Stručný úvod do konštruktívnej žurnalistiky

Ciele a šance konštruktívnej žurnalistiky v súčasnej mediálnej krajine

„Ľudia už naozaj nechcú konzumovať náš produkt,“ hovorí Lisa Urlbauerová, sama novinárka, keď diskutuje o súčasnej negativite v žurnalistike a jej dopade na publikum.
Pre ňu spočíva dôležitá odpoveď na túto otázku, ktorú poskytuje konštruktívna žurnalistika, v ukazovaní nových príbehov. „Ľudia potrebujú vidieť, cítiť alebo počuť niečo iné,“ hovorí. „A existuje toľko príbehov, ktoré sa dajú povedať.“
Pre ňu je hlavným cieľom konštruktívnej žurnalistiky vytvoriť ucelenejší obraz rozprávaných príbehov poskytnutím viacerých perspektív a podporou nuansovaného spravodajstva. A pri pohľade na posledný aspekt konštruktívnej žurnalistiky – podporu konštruktívneho dialógu – „nám ako konzumentom správ môže naozaj pomôcť, keď novinári prevezmú viac úlohy moderátorov, aby boli skutočne informovaní o verejnej diskusii. Pretože často, aj keď premýšľame napríklad o diskusných reláciách, sú v skutočnosti o obviňovaní ľudí, poukazovaní na to, kto urobil niečo zle, čo môže mať určitý účinok – ale nemá to skutočne trvalý účinok. Ak zistíte, kto urobil niečo zle, stále sa tohto zlého konania nezbavíte.“

Konštruktívna žurnalistika sa teda namiesto fixácie na krivdy minulosti zameriava na otázku: „Čo teraz?“. Zdôrazňuje súvislosti a možné riešenia. Výskum podporuje prístup konštruktívnej žurnalistiky, ako ukazuje dvanáste vydanie publikácie „Media Perspektiven“ z roku 2022, online platformy pre výskum médií, ktorú poskytuje verejnoprávna vysielacia spoločnosť ARD v Nemecku. Výskumníci preto dospeli k relatívne jasným záverom, že konštruktívna žurnalistika má pozitívny vplyv na emocionálne reakcie a citlivosť a zároveň zlepšuje odolnosť publika. Ďalším spomenutým pozitívnym aspektom je výrazne zvýšená dôvera v médiá, ktorú ako možný pozitívny výsledok konštruktívnej žurnalistiky opisuje aj Reuters Institute – mimochodom, uvádza, že v súčasnosti je dôvera v správy na celom svete na úrovni 40 %.

Klaus Meier, nemecký novinár a komunikačný vedec, načrtáva výhody konštruktívnej žurnalistiky na troch úrovniach:

Mikro – publikum by sa cítilo lepšie, keby v reportáži zažilo nádej a riešenie.
Mezo – mediálne spoločnosti vytvárajú lepšie prepojenie a tým aj väčší dosah na svoje publikum
Makro – možné riešenia a perspektívy sociálnych problémov s možným vplyvom na pokrok spoločnosti/úsilie o spoločenskú angažovanosť a napodobňovanie.

Urlbauer tiež zdôrazňuje výhody pre novinárov, keďže sami „sa cítia veľmi zahltení príbehmi, ktoré vytvorili, pretože sú v prvej línii“.
Keď novinárom ukazuje, čo ponúka konštruktívna žurnalistika, ako napríklad výskum s cieľom hľadať riešenia, všimla si: „Toto môže ľudí naozaj motivovať, často to počujeme od novinárov, s ktorými užšie spolupracujeme.“

Ale nie všetky strany to nemusia vidieť takto.

Kritika, výzvy a reakcie

Pri implementácii tohto konceptu v nemeckých novinách „Sächsische Zeitung“ v roku 2016 sa redakcia stretla s určitým odporom. Oliver Reinhard, zástupca vedúceho rubriky features, si spomína, že kolegovia kritizovali tento koncept ako „zatajovanie informácií“.
Podľa Petra Broa, profesora, PhD. a riaditeľa Centra pre žurnalistiku na Univerzite Južného Dánska, kritika konštruktívnej žurnalistiky zahŕňa jej prílišnú pozitívnosť/nedostatočnú kritickosť, blízkosť k aktivizmu a nejasnú definíciu. Okrem toho Reuters Institute zistil, že korene tejto výzvy pre konštruktívnu žurnalistiku spočívajú v nedostatku koncepčnej presnosti, keďže prví zástancovia koncept dostatočne neobjasnili, čo viedlo k rôznym interpretáciám a praktikám.

Kritiku konštruktívnej žurnalistiky, ktorá je príliš pozitívna, však jej zástancovia vyvrátili – keďže konštruktívna žurnalistika sa nezameriava len na to, aby nebola kritická alebo aby zo svojho spravodajstva vylučovala problémy. Alebo ako to vyjadruje Reuters Institute, nejde o to, aby sa zameriavala výlučne na správy, ktoré „vyvolávajú dobrý pocit“. Skôr sa snaží poskytnúť vyváženejší pohľad tým, že sa venuje reakciám na problémy, čím sa zameriava z problémov na riešenia.
Lisa Urlbauerová tiež zdôrazňuje, aké dôležité by bolo poukázať na obmedzenia riešení. Aj keď sa ukazujú možné riešenia, problém často nie je 100 % vyriešený, „ľudia však prišli s mnohými vecami a často sú viac prekvapení, prečo sa nešíria – napríklad kvôli politickej vôli.“

Sächsische Zeitung je v súčasnosti známy tým, že vo svojej práci využíva princípy konštruktívnej žurnalistiky. V týchto novinách sa na ňu teraz pozerá ako na spôsob myslenia. Implementácia tejto koncepcie si vyžaduje úsilie, ale odmena môže byť značná: „Ak venujete čas a priestor novým perspektívam, môžete osloviť nové publikum,“ ako to vyjadruje Lisa Urlbauerová.

„Môžeš si to prispôsobiť“

Ako už bolo spomenuté, definícia konštruktívnej žurnalistiky nie je presná, čo umožňuje širokú škálu interpretácií. V súlade s tým Lisa Urlbauerová povzbudzuje novinárov, aby sa nemuseli nevyhnutne držať predpísaných metód, ale aby sa kriticky zaoberali vlastným spravodajstvom: „Pozrite sa na svoje príbehy. Zamyslite sa nad tým, či im niečo nechýba. Hovorte s ľuďmi. Hovorte s nimi o tom, aké príbehy by si priali, aby sme im povedali.“
Zároveň uznáva, že každá redakcia funguje inak. Pokiaľ ide o konštruktívnu žurnalistiku, zdôrazňuje, že „si ju môžete prispôsobiť“.