Foto Daniel Kružík: pexels.com
V roku 2021 sa Európania obrátili na EÚ so žiadosťou o hospodárske oživenie a rámec solidarity na koordináciu vedomostí, zdrojov a kolektívnej reakcie počas pandémie a po nej.
Dnes sa naň spoliehajú ako na ochranu v oveľa širšom zmysle. Keďže sa začínajú rokovania o rozpočte na roky 2028 – 2034 , porovnanie s verejnou mienkou teraz a pred predchádzajúcim finančným rámcom odhaľuje prechod od krízou motivovaných očakávaní ekonomickej ochrany k širšiemu dopytu po bezpečnosti, stabilite a kontrole v čoraz neistejšom svete.
Porovnávací pohľad na európsku verejnú mienku
Keďže Európska únia pripravuje svoj ďalší dlhodobý rozpočet na roky 2028 – 2034, verejná mienka slúži ako odhaľujúci obraz toho, ako občania chápu svet, stanovujú si priority a aké sú očakávania od Európskej únie.
Je to tiež príležitosť porovnať, ako sa toto chápanie a stanovovanie cieľov vyvíjalo medzi dvoma rozpočtovými cyklami.
Širšia definícia ochrany
V európskej verejnej mienke sa jasne ukazuje ako hlavný bod to, že ochrana sa už neobmedzuje len na vojenskú obranu, ale rozširuje sa aj na ekonomickú odolnosť, energetickú bezpečnosť, digitálnu bezpečnosť a schopnosť inštitúcií reagovať na prekrývajúce sa krízy. Konkrétnejšie, väčšina Európanov uvádza, že sú „veľmi znepokojení“ celým radom bezpečnostných a ochranných otázok, počnúc aktívnymi konfliktmi a vojnami v blízkosti Európskej únie (72 %), terorizmom (67 %), prírodnými katastrofami zhoršenými zmenou klímy (66 %), kybernetickými útokmi z krajín mimo EÚ (66 %) a nekontrolovanými migračnými tokmi (65 %).
Zdroj: Prieskum Eurobarometra EP z jesene 2025
Najnovší prieskum Eurobarometra z roku 2025 odráža Úniu fungujúcu v výrazne odlišnom prostredí ako pred piatimi rokmi. Zatiaľ čo predchádzajúci rozpočtový cyklus sa vyjednával v tieni globálnej zdravotnej krízy, dnešné diskusie sa konajú uprostred geopolitickej nestability , hospodárskej neistoty a fragmentovanejšejinformačnej krajiny .
Priority občanov sa zodpovedajúcim spôsobom posunuli. Bezpečnosť v najširšom zmysle slova teraz dominuje verejnému záujmu. Väčšina Európanov chce, aby EÚ zohrávala väčšiu úlohu pri ich ochrane pred globálnymi krízami, pričom za kľúčové oblasti činnosti boli identifikované cenová dostupnosť, hospodárska konkurencieschopnosť a obrana a bezpečnosť.
Zdroj: Prieskum Eurobarometra EP z jesene 2025
Vzostup „digitálneho“
Zároveň sa rozšírila povaha vnímaných hrozieb . Okrem tradičných obáv, ako sú konflikty a terorizmus, občania vyjadrujú rovnako vysokú mieru obáv z dezinformácií (69 %), nenávistných prejavov (68 %), falošného obsahu generovaného umelou inteligenciou (68 %) a ochrany údajov (68 %). Tieto čísla poukazujú na rastúce povedomie o tom, že bezpečnosť je čoraz viac prepojená s digitálnou oblasťou a že EÚ zohráva úlohu vo všetkých týchto rozmeroch.
Zdroj: Prieskum Eurobarometra EP z jesene 2025
Toto je v ostrom kontraste s kontextom predchádzajúceho viacročného finančného rámca (2021 – 2027). Koncom roka 2020 bola verejná nálada formovaná prevažne pandémiou Covid-19. Dominovali ekonomické obavy, pričom 53 % Európanov očakávalo zhoršenie stavu ich národnej ekonomiky. Reakcia EÚ, najmä plán obnovy v hodnote 1,8 bilióna eur, bola preto ústredným bodom očakávaní verejnosti, pričom 72 % verilo, že podporí hospodárske oživenie.
Zdroj: Eurobarometer Parlemeter 2020
Od solidarity k jednotnému európskemu hlasu
Počas pandémie boli v popredí solidarita a sociálna ochrana. Občania označili boj proti chudobe a nerovnosti (48 %) za najvyššiu prioritu Európskeho parlamentu, zatiaľ čo podpora členstva v EÚ dosiahla historické maximum. Kríza posilnila vnímanie EÚ ako ekonomického stabilizátora, čo posilnilo jej legitimitu.
Zdroj: Eurobarometer Parlemeter 2020
Dnes je tento ekonomický rozmer stále dôležitý, ale sám o sebe už nestačí. Rozdiely v prioritách odrážajú širšiu transformáciu: z Únie, od ktorej sa očakáva ochrana živobytia počas zdravotnej núdze, na Úniu, od ktorej sa očakáva, že bude čeliť zložitým, vzájomne prepojeným rizikám. Vojna na Ukrajine, nestabilita v susedných regiónoch v kombinácii s volatilnými energetickými trhmi, ako je vojna v Iráne a rast cien energií, a hybridné hrozby predefinovali to, čo občania považujú za naliehavé.
Napriek tomuto posunu zostáva jeden prvok konzistentný v oboch eurobarometroch : silná výzva na jednotu a asertivitu, keďže 89 % respondentov sa domnieva, že členské štáty by mali konať súdržnejšie, zatiaľ čo 86 % chce, aby EÚ presadzovala silnejší hlas na celom svete.
Zároveň dôvera v Úniu zostáva relatívne silná, pričom 62 % opýtaných vníma členstvo pozitívne, čo je na rovnakej úrovni ako historicky vysoká úroveň podpory počas pandémie, a najmä mladí Európania naďalej vyjadrujú vysokú mieru podpory a optimizmu.
Zdroj: Prieskum Eurobarometra EP z jesene 2025
Čo to znamená pre budúci rozpočet Európy
Porovnanie dvoch prieskumov Eurobarometra spolu odhaľuje posun v samotnej definícii bezpečnosti. V roku 2020 ochrana znamenala hospodárske oživenie a verejné zdravie. V roku 2025 zahŕňa obranu, informačnú integritu, energetickú stabilitu a inštitucionálnu dôveru.
Pre tvorcov politík predstavuje tento vývoj jasnú výzvu: zosúladiť budúci rozpočet EÚ s verejnosťou, ktorá vidí súvislosti medzi krízami a zasadzuje ich do širšieho, rovnako prepojeného prostredia, ktoré si vyžaduje okamžité opatrenia aj rámec pre dlhodobú odolnosť.