\u00fd rok sa v d\u00f4sledku degrad\u00e1cie p\u00f4dy, zn\u00ed\u017eenia v\u00fdnosov plod\u00edn alebo po\u0161kodenia infra\u0161trukt\u00fary str\u00e1ca 50 mili\u00e1rd eur.<\/span><\/p>\n

Okrem toho, \u017ee je priamym zdrojom produkcie potrav\u00edn, pom\u00e1ha aj regulova\u0165 tok da\u017e\u010fovej vody, topiaceho sa snehu a z\u00e1vlahovej vody. Miner\u00e1ly pr\u00edtomn\u00e9 v p\u00f4de s\u00fa nevyhnutn\u00e9 na filtrovanie a imobiliz\u00e1ciu organick\u00fdch a anorganick\u00fdch materi\u00e1lov. P\u00f4da tie\u017e<\/span> u\u013eah\u010duje<\/span><\/a> kolobeh \u017eiv\u00edn a prirodzene uklad\u00e1 CO2 a \u010fal\u0161ie sklen\u00edkov\u00e9 plyny. P\u00f4da je, rovnako ako oce\u00e1n, domovom ve\u013ekej rozmanitosti rozmanit\u00fdch druhov.<\/span><\/p>\n

Tento rok sa na Slovensku<\/span> v\u00fdskumn\u00edci zamerali na pav\u00faky<\/span><\/a> , ktor\u00e9 s\u00fa prirodzen\u00fdmi pred\u00e1tormi, a teda regul\u00e1tormi \u0161kodcov. Zistili, \u017ee ekologick\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo viedlo k vy\u0161\u0161\u00edm popul\u00e1ci\u00e1m a rozmanitosti druhov pav\u00fakov. V p\u00f4dach \u201ebe\u017en\u00e9ho\u201c po\u013enohospod\u00e1rstva je menej druhov a vyzna\u010duj\u00fa sa schopnos\u0165ou pre\u017ei\u0165 v invaz\u00edvnych po\u013enohospod\u00e1rskych z\u00e1sahoch do p\u00f4dy. V\u00fdsledkom bolo, \u017ee rozmanitos\u0165 v obhospodarovan\u00ed p\u00f4dy v po\u013enohospod\u00e1rstve m\u00e1 v\u00fdznamn\u00fd vplyv na biodiverzitu v ekosyst\u00e9me, pri\u010dom indik\u00e1tormi s\u00fa aj sk\u00faman\u00e9 pav\u00faky.<\/span><\/p>\n

Ako v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch, ochrana pr\u00edstupu k vedomostiam sa nezaober\u00e1 ani vedeck\u00fdmi publik\u00e1ciami a finan\u010dn\u00fdmi odhadmi, ktor\u00e9 bu\u010f nie s\u00fa pr\u00edstupn\u00e9 \u0161irokej verejnosti, alebo jednoducho nie s\u00fa nap\u00edsan\u00e9 sp\u00f4sobom, ktor\u00fd by bol prakticky pou\u017eite\u013en\u00fd. Niekedy inovat\u00edvne technol\u00f3gie vyzeraj\u00fa dobre na papieri, ale nie v re\u00e1lnom \u017eivote. Potom po\u013enohospod\u00e1ri, ktor\u00ed sa sna\u017eia o udr\u017eate\u013enej\u0161ie rie\u0161enia, nemaj\u00fa ani po\u0148atia o tom, ak\u00e9 maj\u00fa mo\u017enosti.<\/span><\/p>\n

<\/h4>\n

Rozhovor s Ing. Darina \u0160tyriakov\u00e1, PhD., zakladate\u013eka a konate\u013eka spolo\u010dnosti Ekolive<\/b><\/h2>\n

