Live

Posledná kvapka

„Definitívne rozhodnutie opustiť Srbsko som urobil v momente, keď som na vlastné oči videl, že stranícky preukaz je dôležitejší ako môj univerzitný diplom.“

Takto začína svoj príbeh Tanja Milic, 25-ročná grafická dizajnérka z Kragujevacu v Srbsku. Posledné dva roky žije Tanja vo Švédsku so svojím partnerom, odkiaľ odišla krátko po ukončení štúdia na Filologickej fakulte Univerzity v Kragujevaci. Dnes je art directorkou v jednej švédskej grafickej firme.

„Neodišla som z ekonomických dôvodov, keďže som si aj v Srbsku žila slušne. Avšak v momente, keď som si uvedomila, že si prácu netreba hľadať cez Národnú službu zamestnanosti, ale na adresách politických strán, moje rozhodnutie opustiť Srbsko bolo definitívne. Jednoducho som nechcela vylepovať stranícke plagáty výmenou za prácu v mojom odbore,“ spomína Tanja.

„Hovoril som po anglicky a to leto som sa naučil po švédsky. S trochou úspor a notebookom som prišiel do Švédska, kde som po niekoľkých mesiacoch získal prácu vo firme, kde pracujem dodnes. Medzitým sa ku mne pridal môj snúbenec, vyštudovaný ekonóm. Vzali sme sa a teraz žijeme ako každý normálny pár,“ hovorí Tanja.

Tanjina rovesníčka zo susednej Bosny a Hercegoviny, Ilda Mesic, opustila rodné Sarajevo počas štúdií. Žije v Berlíne, kde vyštudovala architektúru na univerzite, kde teraz pracuje ako lektorka.

„Mladí ľudia opúšťajú Bosnu a Hercegovinu, pretože strácajú nádej, vieru, že sa veci zlepšia. Odchádzajú sklamaní korupciou, kriminalitou, rozdelením a politikmi, ktorí ich rozdeľujú a uzatvárajú do národných a náboženských síl, zatiaľ čo si plní vlastné vrecká. Odchádzajú, pretože nevidia žiadnu alternatívu k pozitívnej zmene. Nemecko nie je dokonalé, ani zďaleka nie, ale tu mám zvláštny pocit bezpečia. Základom tohto pocitu je stabilita systému, ktorá mi dáva istotu, že sa všetko nemôže zrútiť cez noc. To je, žiaľ, niečo, čo Bosne a Hercegovine chýba,“ hovorí Ilda.

Kríza úniku mozgov

Príbehy Tanji a Ildy sú len dvoma hlasmi z viac ako štvrtiny populácie, ktorá podľa údajov Svetovej banky žije v zahraničí. Keďže sa čísla takmer denne množia a prázdne kancelárie a zatvorené školy sa stávajú súčasťou mestskej krajiny, vynára sa otázka: stáva sa západný Balkán regiónom bez budúcnosti?

Podľa dostupných údajov viac ako 70 % mladých ľudí v Bosne a Hercegovine zvažuje odchod z krajiny, zatiaľ čo v Srbsku chce ohromujúcich 80 % mladých ľudí odísť a hľadať lepšie príležitosti.

Jedným z kľúčových problémov migrácie v regióne západného Balkánu je odchod vysoko vzdelaných mladých ľudí, špecialistov v oblasti IT, strojárstva, medicíny a ďalších kľúčových odvetví.

Napríklad sektor zdravotníctva v Bosne a Hercegovinečelí vážnemu nedostatku lekárov a zdravotníckeho personálu. Lekárska komora uvádza, že Bosnu a Hercegovinu za posledných 10 rokov opustilo takmer 10 000 lekárov. Odchod takýchto špecialistov vytvára nielen priame ekonomické straty v dôsledku znižovania počtu pracovných síl, ale aj nepriame náklady, ako je zdĺhavé vzdelávanie nových pracovníkov, ktorých je čoraz menej.

Meritokracia verzus stranícky preukaz

Profesor Amer Osmic z Katedry sociológie na Fakulte politických vied Univerzity v Sarajeve sa domnieva, že nespokojnosť s celým spoločenským systémom je jedným z kľúčových faktorov, ktoré poháňajú emigráciu mládeže z regiónu.

