Platforma EÚ EURES sa snaží vyrovnať situáciu podporou cezhraničnej mobility. Je to však skutočne cesta k príležitostiam – alebo len ďalší príznak systémovej nerovnováhy v politikách zamestnanosti EÚ?
Príležitosť alebo nevyhnutnosť? Prehodnotenie mobility vzhľadom na nedostatok pracovnej sily v EÚ
Únia voľného pohybu – na papieri
Európska únia sľubuje slobodu pohybu, ale pre mnohých pracovníkov nie je presťahovanie sa do inej krajiny vôbec jednoduché. Právne, jazykové a kultúrne bariéry tomu stále bránia. A podľa Európskeho orgánu práce skutočná štruktúra zamestnanosti v členských štátoch nezodpovedá tomu, čo ich ekonomiky skutočne potrebujú.
To znamená, že niektoré krajiny majú na určitých pozíciách priveľa odborníkov, zatiaľ čo iné ich majú zúfalý nedostatok – čo vedie k zvláštnemu paradoxu nezamestnanosti a súčasnej existencie neobsadených voľných pracovných miest.
A nejde len o malú závadu. Nedávna správa ukazuje, že 24 krajín EÚ má prebytok pracovníkov v určitých profesiách, zatiaľ čo 29 krajín čelí nedostatku. Vezmime si napríklad inštalatérov: Španielsko ich má viac, ako potrebuje, zatiaľ čo Írsko sa snaží nájsť dostatok.
Teoreticky: stačí sa presunúť na sever?
Znie to jednoducho: presunúť kvalifikovaných pracovníkov z preplnených oblastí na juhu do oblastí s vysokým dopytom na severe. V skutočnosti to však často znamená opustiť svoj domov – nie preto, že by ste chceli, ale preto, že nemáte inú možnosť.
EURES – digitálny nástroj EÚ pre mobilitu pracovnej sily
Hlavnou odpoveďou EÚ na túto výzvu je EURES, digitálna platforma prevádzkovaná sieťou národných agentúr práce s podporou Európskej komisie.
EURES pomáha ľuďom nájsť si prácu v zahraničí a spája talenty s regiónmi, ktoré ich potrebujú. Jedným z jeho najsilnejších nástrojov je „Prehľad nedostatku a prebytkov“ – interaktívna databáza, v ktorej môžete filtrovať pracovné miesta podľa krajiny a roka. To pomáha uchádzačom o zamestnanie zistiť, kde sú ich zručnosti najviac potrebné, a robiť rozhodnutia na základe údajov o trhu práce v reálnom čase.
Ale tu je háčik: celý tento systém predpokladá, že presťahovanie sa do inej krajiny je realistické pre každého.
Čo ak nemáte peniaze na presťahovanie, potrebujete sa starať o rodinu alebo nehovoríte miestnym jazykom? Môžeme to naozaj nazvať slobodou, alebo je to len ďalšia verzia ekonomického tlaku maskovaného ako príležitosť?
Nejde len o geografiu
Nesúlad medzi ponukou a potrebou práce na trhu práce presahuje hranice. Správa zdôrazňuje, že obzvlášť postihnuté sú ženy a mladí ľudia. Je pravdepodobnejšie, že budú pracovať v „prebytočných“ profesiách – v zamestnaniach, kde je na miestnom trhu už aj tak priveľa pracovníkov.
Toto nielenže obmedzuje ich pracovné možnosti, ale aj prehlbuje existujúce sociálne nerovnosti. Keď sa sťahovanie za prácou stane skôr nevyhnutnosťou ako voľbou, môžeme naozaj hovoriť o voľnom prístupe k zamestnaniu?
A zohľadňuje stratégia EÚ tieto kritické nuansy?
Presťahovanie ľudí namiesto reformy systémov?
Na papieri je presun pracovníkov z prebytkových do nedostatkových regiónov šikovný spôsob, ako veci vyvážiť. V praxi to však znamená zmenu domova, systému zdravotnej starostlivosti – a často aj jazyka. To je obrovský skok, najmä pre komunity, kde ľudia nie sú zvyknutí na sťahovanie.
EURES predstavuje tento model ako bránu k „uspokojivým, istým a stabilným“ pracovným miestam. A pre niektorých – najmä mladých ľudí bez rodinných záväzkov – by to mohol byť skutočne odrazový mostík k kariérnemu rastu.
Pre iných však sťahovanie nie je dobrodružstvo. Je to posledná možnosť vynútená ekonomickou nevyhnutnosťou.
Takže tu je hlavná otázka: mala by byť mobilita naozaj hlavným riešením nesúladu medzi vzdelávaním a trhom práce? Alebo by sme mali viac investovať do miestnych systémov odborného vzdelávania a rekvalifikácie, ktoré zodpovedajú zručnostiam ľudí skutočným potrebám trhu práce?
Voľný pohyb alebo systémový tlak?
Musíme sa tiež oddialiť. Zmluvy EÚ zaručujú právo žiť a pracovať kdekoľvek v bloku. Využívanie tohto práva na riešenie štrukturálnych nerovnováh však vyvoláva dôležité politické otázky.
Pomáha súčasný systém bohatším krajinám zaplniť ich medzery „dovozom“ kvalifikovaných pracovníkov z menej rozvinutých regiónov – namiesto toho, aby týmto regiónom pomáhal rozvíjať ich vlastné trhy práce?
Nie je to tak, že by EURES robil niečo zlé – robí to, na čo bol navrhnutý. Ale spôsob, akým sa používa, môže vnútorné nerovnosti v EÚ zhoršovať, nie zlepšovať.
Toto si zaslúži pozornosť nielen Európskej komisie, ale aj členských štátov, ktoré neustále „strácajú“ kvalifikovaných pracovníkov v prospech svojich bohatších susedov.
Existuje digitálna pomoc, ale stačí to?
Technológie zohrávajú v dnešnej stratégii EÚ v oblasti práce dôležitú úlohu. Platformy ako EU Survey a databázy nedostatku pracovných miest uľahčujú hľadanie práce v zahraničí. Údaje sú filtrovateľné, aktualizované a transparentné – čo pomáha ľuďom cítiť sa lepšie pod kontrolou nad svojou kariérou.
Ale to je len časť obrazu. Tieto platformy neposkytujú bývanie, nekompenzujú rozdiely v odmeňovaní medzi krajinami a nepomáhajú vám prispôsobiť sa životu v novej kultúre.
Stále existuje veľká priepasť medzi digitálnymi pracovnými ponukami a skutočnou, praktickou podporou pre ľudí, ktorí sú pripravení vrhnúť sa do nového života v zahraničí. Stále chýbajú nástroje, ktoré by pracovníkov pripravili nielen na nájdenie práce, ale aj na samotný presťahovanie – a na to, aby po ňom prosperovali.
Napísal
Formujte konverzáciu
Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.
©2025 Pulse Z. Navrhol a vyvinul Matrix Internet Otvorí sa v novej karte