Darina \u0160tyriakov\u00e1, zakladate\u013eka a gener\u00e1lna riadite\u013eka spolo\u010dnosti Ekolive, sa s PulseZ rozpr\u00e1vala o ich pr\u00edstupe a technol\u00f3gii na o\u017eivenie p\u00f4dy. Vy\u0161tudovala geologick\u00e9 in\u017einierstvo na Fakulte ban\u00edctva, ekol\u00f3gie, riadenia procesov a geotechnol\u00f3gi\u00ed v Ko\u0161iciach na Slovensku a z\u00edskala doktor\u00e1t z biotechnol\u00f3gi\u00ed na Slovenskej akad\u00e9mii vied pod veden\u00edm Fakulty materi\u00e1lov, metalurgie a recykl\u00e1cie. Viac ako 15 rokov sa venovala v\u00fdskumu bio\u0165a\u017eby, bioremedi\u00e1cie a biospracovania materi\u00e1lov. V s\u00fa\u010dasnosti Darina reprezentuje Slovensko ako ambas\u00e1dorka Soil Mission Platform<\/a> Eur\u00f3pskej komisie a \u010dlenka siete<\/span> Towards zer0 Pesticide AGRIculture: European Network for sustainability.<\/p>\n

\u010co pova\u017eujete za najnaliehavej\u0161\u00ed probl\u00e9m v po\u013enohospod\u00e1rstve na Slovensku alebo v Eur\u00f3pe?<\/b><\/h3>\n

Nielen na Slovensku, nielen v Eur\u00f3pe, ale na celom svete: Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m vid\u00edm v tom, \u017ee takmer 100 rokov sme systematicky ni\u010dili na\u0161u p\u00f4du, na\u0161e \u017eivobytie, nadmern\u00fdm pou\u017e\u00edvan\u00edm agrochemik\u00e1li\u00ed, chemick\u00fdch hnoj\u00edv a pestic\u00eddov.<\/span><\/p>\n

Na celom svete, v z\u00e1vislosti od kontinentu, hovor\u00edme o degradovan\u00fdch p\u00f4dach v rozmedz\u00ed od 40 do viac ako 60 % \u2013 v Eur\u00f3pe je to 62 % a z toho 89 % tvor\u00ed po\u013enohospod\u00e1rska p\u00f4da. V\u00fdsledkom je zni\u010den\u00fd p\u00f4dny mikrobi\u00f3m, klesaj\u00face v\u00fdnosy, chor\u00e9 a neodoln\u00e9 rastliny, nezdrav\u00e9 produkty, chor\u00e9 zvierat\u00e1 a chor\u00ed \u013eudia. Okrem toho v rozvojov\u00fdch krajin\u00e1ch, najm\u00e4 v Afrike, je nedostato\u010dn\u00fd pr\u00edsun potrav\u00edn, hlad a krajiny rast\u00faceho zadl\u017eenia. Dovoz agrochemik\u00e1li\u00ed je jedn\u00fdm z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch faktorov negat\u00edvnych obchodn\u00fdch bilanci\u00ed t\u00fdchto kraj\u00edn. V\u0161etko je vz\u00e1jomne prepojen\u00e9.<\/span><\/p>\n

V Eur\u00f3pe m\u00e1me naopak probl\u00e9m s nadmern\u00fdm hnojen\u00edm mnoh\u00fdch p\u00f4d. Nehovoriac o tom, \u017ee mnoh\u00e9 p\u00f4dy u\u017e obsahuj\u00fa dostatok prvkov na hnojenie. Rastliny, ktor\u00e9 na nich pestuj\u00fa, ich v\u0161ak neabsorbuj\u00fa. Pre\u010do? Preto\u017ee p\u00f4dny mikrobi\u00f3m je po\u0161koden\u00fd nadmern\u00fdm pou\u017e\u00edvan\u00edm agrochemik\u00e1li\u00ed a iba mikrobi\u00f3m spr\u00edstup\u0148uje rastlin\u00e1m akt\u00edvne zlo\u017eky.<\/span><\/p>\n

A ak\u00e9 s\u00fa d\u00f4sledky \u2013 v Afrike aj v Eur\u00f3pe a v\u0161ade inde: \u010doraz viac pou\u017e\u00edvania agrochemik\u00e1li\u00ed, \u010doraz viac zni\u010den\u00fdch a otr\u00e1ven\u00fdch p\u00f4d \u2013 je to za\u010darovan\u00fd kruh. Mus\u00edme sa z neho s\u00farne dosta\u0165. Preto v ekolive hovor\u00edme o \u201ere\u0161tarte syst\u00e9mu\u201c.<\/span><\/p>\n

