Do generácie Z, nazývanej aj zoomeri, sa radia mladí ľudia narodení medzi rokmi 1996 a 2012. Jej najmladší členovia tak majú 13 rokov, no a najstarší sa blížia k tridsiatke. Mnohí z nich preto už prirodzene okúsili pracovný trh. Sú však v neľahkej situácii, ich predchodcami sú totiž mileniáli, ktorí sú označovaní ako generácia vysoko orientovaná na výkon.
Čo sa hovorí o generácii Z?
Zamestnávateľov, ktorí boli v minulosti zvyknutí, že ich zamestnanectvo vedelo pracovať aj na úkor svojho voľného času, nezvyklo žiadať o zvýšenie platu a prácu menilo len veľmi sporadicky, prichádzajúca generácia zaskočila.
„Generácia Z dostáva nálepku, že je lenivá, no nie je to tak. Ide skôr o nepochopenie medzi generáciami,“ otvára tému psychologička Katarína Vítek Janotová.
V prieskume, ktorý nedávno zverejnila spoločnosť Deloitte a zúčastnilo sa ho takmer 15 000 príslušníkov generácie Z, účastníci uvádzajú, že sa často stretávajú s predsudkami: „Máme pocit akoby nám staršia generácia nerozumela. Je pre nich ťažké pochopiť, že chceme mať popri práci čas aj na súkromný život, záleží nám na duševnom zdraví a tiež na tom, aby mala naša práca zmysel.“
Terčom posmeškov sa stáva generácia Z aj na sociálnych sieťach. Najmä na TikToku sa často objavujú videá, kde si z nich starší kolegovia uťahujú. Robia si napríklad žarty z toho, že Zoomeri neradi telefonujú, píšu veľmi neformálne maily, alebo opúšťajú kanceláriu hneď ako odbijú štyri hodiny.
A akí naozaj sú?
Aby sme súčasnú generáciu spoznali bližšie, oslovili sme tri odborníčky. Martu Hanečákovú, ktorá s pracuje s mladými ľuďmi na východnom Slovensku od konca 70. rokov. Luciu Macalákovú z Prievidze, ktorá pracuje s mládežou naprieč slovenskými regiónmi a v súčasnosti vedie rozvojový program pre tínedžerov – digiPEERS. A Simonu Šintalovú, ktorá pracuje v organizácii DASATO, kde osobnostne a kariérne rozvíjajú angažovaných stredoškolákov z rôznych kútov Slovenska.
„Nemyslím si, že by mladí ľudia boli leniví. Ono to tak vždy býva, že sa o mladej generácii hovorí ako o lenivejšej, menej schopnej či skazenej. boomeri (deti narodené po 2. svetovej vojne) to hovorili o mileniáloch (1981 – 1996) a mileniáli to teraz hovoria o generácii Z,“ myslí si Simona z DASATO.
Ani Lucia z digiPEERS netvrdí, že by súčasná generácia bola lenivá. Od ich predchodcov sa však, podľa nej, predsa len v mnohom líšia. Majú iný vzťah k zodpovednosti za zverené úlohy: „V rámci mojich vzdelávacích projektov sa stretávam aj so zamestnávateľmi. No a tí tvrdia, že keď si mladí ľudia počas skúšobnej doby uvedomia, že im práca nevyhovuje, jednoducho jedného dňa neprídu a ani o tom nedajú vedieť,“ uvádza príklad. Dodáva, že zodpovednosť vnímajú skôr cez svoje vlastné potreby.
Lucia Macaláková (v oranžových šortkách) vedie rozvojový program pre tínedžerov – digiPEERS.
Majú viac možností
Marta pracuje s mládežou viac ako 40 rokov. Aj podľa jej skúseností hľadí generácia Z najmä na svoje potreby. „V roku 2004 som zakladala mestský mládežnícky parlament. Spomínam si, že mladí, ktorí sa zapojili, boli veľmi akční, oslovovali ďalších rovesníkov, aby sa pridali. Hlásili sa k nám tínedžeri, ktorí mali množstvo zručností. A tie ponúkali, aby mohli svoje okolie meniť k lepšiemu. Keď sme chceli parlament dva roky dozadu obnoviť a robili sme nábor v školách, väčšinou prišla od mladých otázka – A čo z toho budem mať?“ spomína si Marta.
