Čo ak by sa odpad, ktorý dnes zamoruje chodníky a parky, mohol stať súčasťou našich ciest? Cigaretové ohorky už nemusia končiť len v popolníkoch. Prvá cesta z recyklovaných cigaretových filtrov na svete, je na Slovensku.
Recyklácia odpadu na niečo využiteľné tvorí značnú časť environmentálnych aktivít na svete. Žuvačky, drobné papieriky a cigaretové ohorky sú jedny z najčastejších odpadov na uliciach, v parkoch či dokonca vo verejných kvetináčov. Jedným z riešením je ich recyklácia a opätovné využitie. Slovák vymyslel spôsob, ako premeniť celulózový acetát z cigaretových filtrov na vlákna pridávajúce sa do asfaltových zmesí.
Cigaretové ohorky, hoci drobné, patria k najrozšírenejším znečisteniam. Dokonca ide o najrozšírenejšiu formu plastového odpadu na svete. Ročne pritom skončí na zemi, v prírode či rieke asi 4,5 bilióna cigaretových ohorkov. Predstavuje to asi 75 percent zo všetkých vyfajčených cigariet, pritom len jeden ohorok môže znečistiť až 1000 litrov vody.
Tento odpad sa tiež najčastejšie nachádza na plážach a tvorí asi 20 až 40 percent zo všetkých vyzbieraných odpadov pri mori. Predstavuje tak veľký problém pre vodné živočíchy pre možné udusenie či úmrtie. Menšie ryby môžu dokonca umrieť, väčším zas môžu po konzumácií poškodiť orgány či nebudú pociťovať hlad, následkom čoho uhynú. Škodlivosť a toxicitu pre vodné prostredie potvrdil aj výskum, ktorý analyzoval vplyv výluhov z cigaretových ohorkov na vodné druhy.
Cigaretové ohorky znečisťujú prostredie nie len esteticky, ale aj škodlivými látkami. Zdroj: pixabay.com
Škody môžu spôsobiť aj požiarom, pričom podľa hasičských štatistík až 16 percent lesných požiarov vo Francúzsku bolo zapríčinených cigaretovým odpadom. Príkladom tiež môže byť veľký požiar v Španielsku z roku 2012, kedy zhorelo 13.800 hektárov a následkom čoho zomreli štyria ľudia. Príčinou bola opäť nedbalo zahodená cigareta.
Na cigaretách nie je ekologické nič
Aj keď sa môže zdať, že biela časť cigaretových filtrov vyzerá ako bavlna, v skutočnosti je vyrobená z plastových vlákien (acetát celulózy). Tie sa v prírode rozkladajú až desať rokov a chemikálie ešte dlhšie. Medzi toxické zlúčeniny v ohorkoch patria formaldehyd, nikotín, arzén, olovo, meď, chróm, kadmium a rôzne polyaromatické uhľovodíky.
Keď sa však vrátime na začiatok, k výrobe cigariet, tak tabakový priemysel doslova ničí životné prostredie. Odborníci odhadujú, že od 70. rokov 20. storočia bolo v dôsledku výroby tabakových výrobkov vyrúbaných 1,5 miliardy hektárov najmä tropických lesov. Navyše na výrobu jedného gramu sušeného tabaku sa spotrebuje 22 miliárd ton vody. Zároveň výskumníci poukázali, že výroba predstavuje 0,2 percenta z celkových globálnych emisií uhlíka a pri pestovaní zeleného tabaku sa uvoľní 84 miliónov megaton CO2. Ak zarátame aj spracovanie a prepravu, tak ide o pätinu CO2 z produkcie celého komerčného leteckého priemyslu.
Problémom sú tiež krajiny, kde sa tabak pestuje. Často sú to oblasti s nízkymi príjmami, kde je pôda a voda potrebná na produkciu potravín. Avšak namiesto toho sa pestuje tabak, pre ktorý sa čoraz viac odlesňuje. Odborníci zistili, že ak by pôdu na pestovanie približne jednej tony tabaku v Zimbabwe, využili na pestovanie zemiakov, ich výnos by sa zvýšil 19-násobne.