\u010co robia v Ekolive?<\/b><\/h3>\n

Ich hlavn\u00e1 inova\u010dn\u00e1 technol\u00f3gia sa naz\u00fdva InnoBioTech, \u010do je ve\u013ek\u00e1 novinka v oblasti biol\u00fahovania. Nikdy ste nepo\u010duli tento term\u00edn? Je to technika pou\u017e\u00edvan\u00e1 na extrakciu miner\u00e1lov z r\u00fad a bansk\u00e9ho odpadu pomocou bakt\u00e9ri\u00ed. Je to nov\u00fd sp\u00f4sob h\u013eadania ekologicky efekt\u00edvnych alternat\u00edv pre hospod\u00e1renie s kontaminovanou p\u00f4dou. Technol\u00f3gia vyu\u017e\u00edva prirodzen\u00fd proces tvorby p\u00f4dy prostredn\u00edctvom mikrobi\u00e1lneho zvetr\u00e1vania miner\u00e1lov. Recykluje n\u00edzkokvalitn\u00e9 prim\u00e1rne miner\u00e1ly a recykluje sekund\u00e1rne miner\u00e1ly. V Ekolive tie\u017e spolupracuj\u00fa s potravin\u00e1rskymi spolo\u010dnos\u0165ami na optimaliz\u00e1cii hospod\u00e1renia s p\u00f4dou s cie\u013eom zachova\u0165 jej zdravie.<\/span><\/p>\n

Ak\u00fd je rozdiel medzi r\u00f4znymi druhmi hnoj\u00edv? Klasifikujete svoj produkt ako hnojivo?<\/b><\/h3>\n

V z\u00e1sade existuj\u00fa dve kateg\u00f3rie na klasifik\u00e1ciu po\u013enohospod\u00e1rskych pom\u00f4cok: hnojiv\u00e1 a pestic\u00eddy (zn\u00e1me aj ako pr\u00edpravky na ochranu rastl\u00edn). \u010ci u\u017e ide o chemick\u00fd alebo organick\u00fd produkt, ka\u017ed\u00fd produkt mus\u00ed by\u0165 zaraden\u00fd do jednej z dvoch hlavn\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed. To m\u00e1 d\u00f4sledky pre deklarovan\u00e9 \u00fa\u010dinky produktu: Produkt v kateg\u00f3rii hnoj\u00edv si nesmie n\u00e1rokova\u0165 \u017eiadne priame \u00fa\u010dinky z kateg\u00f3rie pestic\u00eddov \u2013 a naopak.<\/span><\/p>\n

Pestic\u00eddy tie\u017e podliehaj\u00fa pr\u00edsnym predpisom o skladovan\u00ed a obchodovan\u00ed. V r\u00e1mci kateg\u00f3rie hnoj\u00edv, v ktorej sme zaregistrovali na\u0161e produkty vo v\u0161etk\u00fdch krajin\u00e1ch, kde p\u00f4sob\u00edme, existuje \u2013 v z\u00e1vislosti od krajiny \u2013 cel\u00e1 \u0161k\u00e1la podkateg\u00f3ri\u00ed: miner\u00e1lne, organick\u00e9, kompletn\u00e9 hnojiv\u00e1, posil\u0148ova\u010de rastl\u00edn, pomocn\u00e9 l\u00e1tky at\u010f.<\/span><\/p>\n

Okrem toho v nieko\u013ek\u00fdch krajin\u00e1ch existuje aj kateg\u00f3ria biostimulantov. T\u00e1to kateg\u00f3ria existuje aj na \u00farovni E\u00da pod\u013ea \u201enov\u00e9ho\u201c (2019) nariadenia E\u00da o hnojiv\u00e1ch. Pod\u013ea defin\u00edcie v \u0148om uvedenej by na\u0161e produkty zapadali do tejto kateg\u00f3rie ako takmer \u017eiadny in\u00fd produkt na trhu \u2013 okrem toho, \u017ee biostimulanty v pravom zmysle slova maj\u00fa stimula\u010dn\u00e9 \u00fa\u010dinky na rastliny, a to ako z h\u013eadiska rastu a v\u00fdnosu rastl\u00edn, tak aj z h\u013eadiska syst\u00e9movej odolnosti rastl\u00edn vo\u010di chorob\u00e1m a patog\u00e9nom \u2013 a teda z h\u013eadiska svojich nepriamych \u00fa\u010dinkov v skuto\u010dnosti spadaj\u00fa niekde medzi tieto dve kateg\u00f3rie hnoj\u00edv a pestic\u00eddov.<\/span><\/p>\n