Koncom 90. rokov organizovala aj prvé medzinárodné mládežnícke výmeny. „Vtedy boli takéto projekty v plienkach a procesy trvali dlhšie. Museli čakať aj polroka, kým sa reálne na výmenu dostali,“ vysvetľuje Marta. Dodáva, že účastníci nekalkulovali, tešili sa, pripravovali a boli trpezlivejší.
Svoju skúsenosť spred takmer tridsiatich rokov porovnáva so súčasnosťou: „Keď som pripravovala poslednú výmenu, často sa menili účastníci, pretože dostali nejakú lepšiu ponuku. Mnohí nedokázali počkať, kým sa aktivita zrealizuje a radšej začali riešiť niečo, čo vedeli mať hneď.“
Podľa Lucie majú zoomeri v súčasnosti neobmedzené možnosti, a preto je náročnejšie ich motivovať. „Veci pre nich začínajú byť zaujímavé až vtedy, keď v nich vidia zmysel a napĺňajú niektorú z ich potrieb. Istým spôsobom je mi to aj sympatické,“ konštatuje. Na záver dodáva, že mladí ľudia sú vždy odrazom doby, v ktorej žijú.
To čo sa na prvý pohľad javí ako nedostatok motivácie či zodpovednosti, má hlbšie korene: „Ak majú možnosť výberu, jasne komunikované očakávania a autonómiu, vedia byť zodpovední a výkonní. Naopak, ak pravidlám nerozumejú, alebo necítia súlad s hodnotami firmy, motivácia im rýchlo klesá,“ myslí si psychologička.
Lucia Macaláková, Marta Hanečáková a Katarína Vítek Janotová.
Majú čo ponúknuť
Hoci sa vlažnejší prístup k povinnostiam a netrpezlivosť mladých ľudí nedá opomínať, disponujú aj množstvom pozitívnych čŕt, v ktorých sa im ich predchodcovia nevyrovnajú.
„Na jednej strane im technológie môžu brať pozornosť, no na druhej strane si vďaka sociálnym sieťam rozširujú obzory a inšpirujú ich. V porovnaní s predchádzajúcimi generáciami oveľa jednoduchšie do svojich aktivít zapájajú rôzne technológie. Ak dostanú za úlohu spracovať napríklad video či prezentáciu a budú mať slobodné ruky, s veľkou pravdepodobnosťou prídu s niečím invenčným,“ myslí si Lucia.
Mladí z generácie Z majú aj predpoklad lepšie pracovať v rôznorodých kolektívoch. Lucia aj Marta sa zhodujú, že sú tolerantnejší voči inakosti či rôznorodým kultúram.
„To isté však očakávajú aj od zamestnávateľa. Že ich bude brať vážne bez ohľadu na to, ako sa obliekajú, aké je ich pohlavie, zdravotný stav či sexuálna orientácia,“ dopĺňa psychologička Vítek Janotová.
Podľa prieskumu spoločnosti Deloitte sa chcú zoomeri stále zlepšovať. Až 70% z nich v prieskume uvádza, že na svojich zručnostiach zámerne pracuje aspoň raz za týždeň.
„Kompetencie si nezvyšujú preto, aby dosahovali vysoké pozície. Svoju prácu chcú robiť najmä dobre, rýchlo a efektívne, aby im nechýbali peniaze, ani voľný čas,“ vysvetľuje psychologička.
Marta Hanečáková mladých ľudí dobre pozná. Pracuje s nimi viac ako 40 rokov. Zdroj foto: Mládežnícky parlament Stará Ľubovňa
Čo očakávajú od práce?
Okrem už spomínaných požiadaviek sa v prieskume vyjadrili, že im záleží, aby mala ich firma, ale aj práca, pozitívny dopad na spoločnosť a životné prostredie.
„Nestačí im, ak má firma tieto hodnoty len na papieri. Musia vidieť, že ich naozaj aplikuje a žije nimi,“ vysvetľuje Simona.
