{"id":46775,"date":"2025-09-15T13:53:59","date_gmt":"2025-09-15T13:53:59","guid":{"rendered":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/a-short-introduction-to-constructive-journalism\/"},"modified":"2025-09-15T13:57:04","modified_gmt":"2025-09-15T13:57:04","slug":"strucny-uvod-do-konstruktivnej-zurnalistiky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/strucny-uvod-do-konstruktivnej-zurnalistiky\/","title":{"rendered":"Stru\u010dn\u00fd \u00favod do kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky"},"content":{"rendered":"\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"wp-image-43113 aligncenter\" src=\"https:\/\/www.pulse-z.eu\/wp-content\/uploads\/2025\/08\/pexels-franco-monsalvo-252430633-18327490-scaled.jpg\" alt=\"\" width=\"980\" height=\"653\" srcset=\"https:\/\/www.pulse-z.eu\/wp-content\/uploads\/2025\/08\/pexels-franco-monsalvo-252430633-18327490-scaled.jpg 2560w, https:\/\/www.pulse-z.eu\/wp-content\/uploads\/2025\/08\/pexels-franco-monsalvo-252430633-18327490-768x512.jpg 768w, https:\/\/www.pulse-z.eu\/wp-content\/uploads\/2025\/08\/pexels-franco-monsalvo-252430633-18327490-1536x1024.jpg 1536w, https:\/\/www.pulse-z.eu\/wp-content\/uploads\/2025\/08\/pexels-franco-monsalvo-252430633-18327490-2048x1365.jpg 2048w\" sizes=\"auto, (max-width: 980px) 100vw, 980px\" \/><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"> (zdroj: https:\/\/www.pexels.com\/de-de\/foto\/mann-stehen-guss-brille-18327490\/)<\/p>\n<p> Tu\u010dn\u00e9 titulky, \u010derven\u00e9 titulky, v\u00fdkri\u010dn\u00edky \u2013 medi\u00e1lna krajina sa v dne\u0161nej dobe \u013eahko podob\u00e1 na bojisko. V snahe up\u00fata\u0165 pozornos\u0165 sa mnoh\u00e9 redakcie zameriavaj\u00fa na negat\u00edvne pr\u00edbehy, ktor\u00e9 sa \u013eah\u0161ie \u0161\u00edria, a to najm\u00e4 preto, \u017ee na\u0161e mozgy s\u00fa nastaven\u00e9 tak, aby silnej\u0161ie reagovali na zl\u00e9 spr\u00e1vy. Pod\u013ea agent\u00fary Reuters 39 % respondentov uv\u00e1dza, \u017ee spr\u00e1vy negat\u00edvne ovplyv\u0148uj\u00fa ich n\u00e1ladu \u2013 \u010do je uveden\u00fd hlavn\u00fd d\u00f4vod vyh\u00fdbania sa spr\u00e1vam. Z\u00e1rove\u0148 sa tak mnoh\u00ed pr\u00edjemcovia c\u00edtia zahlten\u00ed, dokonca aj s pocitom nau\u010denej bezmocnosti \u2013 \u201eapatick\u00e9ho stavu\u201c vypl\u00fdvaj\u00faceho \u201ez vystavenia sa nerie\u0161ite\u013en\u00fdm probl\u00e9mom alebo nevyhnutn\u00e9mu fyzick\u00e9mu \u010di emocion\u00e1lnemu stresu\u201c, ako ho opisuje Oxford Reference. Vyh\u00fdbav\u00e1 reakcia vo\u010di m\u00e9di\u00e1m sa st\u00e1va pravdepodobnej\u0161ou.<\/p>\n<p> Tu prich\u00e1dza na rad kon\u0161trukt\u00edvna \u017eurnalistika, ktorej \u201ecie\u013eom je p\u00f4sobi\u0165 proti vyh\u00fdbaniu sa spr\u00e1vam a chr\u00e1ni\u0165 konzumentov spr\u00e1v pred negat\u00edvnymi \u00fa\u010dinkami spr\u00e1v na ich n\u00e1ladu a du\u0161evn\u00e9 zdravie\u201c \u2013 slovami Kon\u0161trukt\u00edvneho in\u0161tit\u00fatu, nez\u00e1visl\u00e9ho centra pre kon\u0161trukt\u00edvnu \u017eurnalistiku so s\u00eddlom na Univerzite v Aarhuse v D\u00e1nsku, ktor\u00e9 zalo\u017eil d\u00e1nsky novin\u00e1r Ulrik Haagerup.