Av\u0161ak vzh\u013eadom na siln\u00fd lobing hlavn\u00fdch hr\u00e1\u010dov, ktor\u00ed dominuj\u00fa na trhu a t\u00fdm ho definuj\u00fa, toto nariadenie E\u00da tie\u017e vy\u017eaduje, aby sa biostimulanty mohli uv\u00e1dza\u0165 ako \u00fa\u010dinn\u00e9 len v sektore hnoj\u00edv.<\/span><\/p>\n

Na\u0161e v\u00fdrobky mus\u00edme schva\u013eova\u0165 pod\u013ea n\u00e1rodn\u00fdch predpisov v jednotliv\u00fdch krajin\u00e1ch. V E\u00da plat\u00ed v\u0161eobecn\u00e9 pravidlo vz\u00e1jomn\u00e9ho uzn\u00e1vania schv\u00e1lenia v krajine E\u00da \u2013 bohu\u017eia\u013e, v sektore hnoj\u00edv sa toto pravidlo neuplat\u0148uje vo v\u0161etk\u00fdch krajin\u00e1ch.<\/span><\/p>\n

Je v\u00e1\u0161 produkt ur\u010den\u00fd pre degradovan\u00fa p\u00f4du? Alebo sa d\u00e1 pou\u017ei\u0165 aj na zdrav\u00fa p\u00f4du?<\/b><\/h3>\n

Na\u0161e produkty s\u00fa l\u00e1tky podporuj\u00face zdravie p\u00f4dy, rastl\u00edn a rast. Chceme objasni\u0165, \u017ee ide o produkty, ktor\u00e9 r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi stimuluj\u00fa p\u00f4du aj rastliny rast\u00face na nej. A to sa samozrejme deje na zdravej p\u00f4de, ako aj v degradovanej p\u00f4de. Na\u0161e produkty sa daj\u00fa pou\u017ei\u0165 v akomko\u013evek type po\u013enohospod\u00e1rstva, \u010di u\u017e konven\u010dnom, ekologickom alebo regenerat\u00edvnom.<\/span><\/p>\n

Samozrejme, maj\u00fa r\u00f4zny alebo premenliv\u00fd stupe\u0148 \u00fa\u010dinku v z\u00e1vislosti od p\u00f4dy alebo jej kvality, na ktorej sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa. Funguj\u00fa v\u0161ak v\u0161ade. Najprekvapuj\u00facej\u0161ie \u00fa\u010dinky sa v\u0161ak prejavuj\u00fa pri pou\u017eit\u00ed na najchudobnej\u0161\u00edch p\u00f4dach: v Afrike pozorujeme zv\u00fd\u0161enie v\u00fdnosov r\u00f4znych plod\u00edn o 50 a\u017e 400 %! Je to preto, \u017ee p\u00f4dy s\u00fa tam neust\u00e1le v \u017ealostnom stave.<\/span><\/p>\n

M\u00f4\u017eete op\u00edsa\u0165 proces regener\u00e1cie degradovan\u00fdch p\u00f4d a ako dlho tak\u00fdto proces trv\u00e1?<\/b><\/h3>\n

Tu mus\u00edme trochu rozli\u0161ova\u0165, \u010do sa t\u00fdka defin\u00edcie degradovan\u00fdch p\u00f4d.<\/span><\/p>\n

Po prv\u00e9, hovor\u00edme o po\u013enohospod\u00e1rskej p\u00f4de, ktor\u00e1 bola degradovan\u00e1 z r\u00f4znych d\u00f4vodov a v r\u00f4znej miere. Vo v\u0161eobecnosti ide o p\u00f4dy, kde bol mikrobi\u00f3m zni\u010den\u00fd nadmern\u00fdm pou\u017e\u00edvan\u00edm agrochemik\u00e1li\u00ed, a preto u\u017e nefunguje alebo funguje nedostato\u010dne.<\/span><\/p>\n