Slovensko ako líder v boji s ohorkami
Acetyl-celulózne vlákna, ktoré slovenská firma vyrába z cigaretových ohorkov a následne pridáva do asfaltových zmesí pritom dokážu zlepšiť jej vlastnosti. Vlákna prispievajú k zlepšeniu odolnosti voči vnikaniu vody, čim predlžujú životnosť cesty, zvyšujú tiež pevnosť a stabilitu a znižujú riziko vytvárania vyjazdených koľají. Rovnako samosprávam spoločnosť ponúka osadenie a následný zber nádob na cigaretové ohorky, ich recykláciu a premenu na materiál.
Jedinečná cesta s recyklovanými cigaretovými ohorkami. Zdroj: ziar.sk
Prvé mesto na svete, ktoré sa môže chváliť cestou s asfaltovou zmesou s pridanými acetyl-celulózových vlákien z recyklovaných cigaretových filtrov je v Žiari nad Hronom na Slovensku. Vznikla už v roku 2022, napriek tomu startup samosprávy zatiaľ využívať neplánujú. Problémom je podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik zvýšené finančné a personálne kapacity v samosprávach, ktoré neboli vyčíslené.
ZMOS však v minulom roku podpísalo memorandum o spolupráci so spoločnosťou SPAK-EKO a. s., ktoré zastupuje výrobcov tabakových výrobkov s filtrami. Jeho hlavným cieľom je vytvoriť efektívny a trvalo udržateľný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov tabakových výrobkov s filtrami i znižovať voľne pohodený cigaretový odpad.
Podobne aj hlavné mesto a mestský podnik Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) od minulého roka zbierajú cigaretové ohorky na rôznych podujatiach či festivaloch. Pridali tak ku klasickým nádobám na odpad, aj tie na cigaretové filtre. „Pilotný zber ohorkov sme spustili už počas decembra na vianočných trhoch. Ak návštevníci a návštevníčky festivalu, behu, trhu či iného mestského podujatia vhodia cigaretový ohorok do špeciálnej nádoby, prispejú nielen k čistejšiemu životnému prostrediu, ale i materiálovému zhodnoteniu tohto druhu odpadu,“ uviedla manažérka cirkulárnej ekonomiky OLO Martina Čechová.
Slovensko tak svojím prístupom k zbere a následnej transformácii toxického odpadu, akým cigaretové ohorky nepochybne sú, stojí v popredí v ekologických inováciách. Tento krok nielenže znižuje environmentálnu záťaž, ale zároveň otvára priestor pre nové podnikateľské príležitosti. Otázkou zostáva, koľko miest sa k takýmto projektom odhodlá a okrem zberu cigaretových ohorkov ich budú aj ďalej zhodnocovať a využívať.
Bojuje sa na viacerých frontoch
Snaha samospráv a spoločnosti v zbere a recyklácií tabakových výrobkov nie je vo svete ojedinelá. Mestá sa snažia osádzať nádoby na zber, napríklad v podobe hlasovania za obľúbený športový tím či speváka. Odborníci zas poukazujú na možnosť zavedenia systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré prenášajú bremeno sanácie na výrobcu, nie na spotrebiteľa. Riešením môže byť aj environmentálna daň na tabakové výrobky. Avšak najlepším riešením je zníženie odpadu, pomocou zníženia spotreby cigariet.
Zaujímavé popolníky motivujú k zberu cigaretových ohorkov. Zdroj: University of Liverpool
Európska únia sa už od roku 2018 snaží bojovať proti desiatim najčastejším druhom odpadu na európskych plážach, kam patria aj cigaretové ohorky. Smernica sa zameriava na postupné vyradenie zbytočných jednorazových plastov. Avšak odborníci upozorňujú na potrebu posilnenia regulačných opatrení pre tabak v rozšírenej zodpovednosti výrobcu spolu s integráciou usmernenia Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku.
Ochrana životného prostredia si vyžaduje nielen technologické inovácie či legislatívne zmeny, ale aj zmenu myslenia spoločnosti. Recyklácia cigaretových ohorkov je len jedným z krokov, ktorý ukazuje, že aj malý odpad môže mať veľký dopad, či už negatívny, ak ho necháme v prírode, alebo pozitívny, ak ho dokážeme zmysluplne využiť. Ak sa dokážeme zamyslieť nad tým, čo spravíme s ohorkom po dofajčení, robíme prvý krok k čistejšiemu mestu, krajine aj planéte.