V stávke je sloboda tlače v roku 2025

Je faktom, že sloboda tlače je na medzinárodnej úrovni testovaná mnohými spôsobmi, od fyzických útokov na novinárov na ulici až po SLAPPS (strategické žaloby proti verejnej účasti) a digitálne sledovanie. Bezpečnosť novinárov už nie je len profesionálnou požiadavkou. Stáva sa pilierom demokratickej konsolidácie a verejnej zodpovednosti. Mnohostranná povaha týchto hrozieb si vyžaduje komplexné reakcie, okrem iného na inštitucionálnej úrovni alebo prostredníctvom poskytovania psychologickej a právnej podpory.

Táto potreba viedla k tohtoročnému medzinárodnému stretnutiu v Solúne (14. – 15. júna 2025), ktoré zorganizovalo Medzinárodné centrum pre bezpečnosť novinárov (ICSJ) v spolupráci s Laboratóriom mierovej žurnalistiky Aristotelovej univerzity v Solúne, Generálnym sekretariátom pre informácie a komunikáciu, Zväzom redaktorov Macedónska a Trácie, ERT atď., v spolupráci a s podporou zástupcu OBSE pre slobodu médií a UNESCO. Cieľom, ako bolo zdôraznené na otvorení, je prechod „od rizika k odolnosti“, nielen ako abstraktná rétorika, ale ako operačná stratégia založená na medzisektorovej spolupráci, posilnení vzdelávania a inštitucionálnej ostražitosti.

Zdá sa, že táto konferencia slúžila ako fórum pre koordinovanú činnosť, kde sa stretli výskumníci, novinári, odbory, právnici a verejní činitelia, aby vybudovali odolnejší novinársky ekosystém.

ICSJ ako centrum odolnosti: Od výskumu k činom

Konferencia v Solúne bola kľúčovým momentom v transformačnom procese ICSJ na medzinárodný multifunkčný orgán. Ako počas konferencie uviedol profesor Nikos Panagiotou, vedúci centra:

„Toto stretnutie predstavuje posun pre ICSJ z centra vedomostí na platformu pre hmatateľnú podporu. Kombináciou výskumu s medzisektorovou spoluprácou a vzdelávacími nástrojmi poskytujeme praktickú podporu novinárom pracujúcim pod tlakom“ (Panagiotou, osobná komunikácia, 15. júna 2025).

Rozmanitosť tém, ktoré sa objavili, vrátane kybernetickej bezpečnosti až po psychologické dopady a inštitucionálne záruky, odráža rozšírenie poslania centra, kde je podľa pána Panagiotoua potreba uznať novinárov ako verejný statok teraz relevantnejšia ako kedykoľvek predtým:

„Prístup k spoľahlivým informáciám musí byť uznaný ako verejný statok. To je základný kameň každého veľkého demokratického úsilia“ (Panagiotou, osobná komunikácia, 15. júna 2025).

Konferencia zdôraznila kľúčové iniciatívy, ktoré rozširujú medzinárodnú úlohu ICSJ a posilňujú jej medzisektorové poslanie. Na jednej strane sa organizuje špecializované medzinárodné stretnutie venované traumatickej žurnalistike s cieľom spoločne rozvíjať postupy psychologickej podpory. Cieľom tejto iniciatívy je spojiť špecializovaných psychológov, vojnových korešpondentov a redaktorov okolo spoločného stola a položiť základy pre postupy podpory zamerané na traumu.

Zároveň, ako poznamenal profesor Panagiotou, vedúci ICSJ, „boli nadviazané nové formy spolupráce s novinárskymi zväzmi, akademickými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom spoločne vytvárať vzdelávacie osnovy, bezpečnostné protokoly a siete právnej podpory.“ Partnerstvá sú kľúčové pri ochrane žurnalistiky praktickými prostriedkami a inštitucionálnymi zárukami na národnej aj medzinárodnej úrovni.

Okrem toho sa kladie osobitný dôraz na účasť novej generácie novinárov prostredníctvom interaktívnych workshopov zameraných na riešenie problémov a tvorbu stratégií, pričom kreativita a digitálna kompetencia mladších profesionálov tvoria jadro pre rozvoj stratégií udržateľnej bezpečnosti.

Posilnenie poslania ICSJ je spečatené jeho inštitucionálnym uznaním na medzinárodnej úrovni. Jeho zaradenie do Globálneho registra národných bezpečnostných mechanizmov UNESCO a jeho úloha ako národného kontaktného bodu v kampani Rady Európy s názvom Novinárske záležitosti sú orientačnými krokmi, ktoré potvrdzujú jeho strategické postavenie ako národného a medzinárodného partnera pre ochranu novinárov a posilňovanie slobody tlače (1) .

Medzinárodný rozmer: UNESCO, OBSE, politická vôľa

Kľúčovým znakom konferencie bolo, že nebola výsledkom jednej národnej iniciatívy, ale aj bodom zbližovania globálnych inštitucionálnych hlasov v otázke bezpečnosti novinárov, kde silná medzinárodná prítomnosť na inštitucionálnej a rétorickej úrovni zdôraznila potrebu zabezpečiť slobodu tlače a bezpečnosť novinárov – dve veci, ktoré už nemožno vnímať oddelene. Naopak, tvoria základy demokratickej súdržnosti a politickej zodpovednosti.