To m\u00e1 za n\u00e1sledok vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 n\u00e1sledky pre rastliny. Men\u00ed sa v\u0161ak aj \u0161trukt\u00fara p\u00f4dy: p\u00f4da tvrdne, vysych\u00e1, st\u00e1va sa nepriepustnou, u\u017e nezadr\u017eiava vlhkos\u0165, eroduje a biodiverzita drasticky kles\u00e1. Samozrejme, existuj\u00fa aj in\u00e9 pr\u00ed\u010diny, ako napr\u00edklad zhut\u0148ovanie p\u00f4dy v d\u00f4sledku pou\u017e\u00edvania strojov, odles\u0148ovanie a n\u00e1sledn\u00e1 er\u00f3zia a mnoho \u010fal\u0161ieho.<\/span><\/p>\n

Mnoh\u00e9 p\u00f4dy s\u00fa tie\u017e jednoducho kontaminovan\u00e9 nadmern\u00fdm pou\u017e\u00edvan\u00edm agrochemik\u00e1li\u00ed, ktor\u00e9 nakoniec prenikaj\u00fa do podzemn\u00fdch v\u00f4d. Pou\u017e\u00edvan\u00edm na\u0161ich produktov sa to d\u00e1 zmeni\u0165 a ozdravi\u0165: mikrobi\u00f3m sa reaktivuje a za\u010dne op\u00e4\u0165 interagova\u0165 v symbi\u00f3ze s p\u00f4dou a rastlinami, ktor\u00e9 na nej rast\u00fa. To nielen stimuluje rastliny, ale men\u00ed aj samotn\u00fa p\u00f4du. Men\u00ed svoju \u0161trukt\u00faru, op\u00e4\u0165 sa st\u00e1va p\u00f3rovitou, umo\u017e\u0148uje prenikanie vody a m\u00f4\u017ee ju uklada\u0165. CO2 zo vzduchu sa zachyt\u00e1va a uklad\u00e1 v p\u00f4de ako humus a v p\u00f4de sa via\u017eu aj dusi\u010dnany. Zvy\u0161uje sa biodiverzita. Organick\u00e9 zne\u010dis\u0165uj\u00face l\u00e1tky (z agrochemik\u00e1li\u00ed) sa rozkladaj\u00fa.<\/span><\/p>\n

Toto sa nedeje zo d\u0148a na de\u0148; trv\u00e1 to ur\u010dit\u00fd \u010das, v z\u00e1vislosti od stup\u0148a degrad\u00e1cie danej p\u00f4dy. V\u00fdvoj sa v\u0161ak d\u00e1 pomerne r\u00fdchlo sledova\u0165 a predov\u0161etk\u00fdm je r\u00fdchlo vidite\u013en\u00fd na rastlin\u00e1ch.<\/span><\/p>\n

Okrem toho degradovan\u00e9 p\u00f4dy zah\u0155\u0148aj\u00fa aj priemyselne kontaminovan\u00e9 lokality, ktor\u00e9 s\u00fa organicky (napr. miner\u00e1lnymi olejmi) alebo anorganicky (zvy\u010dajne tzv. \u0165a\u017ek\u00fdmi kovmi), alebo dokonca oboje. Ak s\u00fa kontaminanty \u201eiba\u201c organick\u00e9, m\u00f4\u017eeme na ich odstr\u00e1nenie in situ, teda na mieste v ich \u201ezabudovanom\u201c stave, pou\u017ei\u0165 na\u0161u technol\u00f3giu biol\u00fahovania \u2013 InnoBioTech<\/span> \u00ae<\/span> . V z\u00e1vislosti od typu a z\u00e1va\u017enosti kontamin\u00e1cie potrebuj\u00fa bakt\u00e9rie na to nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov, v najhor\u0161om pr\u00edpade 1 \u2013 2 roky alebo viac. Ak s\u00fa v\u0161ak kontaminanty anorganick\u00e9, kontaminovan\u00e1 p\u00f4da sa zvy\u010dajne mus\u00ed vybagrova\u0165 a o\u0161etri\u0165 bakt\u00e9riami na bezpe\u010dnom mieste, bu\u010f na halde, alebo v n\u00e1dr\u017ei. Je to preto, \u017ee bakt\u00e9rie neodstra\u0148uj\u00fa \u0165a\u017ek\u00e9 kovy, ale rozp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa ich. A tie by sa potom dostali do podzemnej vody in situ. Aj to trv\u00e1 r\u00f4zne dlho, ale vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov hovor\u00edme len o t\u00fd\u017ed\u0148och.<\/span><\/p>\n