<\/p>\n<h2> \u010co je kon\u0161trukt\u00edvna \u017eurnalistika?<\/h2>\n<p> \u201eKon\u0161trukt\u00edvna \u017eurnalistika je v podstate kombin\u00e1ciou n\u00e1strojov a met\u00f3d a zm\u00fd\u0161\u013eania \u2013 je to prem\u00fd\u0161\u013eanie o tom, ak\u00fd druh \u017eurnalistiky potrebujeme, aby sme \u010do najlep\u0161ie sl\u00fa\u017eili n\u00e1\u0161mu publiku,\u201c vysvet\u013euje Lisa Urlbauerov\u00e1, ved\u00faca \u017eurnalistick\u00fdch \u0161kolen\u00ed v Bonnskom in\u0161tit\u00fate. Bonnsk\u00fd in\u0161tit\u00fat \u2013 mimochodom, spoluzalo\u017een\u00fd Kon\u0161trukt\u00edvnym in\u0161tit\u00fatom \u2013 pracuje na podpore kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky a pom\u00e1ha novin\u00e1rom u\u010di\u0165 sa a uplat\u0148ova\u0165 tento koncept.<\/p>\n<p> Lisa Urlbauerov\u00e1 identifikuje tri hlavn\u00e9 aspekty kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky:<\/p>\n<p> 1. <strong>Zameranie na rie\u0161enia<\/strong> \u2013 okrem pod\u00e1vania spr\u00e1v o probl\u00e9moch ide aj o sk\u00famanie toho, \u010do sa rob\u00ed na ich odstr\u00e1nenie<br \/> 2. <strong>Zv\u00fd\u0161enie perspekt\u00edv<\/strong> zobrazen\u00fdch v spr\u00e1vach a z\u00e1rove\u0148 zameranie sa na \u013eud\u00ed, ktor\u00ed zvy\u010dajne nie s\u00fa vypo\u010dut\u00ed, ale s\u00fa ovplyvnen\u00ed<br \/> 3. N\u00e1stroje a prvky, ktor\u00e9 s\u00fa stredobodom <strong>kon\u0161trukt\u00edvneho dial\u00f3gu<\/strong> v report\u00e1\u017ei. (napr. In\u00e9 ot\u00e1zky v rozhovore, prehodnotenie \u00falohy novin\u00e1ra)<\/p>\n<p> Kon\u0161trukt\u00edvna \u017eurnalistika je preto pr\u00edstup orientovan\u00fd na publikum a z\u00e1rove\u0148 sa vyh\u00fdba negat\u00edvnej zaujatosti, ako to op\u00edsala aj Liesbeth Hermansov\u00e1, profesorka kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky na Windesheimskej univerzite v Holandsku. Okrem toho poukazuje na hodnotu spolo\u010denskej zodpovednosti v kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistike. V \u010dasopise Journal of Media Innovations docentka Karen McIntyreov\u00e1 z Oregonu a d\u00e1nska novin\u00e1rka Cathrine Gyldenstedov\u00e1 \u2013 ktor\u00e1 je mimochodom zn\u00e1ma aj t\u00fdm, \u017ee tomuto konceptu venovala medzin\u00e1rodn\u00fa pozornos\u0165, podobne ako Ulrik Haagerup \u2013 tie\u017e poukazuj\u00fa na pou\u017e\u00edvanie techn\u00edk pozit\u00edvnej psychol\u00f3gie v r\u00e1mci report\u00e1\u017ee.<\/p>\n<p> <em><strong>INFO:<\/strong> Aj ke\u010f sa \u010dasto pou\u017e\u00edvaj\u00fa v rovnakom v\u00fdzname, kon\u0161trukt\u00edvna \u017eurnalistika a \u017eurnalistika rie\u0161en\u00ed nie s\u00fa to ist\u00e9, ale \u017eurnalistika rie\u0161en\u00ed je jednou s\u00fa\u010das\u0165ou kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky \u2013 ako je vidie\u0165 aj v troch hlavn\u00fdch aspektoch kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky.<\/em> <\/p>\n<\/p>\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"wp-image-43121 aligncenter\" src=\"https:\/\/www.pulse-z.eu\/wp-content\/uploads\/2025\/08\/Teamfotos-Bonn-Institute-Lisa-scaled.jpg\" alt=\"\" width=\"503\" height=\"346\" data-wp-editing=\"1\" srcset=\"https:\/\/www.pulse-z.eu\/wp-content\/uploads\/2025\/08\/Teamfotos-Bonn-Institute-Lisa-scaled.jpg 2560w, https:\/\/www.pulse-z.eu\/wp-content\/uploads\/2025\/08\/Teamfotos-Bonn-Institute-Lisa-768x529.jpg 768w, https:\/\/www.pulse-z.eu\/wp-content\/uploads\/2025\/08\/Teamfotos-Bonn-Institute-Lisa-1536x1057.jpg 1536w, https:\/\/www.pulse-z.eu\/wp-content\/uploads\/2025\/08\/Teamfotos-Bonn-Institute-Lisa-2048x1409.jpg 2048w\" sizes=\"auto, (max-width: 503px) 100vw, 503px\" \/><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"> Lisa Urlbauerov\u00e1, Bonnsk\u00fd in\u0161tit\u00fat. Foto \u00a9 Bonnsk\u00fd in\u0161tit\u00fat<\/p>\n<\/p>\n<h2>Ciele a \u0161ance kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky v s\u00fa\u010dasnej medi\u00e1lnej krajine<\/h2>\n<p> \u201e\u013dudia u\u017e naozaj nechc\u00fa konzumova\u0165 n\u00e1\u0161 produkt,\u201c hovor\u00ed Lisa Urlbauerov\u00e1, sama novin\u00e1rka, ke\u010f diskutuje o s\u00fa\u010dasnej negativite v \u017eurnalistike a jej dopade na publikum.<br \/> Pre \u0148u spo\u010d\u00edva d\u00f4le\u017eit\u00e1 odpove\u010f na t\u00fato ot\u00e1zku, ktor\u00fa poskytuje kon\u0161trukt\u00edvna \u017eurnalistika, v ukazovan\u00ed nov\u00fdch pr\u00edbehov. \u201e\u013dudia potrebuj\u00fa vidie\u0165, c\u00edti\u0165 alebo po\u010du\u0165 nie\u010do in\u00e9,\u201c hovor\u00ed. \u201eA existuje to\u013eko pr\u00edbehov, ktor\u00e9 sa daj\u00fa poveda\u0165.\u201c<br \/> Pre \u0148u je hlavn\u00fdm cie\u013eom kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky vytvori\u0165 ucelenej\u0161\u00ed obraz rozpr\u00e1van\u00fdch pr\u00edbehov poskytnut\u00edm viacer\u00fdch perspekt\u00edv a podporou nuansovan\u00e9ho spravodajstva. A pri poh\u013eade na posledn\u00fd aspekt kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky \u2013 podporu kon\u0161trukt\u00edvneho dial\u00f3gu \u2013 \u201en\u00e1m ako konzumentom spr\u00e1v m\u00f4\u017ee naozaj pom\u00f4c\u0165, ke\u010f novin\u00e1ri prevezm\u00fa viac \u00falohy moder\u00e1torov, aby boli skuto\u010dne informovan\u00ed o verejnej diskusii. Preto\u017ee \u010dasto, aj ke\u010f prem\u00fd\u0161\u013eame napr\u00edklad o diskusn\u00fdch rel\u00e1ci\u00e1ch, s\u00fa v skuto\u010dnosti o obvi\u0148ovan\u00ed \u013eud\u00ed, poukazovan\u00ed na to, kto urobil nie\u010do zle, \u010do m\u00f4\u017ee ma\u0165 ur\u010dit\u00fd \u00fa\u010dinok \u2013 ale nem\u00e1 to skuto\u010dne trval\u00fd \u00fa\u010dinok. Ak zist\u00edte, kto urobil nie\u010do zle, st\u00e1le sa tohto zl\u00e9ho konania nezbav\u00edte.