„Sú nespokojní so zdravotníctvom, školstvom, bezpečnosťou a politickým systémom. Chcú žiť v spoločnosti, kde sú tieto segmenty lepšie a organizovanejšie ako v našej. Ich rodičia sú svedkami toho, že za posledných 20 rokov sa takmer nič nezmenilo, pokiaľ ide o vytváranie spoločnosti rovnakých príležitostí. Pred čím mladí ľudia utekajú, je vnímanie beznádeje, neschopnosť mladých ľudí predstaviť si, že v tejto krajine, v tejto spoločnosti sa veci o dva, tri alebo päť rokov výrazne zlepšia,“ zdôrazňuje profesor Osmic.

Tanja Milic od začiatku nášho príbehu poukazuje na to, že život vo Švédsku jej dáva víziu budúcnosti, akú v Srbsku nikdy nemala, a že sa veľmi rýchlo presvedčila o výhodách usporiadaného spoločenského systému s jasne definovanými pravidlami, povinnosťami a právami.

„Keď som bola v Srbsku a snažila som sa nájsť si prácu, uchádzala som sa o zamestnanie všade, kde bola príležitosť, nikto ma nepovažoval za hodnú odpovede e-mailom alebo dokonca SMS. Vo Švédsku to bolo úplne iné. Všetko bolo úplne transparentné – od inzerátu voľného pracovného miesta až po proces prijímania do zamestnania. Po sérii testov a pohovorov som dostala prácu, ktorú som naozaj chcela, aj keď všetci ostatní kandidáti boli Švédi. Jednoducho povedané, nikto sa ma nepýtal na nič, čo by s prácou nesúviselo,“ spomína Tanja.

Politické zlyhanie

Sociológ Čedomir Čupić, profesor na Fakulte politických vied Univerzity v Belehrade, hovorí, že Srbsko opúšťajú najschopnejší ľudia v najlepších rokoch, ktorí sú zároveň aj najkvalifikovanejší.

„Keď sa ekonomická kríza spojí s vnútornou politickou štruktúrou, v takejto situácii ľudia nechcú čakať roky na prácu, zatiaľ čo politické strany zamestnávajú svojich vlastných členov. Prirodzene, nebudú sa s tým zmierovať, odmietajú byť sluhami, odmietajú byť podriadení a opúšťajú krajinu,“ hovorí Čupic.

Poznamenáva, že migrácia existuje aj v rozvinutých krajinách, zvyčajne z ekonomických alebo sociologických dôvodov, ale že migrácia na západnom Balkáne má aj ďalší politický rozmer.

„Ak stratégiu rozvoja krajiny určujú neschopní zamestnanci náchylní ku korupcii, ľudia, ktorí sa podliezajú neschopnej vláde, potom sa stráca perspektíva rozvoja a bez nej niet miesta pre mladých ľudí, aby v tejto oblasti zostali a prežili. To znamená, že ak je spoločnosť ochudobnená o svojich najkvalifikovanejších a najvzdelanejších ľudí, stráca veľký potenciál pre budúci rozvoj. V takejto krajine časom zostanú len tí, ktorí nemajú inú možnosť,“ uzatvára Čupic.

Križovatka

Na križovatke medzi minulosťou, ktorú chcú zanechať za sebou, a budúcnosťou, ktorú si budujú v iných krajinách, stoja mladí ľudia z Balkánu ako živý most medzi dvoma realitami. Zatiaľ čo Tanja vo Švédsku a Ilda v Nemecku si budujú životy poznačené stabilitou a meritokraciou, ich rovesníci, ktorí zostali doma, zápasia so systémom, ktorý si často cení lojalitu pred kompetenciami.

Napriek tomu, tvárou v tvár neustálemu odchodu mládeže a demografickému poklesu, majú balkánske krajiny na výber: pokračovať v úpadku alebo konať strategicky. Udržateľná odpoveď spočíva vo vytvorení atraktívneho prostredia – od kvalitného vzdelávania pre mladých až po podporu podnikania. Hoci migrácia predstavuje výzvu, môže sa stať aj hnacou silou rozvoja, ak sa nasmeruje na návrat vlny vedomostí a zručností.

Pretože v podstate nikto nechce opustiť svoj domov – chce len budúcnosť, ktorú v ňom nenájde.

Napísal

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.

Napíšte článok s protiargumentmi Napíšte súvisiaci článok