Ktor\u00e1 \u010das\u0165 procesu z\u00edskania \u201e Overenia environment\u00e1lnych technol\u00f3gi\u00ed E\u00da<\/a> (ETV)\u201c bola pre v\u00e1s najn\u00e1ro\u010dnej\u0161ia a ak\u00e9 praktick\u00e9 v\u00fdhody v\u00e1m toto ocenenie prinieslo?<\/b><\/h3>\n

\u201eN\u00e1ro\u010dn\u00e9\u201c je ur\u010dite nespr\u00e1vne slovo. Po\u017eiadali sme o t\u00fato certifik\u00e1ciu; v tom \u010dase ju inzerovala spolo\u010dnos\u0165 EIT RawMaterials, odno\u017e EIT \u2013 Eur\u00f3pskeho in\u0161tit\u00fatu pre inov\u00e1cie a technol\u00f3gie. A mali sme to \u0161\u0165astie, \u017ee n\u00e1s vybrali. \u010eal\u0161\u00edm krokom bolo presved\u010di\u0165 zodpovedn\u00e9 laborat\u00f3rium alebo certifika\u010dn\u00fd org\u00e1n o na\u0161om postupe… ale potom to u\u017e bolo celkom jednoduch\u00e9 a r\u00fdchle.<\/span><\/p>\n

Cena ETV sa neude\u013eovala \u010dasto. V na\u0161ej kateg\u00f3rii sme boli jednou z azda len 15 spolo\u010dnost\u00ed v E\u00da, ktor\u00e9 tento certifik\u00e1t z\u00edskali \u2013 a sme za to ve\u013emi radi a v\u010fa\u010dn\u00ed. Tento certifik\u00e1t je akousi pe\u010da\u0165ou kvality pre na\u0161u technol\u00f3giu a produkty, ktor\u00e9 s\u00fa na nej zalo\u017een\u00e9. Rob\u00ed n\u00e1s jedine\u010dn\u00fdmi a buduje d\u00f4veru u z\u00e1kazn\u00edkov a partnerov. A v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch n\u00e1m u\u017e pomohol prekona\u0165 nejak\u00fa prek\u00e1\u017eku, \u010di u\u017e ide o schv\u00e1lenia, registr\u00e1cie alebo projektov\u00e9 \u017eiadosti.<\/span><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Ke\u010f hovor\u00edme o zdrav\u00ed na\u0161ej plan\u00e9ty, zvy\u010dajne m\u00e1me na mysli lesy alebo oce\u00e1ny, ktor\u00e9 s\u00fa prirodzene rozsiahlymi ekosyst\u00e9mami, k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi pre \u017eivobytie a pre\u017eitie plan\u00e9ty. \u010casto sa v\u0161ak prehliada p\u00f4da a jej zdravie. V Eur\u00f3pskej \u00fanii […]<\/p>\n","protected":false},"author":356,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[665],"tags":[12104,9203,7337,5065,12105,6657,6577,1361,12106,12107,3548],"post_formats":[673],"coauthors":[3866],"class_list":["post-51163","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-spajanie-bodiek","tag-agriculture-sk","tag-biodiversity-sk","tag-diversity-sk","tag-ecology-sk","tag-expert-sk","tag-innovation-sk","tag-interview-sk","tag-research-sk","tag-researcher-sk","tag-soil-sk","tag-sustainability-sk","post_formats-clanky"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/51163","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/356"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=51163"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/51163\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":51179,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/51163\/revisions\/51179"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=51163"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=51163"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=51163"},{"taxonomy":"post_formats","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/post_formats?post=51163"},{"taxonomy":"author","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/coauthors?post=51163"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}