\u201c<\/p>\n<p> Kon\u0161trukt\u00edvna \u017eurnalistika sa teda namiesto fix\u00e1cie na krivdy minulosti zameriava na ot\u00e1zku: \u201e\u010co teraz?\u201c. Zd\u00f4raz\u0148uje s\u00favislosti a mo\u017en\u00e9 rie\u0161enia. V\u00fdskum podporuje pr\u00edstup kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky, ako ukazuje dvan\u00e1ste vydanie publik\u00e1cie \u201eMedia Perspektiven\u201c z roku 2022, online platformy pre v\u00fdskum m\u00e9di\u00ed, ktor\u00fa poskytuje verejnopr\u00e1vna vysielacia spolo\u010dnos\u0165 ARD v Nemecku. V\u00fdskumn\u00edci preto dospeli k relat\u00edvne jasn\u00fdm z\u00e1verom, \u017ee kon\u0161trukt\u00edvna \u017eurnalistika m\u00e1 pozit\u00edvny vplyv na emocion\u00e1lne reakcie a citlivos\u0165 a z\u00e1rove\u0148 zlep\u0161uje odolnos\u0165 publika. \u010eal\u0161\u00edm spomenut\u00fdm pozit\u00edvnym aspektom je v\u00fdrazne zv\u00fd\u0161en\u00e1 d\u00f4vera v m\u00e9di\u00e1, ktor\u00fa ako mo\u017en\u00fd pozit\u00edvny v\u00fdsledok kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky opisuje aj Reuters Institute \u2013 mimochodom, uv\u00e1dza, \u017ee v s\u00fa\u010dasnosti je d\u00f4vera v spr\u00e1vy na celom svete na \u00farovni 40 %.<\/p>\n<p> Klaus Meier, nemeck\u00fd novin\u00e1r a komunika\u010dn\u00fd vedec, na\u010drt\u00e1va v\u00fdhody kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky na troch \u00farovniach:<\/p>\n<p> <strong>Mikro<\/strong> \u2013 publikum by sa c\u00edtilo lep\u0161ie, keby v report\u00e1\u017ei za\u017eilo n\u00e1dej a rie\u0161enie.<br \/> <strong>Mezo<\/strong> \u2013 medi\u00e1lne spolo\u010dnosti vytv\u00e1raj\u00fa lep\u0161ie prepojenie a t\u00fdm aj v\u00e4\u010d\u0161\u00ed dosah na svoje publikum<br \/> <strong>Makro<\/strong> \u2013 mo\u017en\u00e9 rie\u0161enia a perspekt\u00edvy soci\u00e1lnych probl\u00e9mov s mo\u017en\u00fdm vplyvom na pokrok spolo\u010dnosti\/\u00fasilie o spolo\u010densk\u00fa anga\u017eovanos\u0165 a napodob\u0148ovanie.<\/p>\n<p> Urlbauer tie\u017e zd\u00f4raz\u0148uje v\u00fdhody pre novin\u00e1rov, ke\u010f\u017ee sami \u201esa c\u00edtia ve\u013emi zahlten\u00ed pr\u00edbehmi, ktor\u00e9 vytvorili, preto\u017ee s\u00fa v prvej l\u00ednii\u201c.<br \/> Ke\u010f novin\u00e1rom ukazuje, \u010do pon\u00faka kon\u0161trukt\u00edvna \u017eurnalistika, ako napr\u00edklad v\u00fdskum s cie\u013eom h\u013eada\u0165 rie\u0161enia, v\u0161imla si: \u201eToto m\u00f4\u017ee \u013eud\u00ed naozaj motivova\u0165, \u010dasto to po\u010dujeme od novin\u00e1rov, s ktor\u00fdmi u\u017e\u0161ie spolupracujeme.\u201c<\/p>\n<p> Ale nie v\u0161etky strany to nemusia vidie\u0165 takto.<\/p>\n<h2> Kritika, v\u00fdzvy a reakcie<\/h2>\n<p> Pri implement\u00e1cii tohto konceptu v nemeck\u00fdch novin\u00e1ch \u201eS\u00e4chsische Zeitung\u201c v roku 2016 sa redakcia stretla s ur\u010dit\u00fdm odporom. Oliver Reinhard, z\u00e1stupca ved\u00faceho rubriky features, si spom\u00edna, \u017ee kolegovia kritizovali tento koncept ako \u201ezatajovanie inform\u00e1ci\u00ed\u201c.