Čo sa zmení, keď si úplne vedome vypneš Wi-Fi aj dáta? Skúsila som to na 24 hodín, nie ako trest, ale ako experiment. Telefón zostal zapnutý, len bez pripojenia. Výsledok? Jeden deň, ktorý mi ukázal, ako často siaham po mobile bez dôvodu.
Život bez internetu je pre našu generáciu celkom nepredstaviteľný a predsa sa často skloňuje detox od neho či úplne sa odstrihnutie od obrazoviek. Vedci sa celé roky snažia poukázať na problémové využívanie digitálnych technológií u detí i dospelých. Medzi negatívne vplyvy zvyšujúceho sa času pred obrazovkou patria zhoršené psychické zdravie, zhoršený spánok, obezita či problémy so socializáciou.
Dáta pri tom ukazujú, že mobilné telefóny zaplavili takmer celý svet. Na začiatku roka 2024 dosiahol počet unikátnych používateľov mobilných telefónov 5,61 miliardy, čo predstavuje takmer 70 percent svetovej populácie. Pritom len za posledný rok pribudlo 138 miliónov nových používateľov, čo je nárast o 2,5 percenta. Ešte viac zaráža, koľko ľudí je v neustálom spojení so svetom cez internet. V súčasnosti má prístup k internetu viac ako 5,35 miliardy ľudí, teda približne 66 percent všetkých obyvateľov planéty. Za jediný rok sa k nim pridalo ďalších 97 miliónov.
Môj čas na obrazovke sa neodchyľoval od svetového priemeru.
A sociálne siete? Tie sú dnes takmer neoddeliteľnou súčasťou digitálneho života. Počet aktívnych používateľov prekročil päť miliárd, čo znamená, že na sociálnych platformách je aktívnych už vyše 62 percent svetovej populácie. Každoročne pribúdajú stámilióny a len za posledných 12 mesiacov ide o 266 miliónov nových účtov, čo predstavuje medziročný nárast o 5,6 percenta.
Problémy hneď od začiatku
Svoj deň bez internetu som začala vypnutím Wi-Fi i dát na mobile. Mohla som používať budík, foťák či poznámky, avšak aplikácie, ktoré využívajú internet nefungovali. Deň offline som si naplánovala na víkend z praktického hľadiska, kedy mi nechodia pracovné maily a nemusím využívať notebook. Vrátila som sa späť k ručným poznámkam, kde som si zapisovala postrehy počas dňa a ktoré slúžili ako poklad pre môj článok. Na začiatku som si pozrela môj priemerný čas na obrazovke, ktorý bol za posledný týždeň 4 hodiny a 44 minú, čo predstavuje približne priemer populácie za rok 2025.
Deň som začala budíkom a rýchlymi raňajkami pred tréningom so psom. Už tu som si všimla prvú zmenu, kedy mi moja ranná rutina trvala o približne 15 minút kratšie, keďže som nepozerala ranné správy ešte v posteli či nescrollovala Instagram počas raňajok. Hneď po tréningu ma čakal aj prvý problém v podobe platby v kaviarni. Zvykla som si platiť cez QR kód, ktorý mi však bez pripojenia na internet nefungoval a musela som sa do kaviarne vrátiť s hotovosťou.
Ranná návšteva kaviarne sa nezaobišla bez problémov a okrem platenia hotovosťou, som si matchu vychutnávala v úplnom tichu.
Navyše keďže som si zabudla knižku, tak mi neostalo nič iné ako pozorovať okolie. Zistila som, že sa nad kaviarňou týči reklamný billboard s príslušenstvo do kúpeľne, ale všimla som si aj malý hmyz, ktorý som pôvodne považovala za kolibríka (tie na Slovensku nežijú). Samozrejme som chcela zistiť, čo to bolo zač, ale vyhľadať som si ho mohla až na druhý deň. Vedeli ste, že máme slovenského kolibríka? Nazýva sa Lišaj marinkový a ide o motýľa s netypickým vzhľadom.
Chcela som si tiež prečítať najnovšie správy, ale v tlačenej podobe boli informácie z predošlého dňa, ktoré som čítala už online deň predtým. Doma som sa teda uchýlila ku knihám, ktoré som už nejaký čas odkladala. A skoro by som zabudla spomenúť, ako som podvedome siahla niekoľkokrát na mobil, aby som si pozrela „čo je nové“ a pritom zíval prázdnotou. Keď som sa chcela spojiť s niekým, tak len s tým, na koho som mala telefónne číslo. Ako mi chýbala zelená ikonka, že je človek online, či informácia o tom, že si správu prečítal.
Navigácia, recepty i rýchle vyhľadávanie
Neverila som, ako veľmi som sa spoliehala na internet aj v tých najbanálnejších situáciách. Zvykla som si pred cestou v aute pozrieť navigáciu, či nie sú po ceste nejaké kolóny alebo nehody, ak som cestu nevedela, tak som ju mala zapnutú po celý čas. Tento deň som našťastie nemusela ísť na nové miesto, lebo by som netušila ako tam trafiť, ale ani som si nemohla pomôcť navigáciou nájsť najrýchlejšiu trasu na známe miesto.
Prechádzka so psami sa niesla v tichu a pokoji, bez rušenia hudbou z mobilu či scrollovania.
Zaujímavé bolo aj moje varenie obeda. Inšpirácie na jedlá si ukladám do záložky na internete, ktorá samozrejme nešla a tak som varila od oka. Výsledok nebol zlý, ale pokračovať takto ďalej, tak by musela byť kuchyňa plná papierových kuchárok a improvizácie. No a o tých rýchlych vyhľadávaniach, ktoré som zistila, že robím častejšie ako som si myslela ani nehovorím. Dokonca aj moja prechádzka so psami sa musela zaobísť bez hudby a sledovania obrazovky, avšak o to viac som ocenila ticho a pokoj len kúsok za mojím domom.
Nuda i čas na premýšľanie
Bez neustáleho prúdu notifikácií a scrollovania som sa počas dňa cítila zvláštne prázdno, ale nie nepríjemne. Neskôr som mala pocit, že som sa začala viac sústrediť, moje myšlienky nemalo čo prerušiť a nič ma neodvádzalo od toho, čo robím. Myslím, že som si začala všímať viac detailov a premýšľať do hĺbky. Z časti to bolo veľmi oslobodzujúce, podvečer som si na to už úplne zvykla a nemala potrebu kontrolovať mobil. Večer som zaspala o mnoho rýchlejšie po pár stranách knihy a bez zvyčajného scrollovania pred spaním.
Na začiatku, keď som si vymyslela tento experiment, tak som neočakávala veľké zmeny, ani problémy. Avšak aj jeden deň mi ukázal, ako veľmi som si na život s internetom zvykla a využívam ho pri úplne banálnych činnostiach. Ukázal mi však, že aj bez neho bez problémov prežijem (aspoň občas). Možno by nezaškodilo, ak by sa z dňa offline stala pravidelná aktivita. Nemusí to byť každý týždeň, ale občas si oddýchnuť od neustálych notifikácií a spoľahnúť sa len na seba môže byť príjemná zmena.