V prieskume viac ako polovica mladých uvádza, že v práci pravidelne cítia stres a únavu, a tak si dávajú oveľa väčší pozor na svoje duševné zdravie. „Od tínedžerov často počúvam o depresii, hyperaktivite či iných problémov. Zároveň citlivejšie vnímajú nespravodlivosť,“ zdieľa svoje skúsenosti Marta.
„Generácia Z pociťuje stres najmä kvôli inflácii, vojnám, pandémii, rastúcim spoločenským problémom či bytovej kríze,“„ pridáva kontext Katarína Vítek Janotová.
Preto oceňujú, ak im zamestnávateľ poskytne napríklad psychologické poradenstvo, alebo príležitosti zobrať si extra voľno, ak si potrebujú oddýchnuť.
Simona Šintalová.
Cenia si úprimnosť
Všetky respondentky sa zhodujú, že zoomeri vítajú, ak sa im niekto venuje. Prospieva im, ak im počas skúšobnej doby dajú človeka, ktorý ich sprevádza a všetko im poriadne vysvetlí.
„Potrebujú počuť, prečo majú konkrétnu činnosť vykonávať. Nestačí im len dať pokyn – Urob to!,“ myslí si Marta.
Komunikácia medzi zamestnávateľom a zoomermi musí byť, podľa dlhoročnej pracovníčky s mládežou, priama a transparentná: „Z mojich skúseností vedia naozaj dobre prijímať spätnú väzbu, dokonca si ju sami vyžadujú. Nevnímajú to ako kritiku, ale skôr priestor na zlepšenie. V tomto sú oveľa lepší ako generácie pre nimi.“
Podľa Lucie treba karty na stôl vyložiť už na pohovore: „Netreba im motať medové motúzy popod nos. Ak sa totiž po pohovore ukáže, že ich zamestnávateľ v niečom zavádzal, nemajú problém zo dňa na deň odísť.“
Sklony k úprimnosti a otvorenosti sa ukazujú aj na druhej strane: „Nastavujú zamestnávateľom zrkadlo a nemajú problém otvorene hovoriť o tom, čo na pracovisku nefunguje. Ak to zamestnávateľ dobre uchopiť, spoločnosť môže vďaka tomu rásť a prejsť modernizáciou. Otázne je, či budú firmy ochotné sa prispôsobovať, hľadať spoločný dialóg alebo budú so zoomermi bojovať a vnímať ich ako lenivých a neprispôsobivých,“ uzatvára tému Vítek Janotová.
Ide to aj vo výrobe
Simona pracuje primárne s tínedžermi, ktorí idú na vysoké školy a následne pracujú na odborných pozíciách. Zaujíma ju však aj to, ako prispôsobiť pracovný trh mladým ľuďom vo výrobe.
„Je to zaujímavý segment. Miesto, kde home office znie ako vtip a pracovné zmeny sú všetko, len nie flexibilné,“ otvára tému Simona.
Dáta ukazujú, že generácia Z, ktorá pracuje vo výrobe, plánuje odísť do 3 až 6 mesiacov a v niektorých fabrikách až 80 percent mladých odíde už v prvých troch mesiacoch.
Simona ako inšpiráciu uvádza spoločnosť Kimberly-Clark, ktorá vyrába hygienické a papierové výrobky. „Začali drobnými krokmi. Upravili zmeny tak, aby ľudia vedeli lepšie zladiť prácu s osobným životom. Okrem toho tiež zaviedli rotáciu medzi tímami – každý si mohol vyskúšať rôznorodé úlohy a spoznať nových kolegov z iných oddelení,“ vymenúva zmeny Simona.
Dodáva, že firma navyše pridala aj program „career pathing“. V rámci neho si mohli zamestnanci a zamestnankyne sami vybrať, akým smerom sa budú uberať. A to podľa svojich záujmov a silných stránok.
Výsledky na seba nenechali dlho čakať
Vďaka týmto malým zmenám narástol počet zamestnancov za rok o pol o 25 percent, produkcia sa zvýšila o 20 percent a firma zaznamenala o 70 percent menej prestojov. „Práca s generáciou Z nie je o tom, že im splníte všetko, čo im vidíte na očiach. Je skôr o tom, aby ste sa stretli na polceste. Ak spravia zamestnávatelia krok k zoomerom, bude to fungovať aj naopak,“ uzatvára Simona.