<br \/> Pod\u013ea Petra Broa, profesora, PhD. a riadite\u013ea Centra pre \u017eurnalistiku na Univerzite Ju\u017en\u00e9ho D\u00e1nska, kritika kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky zah\u0155\u0148a jej pr\u00edli\u0161n\u00fa pozit\u00edvnos\u0165\/nedostato\u010dn\u00fa kritickos\u0165, bl\u00edzkos\u0165 k aktivizmu a nejasn\u00fa defin\u00edciu. Okrem toho Reuters Institute zistil, \u017ee korene tejto v\u00fdzvy pre kon\u0161trukt\u00edvnu \u017eurnalistiku spo\u010d\u00edvaj\u00fa v nedostatku koncep\u010dnej presnosti, ke\u010f\u017ee prv\u00ed z\u00e1stancovia koncept dostato\u010dne neobjasnili, \u010do viedlo k r\u00f4znym interpret\u00e1ci\u00e1m a praktik\u00e1m.<\/p>\n<p> Kritiku kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky, ktor\u00e1 je pr\u00edli\u0161 pozit\u00edvna, v\u0161ak jej z\u00e1stancovia vyvr\u00e1tili \u2013 ke\u010f\u017ee kon\u0161trukt\u00edvna \u017eurnalistika sa nezameriava len na to, aby nebola kritick\u00e1 alebo aby zo svojho spravodajstva vylu\u010dovala probl\u00e9my. Alebo ako to vyjadruje Reuters Institute, nejde o to, aby sa zameriavala v\u00fdlu\u010dne na spr\u00e1vy, ktor\u00e9 \u201evyvol\u00e1vaj\u00fa dobr\u00fd pocit\u201c. Sk\u00f4r sa sna\u017e\u00ed poskytn\u00fa\u0165 vyv\u00e1\u017eenej\u0161\u00ed poh\u013ead t\u00fdm, \u017ee sa venuje reakci\u00e1m na probl\u00e9my, \u010d\u00edm sa zameriava z probl\u00e9mov na rie\u0161enia.<br \/> Lisa Urlbauerov\u00e1 tie\u017e zd\u00f4raz\u0148uje, ak\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 by bolo pouk\u00e1za\u0165 na obmedzenia rie\u0161en\u00ed. Aj ke\u010f sa ukazuj\u00fa mo\u017en\u00e9 rie\u0161enia, probl\u00e9m \u010dasto nie je 100 % vyrie\u0161en\u00fd, \u201e\u013eudia v\u0161ak pri\u0161li s mnoh\u00fdmi vecami a \u010dasto s\u00fa viac prekvapen\u00ed, pre\u010do sa ne\u0161\u00edria \u2013 napr\u00edklad kv\u00f4li politickej v\u00f4li.\u201c<\/p>\n<p> S\u00e4chsische Zeitung je v s\u00fa\u010dasnosti zn\u00e1my t\u00fdm, \u017ee vo svojej pr\u00e1ci vyu\u017e\u00edva princ\u00edpy kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky. V t\u00fdchto novin\u00e1ch sa na \u0148u teraz pozer\u00e1 ako na sp\u00f4sob myslenia. Implement\u00e1cia tejto koncepcie si vy\u017eaduje \u00fasilie, ale odmena m\u00f4\u017ee by\u0165 zna\u010dn\u00e1: \u201eAk venujete \u010das a priestor nov\u00fdm perspekt\u00edvam, m\u00f4\u017eete oslovi\u0165 nov\u00e9 publikum,\u201c ako to vyjadruje Lisa Urlbauerov\u00e1.<\/p>\n<h2> \u201eM\u00f4\u017ee\u0161 si to prisp\u00f4sobi\u0165\u201c<\/h2>\n<p> Ako u\u017e bolo spomenut\u00e9, defin\u00edcia kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistiky nie je presn\u00e1, \u010do umo\u017e\u0148uje \u0161irok\u00fa \u0161k\u00e1lu interpret\u00e1ci\u00ed. V s\u00falade s t\u00fdm Lisa Urlbauerov\u00e1 povzbudzuje novin\u00e1rov, aby sa nemuseli nevyhnutne dr\u017ea\u0165 predp\u00edsan\u00fdch met\u00f3d, ale aby sa kriticky zaoberali vlastn\u00fdm spravodajstvom: \u201ePozrite sa na svoje pr\u00edbehy. Zamyslite sa nad t\u00fdm, \u010di im nie\u010do nech\u00fdba. Hovorte s \u013eu\u010fmi. Hovorte s nimi o tom, ak\u00e9 pr\u00edbehy by si priali, aby sme im povedali.