Psychologička Simona Ștefan, docentka na Fakulte psychológie a pedagogických vied Univerzity Babeș-Bolyai (UBB) v Kluži, v relácii Reporter Medical TV vysvetlila niektoré psychologické mechanizmy, ktoré toto napätie živia, a ponúkla konkrétne rady, ako lepšie zvládnuť toto emocionálne nabité obdobie.
Polarizácia je normálny jav – ale kontext ho zosilňuje
„Polarizácia je vo volebnom kontexte prirodzená, najmä keď sú stávky vysoké a výber sa redukuje na dve základné možnosti. Tak to bolo aj v prípade Brexitu alebo nedávnych prezidentských volieb v Rumunsku,“ hovorí Simona Ștefan.
Situácia sa však zhoršuje, keď je jeden z táborov vnímaný ako extrémistický – toto vnímanie často živia médiá alebo dokonca rétorika politických kandidátov. „Keď niekto napadne vaše hodnoty – demokraciu, vieru, toleranciu alebo tradíciu – cítite sa osobne napadnutí. A reakcia sa nevyhnutne stáva emocionálnou.“
Osobné voľby, kolektívne dôsledky
Psychologička upozorňuje na často prehliadaný aspekt: v takýchto kontextoch nie je v hre len váš hlas, ale aj vaša samotná identita. „Keď sa zdá, že hlas ohrozuje to, čo považujete za základné pre svoj život, reakcia sa stáva niternou. Už nejde len o myšlienky – ide o to, kým ste ako človek,“ vysvetľuje.
Tento emocionálny náboj vysvetľuje, prečo v rodinách vôbec vznikajú hádky: „Videl som rozchody párov, súrodencov, ktorí spolu už nehovoria. Je to skutočné – a bohužiaľ, nie je to len v Rumunsku. To isté sa stalo v USA a Spojenom kráľovstve.“
Online priestor: kde sa hlas stáva zbraňou
Veľká časť tohto konfliktu sa prenáša do online priestoru, kde – ako hovorí psychológ – je agresívna komunikácia poháňaná jemnými psychologickými mechanizmami: „Príspevky vyvolávajú reakcie, komentáre získavajú lajky a konflikt sa stáva návykovým. Je to cyklus potvrdzovania a konfrontácie, ktorý sa môže stať kompulzívnym.“
Jej odporúčanie je zamyslieť sa nad zámerom každého príspevku alebo komentára. „Vybíjam si nervy? Informujem? Provokujem? Alebo sa len snažím niekomu ublížiť? Ak chceme harmóniu, musíme sa vyhýbať urážkam a osobným útokom. Nikoho nepresvedčíte tým, že ho nazvete hlúpym.“
Ťažká voľba medzi tým, mať pravdu, a udržiavať vzťah
V blízkych vzťahoch sa politický konflikt môže stať voľbou medzi dvoma základnými ľudskými potrebami: sebavyjadrením a spojením. „Musíme si položiť otázku: oplatí sa obetovať vzťah kvôli politickému názoru? Možno nejde o kompromis, ale o rozhodnutie, na čom vám v danej chvíli záleží viac,“ hovorí Simona Ștefan.
Jedno riešenie: dočasný odstup alebo vyhýbanie sa napätým témam. „Zhodnúť sa na nesúhlase“ môže byť záchrannou stratégiou pre priateľstvá alebo rodiny, ktoré by sa inak mohli rozpadnúť.
Je vzdelanie ochranou pred radikalizáciou?
Podľa názoru psychológa zohráva vzdelanie významnú – ale nie výlučnú – úlohu. „Spôsob, akým zhromažďujete informácie, ako argumentujete, ako sa vyjadrujete – to všetko je ovplyvnené vzdelaním. Na oboch stranách sú však ľudia s rôznou úrovňou vzdelania. Nejde len o diplomy, ale aj o vašu ochotu počúvať a kriticky myslieť.“
Médiá a ich zodpovednosť
Simona Ștefan tiež zdôrazňuje, že médiá by mali prevziať zodpovednosť za zmierňovanie napätia: „Prioritami by malo byť prezentovanie pravdy, poskytovanie kontextu a vyhýbanie sa nadmernej polarizácii. Médiá, žiaľ, často hrajú na obe strany: lojalitu publika verzus spoločenskú zodpovednosť.“
Jedlo so sebou?
Napätiu počas volebného obdobia sa nedá úplne vyhnúť. Môžeme si však vybrať, ako zareagujeme. Môžeme si vybrať, akú cenu sme ochotní zaplatiť za to, že máme „pravdu“. A možno najdôležitejšie je, že sa môžeme rozhodnúť zachovať si naše základné vzťahy, aj keď nás naše názory rozdeľujú.
„Medzi pravdou a vzťahom sa niekedy oplatí vybrať si to druhé,“ uzatvára psychologička Simona Ștefan.