Live

To je ambiciózny cieľ, ktorý si Európska komisia stanovuje v rámci vôbec prvej stratégie EÚ na boj proti chudobe . Komisia po prvýkrát navrhuje rámec na komplexné riešenie základných príčin chudoby – vyzýva občanov, odborníkov a organizácie, aby stratégiu formovali prostredníctvom verejných konzultácií, ktoré budú otvorené do 24. októbra 2025.

Bude to prelomový krok, ktorý zmeníEurópsky pilier sociálnych práv zo súboru hodnôt na skutočné zlepšenie života ľudí? Alebo zostane len zoznamom želaní s dobrými úmyslami?

Nový prístup k boju proti chudobe

Táto stratégia EÚ pre boj proti chudobe predstavuje historický moment – ​​Európska únia sa nikdy predtým tak koordinovane nepokúsila zaradiť odstránenie chudoby do centra svojej tvorby politík. Táto iniciatíva je súčasťou akčného plánu pre Európsky pilier sociálnych práv (EPSP) , ktorého cieľom je do konca desaťročia vymaniť z chudoby najmenej 15 miliónov ľudí.

Pripravovaný dokument sa netýka len poskytovania núdzovej pomoci alebo spustenia ďalšieho fondu. Ide o vytvorenie dlhodobej vízie sociálneho začlenenia v celej EÚ – vízie zabudovanej do širších hospodárskych a sociálnych politík.

Vízia verzus realita: dokážu členské štáty dosiahnuť výsledky?

Stratégia je založená na 20 zásadách EPSP, na ktorých sa inštitúcie EÚ a členské štáty dohodli v roku 2017. Patria sem záväzky týkajúce sa spravodlivých miezd, prístupu k zdravotnej starostlivosti, rovnakých príležitostí vo vzdelávaní, práv osôb so zdravotným postihnutím a ďalších.

Je tu však háčik: EPSP nie je právne záväzný. Jeho implementácia závisí od politickej vôle jednotlivých vlád – ktorá je v skutočnosti často nekonzistentná alebo selektívna. Aj keď Komisia stanoví jasné ciele a časové harmonogramy, čo sa stane, ak sa niektoré krajiny jednoducho rozhodnú ich nedodržať? Bude mať EÚ nejaké nástroje, aby ich mohla brať na zodpovednosť?

Chudoba nie je okrajovým problémom

Chudoba v EÚ nie je len problémom na okraji – postihuje značnú časť populácie. Podľa Eurostatu je v EÚ približne 95 miliónov ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. To je takmer každý piaty občan EÚ.

Medzi najviac postihnuté skupiny patria deti, starší dospelí, ľudia so zdravotným postihnutím a migranti. V niektorých krajinách, ako je Rumunsko a Bulharsko, žije takmer polovica všetkých detí v chudobe – čo je v Európe 21. storočia šokujúce číslo.

Doterajšie úsilie EÚ sa zameriavalo najmä na podporu zamestnanosti, a nie na priame riešenie chudoby. Nástroje ako Európsky sociálny fond plus (ESF+) alebo REACT-EU (v reakcii na krízu COVID-19) podporili obnovu, ale neriešili štrukturálne korene chudoby. Cieľom tejto novej stratégie je to zmeniť.

Kľúčové otázky, ktoré stále potrebujú odpovede

Aby táto stratégia skutočne priniesla zmenu, musí Komisia odpovedať na tri dôležité otázky:

  1. Ako sa bude merať pokrok?
     Bude sa EÚ spoliehať výlučne na ukazovateľ AROPE (ohrozenie chudobou alebo sociálnym vylúčením), alebo zavedie nové metriky, ktoré odrážajú moderné formy deprivácie – ako je napríklad nedostatočný prístup k internetu, digitálnemu vzdelávaniu alebo bankovým službám?
  2. Aké finančné prostriedky budú podporovať túto stratégiu?
     Bude závisieť len od existujúcich nástrojov, ako je ESF+, alebo ho Komisia prepojí s novými zdrojmi financovania – prípadne viazanými na Zelenú dohodu, digitálnu transformáciu alebo fondy na obnovu? Bez jasnej finančnej podpory riskuje, že sa stratégia stane len ďalším prázdnym sľubom.
  3. Budú existovať záväzné povinnosti?
     Koordinácia sociálnych politík v EÚ sa doteraz opiera o „mäkký“ prístup známy ako otvorená metóda koordinácie. Stačí to však na to, aby prinútilo členské štáty konať? Alebo by mala EÚ zaviesť sankcie, rozpočtovú podmienenosť alebo aspoň verejné podávanie správ o pokroku?

Na obzore politické trenice?

Spoločná stratégia EÚ na boj proti chudobe by mohla tiež vytvoriť napätie medzi európskymi inštitúciami a členskými štátmi. Niektoré krajiny ju môžu vnímať ako prekročenie právomocí EÚ, najmä preto, že sociálna politika zostáva v kompetencii jednotlivých štátov. Iné môžu tvrdiť, že stratégia dostatočne nezohľadňuje rozdiely v životných nákladoch a úrovni príjmov v rámci Únie.

Organizácie občianskej spoločnosti by tiež mohli vyjadriť obavy – nie preto, že by sa postavili proti tejto myšlienke, ale preto, že plánu možno chýbajú ambície. Je cieľ znížiť chudobu o 15 miliónov ľudí za päť rokov skutočne dostatočný, keď je postihnutých takmer 95 miliónov? Znamená to, že EÚ je ochotná akceptovať masívnu, dlhodobú chudobu ako fakt?

Záverečné myšlienky: skutočná zmena alebo premárnená príležitosť?

Pripravovaná stratégia EÚ pre boj proti chudobe by mohla byť zlomovým bodom – alebo premárnenou príležitosťou. Jej úspech závisí od politickej odvahy, solídneho financovania, jasných metrík a skutočnej zodpovednosti. Pre mladú generáciu v Európe, najmä pre tú najzraniteľnejšiu, je v stávke maximum.

Bude toto moment, keď sa EÚ postaví proti chudobe – nielen slovami, ale trvalou zmenou? Odpoveď bude formovať sociálnu budúcnosť Európy na roky dopredu.

Napísal

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.

Napíšte článok s protiargumentmi Napíšte súvisiaci článok