\u201c<br \/> Z\u00e1rove\u0148 uzn\u00e1va, \u017ee ka\u017ed\u00e1 redakcia funguje inak. Pokia\u013e ide o kon\u0161trukt\u00edvnu \u017eurnalistiku, zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee \u201esi ju m\u00f4\u017eete prisp\u00f4sobi\u0165\u201c.<\/p>\n<\/p>\n<p><strong>\u010eal\u0161ie inform\u00e1cie o kon\u0161trukt\u00edvnej \u017eurnalistike\/Postavenie sa vyh\u00fdbaniu sa spr\u00e1vam v \u017eurnalistike<\/strong><\/p>\n<p> Od Kon\u0161trukt\u00edvneho in\u0161tit\u00fatu: https:\/\/www.mediasupport.org\/wp-content\/uploads\/2022\/01\/A-Handbook-for-Constructive-Journalism-IMS-and-CI-2022.pdf<br \/> Agent\u00fara Reuters: https:\/\/reutersinstitute.politics.ox.ac.uk\/news\/five-things-news-media-can-do-respond-consistent-news-avoidance<br \/> Bonnsk\u00fd in\u0161tit\u00fat: https:\/\/www.bonn-institute.org\/en\/news\/sieben-strategien-gegen-nachrichtenvermeidung<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>(zdroj: https:\/\/www.pexels.com\/de-de\/foto\/mann-stehen-guss-brille-18327490\/) Tu\u010dn\u00e9 titulky, \u010derven\u00e9 titulky, v\u00fdkri\u010dn\u00edky \u2013 medi\u00e1lna krajina sa v dne\u0161nej dobe \u013eahko podob\u00e1 na bojisko. V snahe up\u00fata\u0165 pozornos\u0165 sa mnoh\u00e9 redakcie zameriavaj\u00fa na negat\u00edvne pr\u00edbehy, ktor\u00e9 sa \u013eah\u0161ie \u0161\u00edria, a to [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":585,"featured_media":52145,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"footnotes":""},"categories":[665],"tags":[10232,10233],"post_formats":[673],"coauthors":[8509],"class_list":["post-46775","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-spajanie-bodiek","tag-bonn-institute-sk","tag-constructive-journalism-sk","post_formats-clanky"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/46775","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/585"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=46775"}],"version-history":[{"count":19,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/46775\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":46870,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/46775\/revisions\/46870"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/52145"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=46775"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=46775"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=46775"},{"taxonomy":"post_formats","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/post_formats?post=46775"},{"taxonomy":"author","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.pulse-z.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/coauthors?post=46775"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}