Tawfik Jelassi, zástupca generálneho riaditeľa UNESCO pre komunikáciu a informácie, kládol osobitný dôraz na trojaký prístup „Prevencia – Ochrana – Trestné stíhanie“, ktorý tvorí základ Akčného plánu OSN pre bezpečnosť novinárov a otázku beztrestnosti. S ostrou a dobre zdokumentovanou rétorikou predstavil najnovšie správy organizácie:

„Medzi rokmi 2022 a 2023 bolo na celom svete zabitých 162 novinárov a mediálnych pracovníkov. To predstavuje 38 % nárast oproti predchádzajúcemu dvojročnému obdobiu. Ešte alarmujúcejšie je, že 86 % týchto zločinov zostáva nevyriešených.“

Podľa Jelassiho je teraz najnaliehavejšou otázkou prijatie „mechanizmov inštitucionálnej ochrany, ktoré sa neobmedzujú len na príležitostné školenia, ale sú integrované do národných politických kultúr“. Zároveň ocenil rozhodnutie Grécka hostiť inštitucionálne a vzdelávacie programy, ako je ICSJ, a dodal:

„Chválime ICSJ za jej vedúce postavenie v tejto oblasti. Jej zaradenie do Globálneho repozitára národných bezpečnostných mechanizmov UNESCO odráža silný záväzok k národným aj medzinárodným štandardom bezpečnosti novinárov.“

V mene Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vyslal Jan Braathu, vedúci Misie pre slobodu médií, jasný odkaz v prospech politického povedomia a uznal stupňujúce sa hrozby, ktorým čelia novinári v členských štátoch OBSE:

„V celom regióne OBSE novinári naďalej čelia množstvu hrozieb: od útokov a napadnutí pri informovaní o demonštráciách až po sledovacie opatrenia a hanlivé kampane, ktorých cieľom je zdiskreditovať ich úlohu.“

Braathu kládol osobitný dôraz na inštitucionálnu spoluprácu s Medzinárodným súdom pre súdnu právo (ICSJ) a uznal jeho význam ako miesta vzdelávania a symbolického piliera legitimizácie novinárskeho poslania. Uviedol, že „Bezpečnosť novinárov nie je len o ich fyzickej integrite. Je to otázka demokratickej odolnosti,“ a na záver uviedol:

„Iba novinári zodpovední za bezpečnosť môžu efektívne prispieť k poskytovaniu informácií, ktoré občania potrebujú na účasť na demokratickej správe vecí verejných.“

Obzvlášť zaujímavé bolo vyhlásenie Tamary Vujovićovej, ministerky kultúry a médií Čiernej Hory, ktorá s populáciou menej ako 650 000 obyvateľov má viac ako 200 aktívnych médií a živú, hoci často polarizovanú, verejnú sféru. Napriek štrukturálnym prekážkam a historickým výzvam v regióne západného Balkánu ministerka zdôraznila politickú vôľu vlády vytvoriť inštitucionálne garantované prostredie bezpečnosti a nezávislosti pre novinárov.

„Nemôžeme zmeniť všetky podmienky, ale môžeme spoločne vybudovať systém, ktorý ponúkne bezpečnosť tým, ktorí sa odvážia prehovoriť. Potrebujeme inštitúcie, nielen dobré úmysly“ (1) .

Minister tiež zdôraznil dôležitosť cezhraničnej spolupráce a spoločných európskych nástrojov, čím posilnil presvedčenie, že bezpečnosť novinárov nie je len problémom „veľmocí“ alebo vojnových zón, ale spoločnou európskou záležitosťou, ktorá sa týka aj prechodných demokracií – kde sú inštitúcie denne testované a politická ochrana informácií nie je samozrejmosťou.

Spoločným menovateľom intervencií bola potreba prístupu ku kvalitným a spoľahlivým údajom s cieľom zdôvodniť intervenciu, odstrániť beztrestnosť a vybudovať politiky na pevných základoch. Na tomto základe sa medzisektorová spolupráca a inštitucionalizácia zodpovednosti prezentovali nie ako „ambícia“, ale ako nevyhnutnosť.

Fotožurnalistika v prvej línii: Trauma, odolnosť a ľudská zraniteľnosť

Jedným z najpamätnejších momentov konferencie bolo verejné zdieľanie skúseností fotoreportérov Lefterisa Pitarakisa a Kostasa Tsironisa. Dvaja profesionáli s dlhoročnými skúsenosťami v krízových oblastiach od vojnových zón až po oblasti prírodných katastrof dali hlas tomu, čo často zostáva nevypovedané: psychologickým dôsledkom profesionálnej traumy a tenkej hranici medzi realizmom objektívu a potrebou prežitia osoby za ním.

Kostas Tsironis, fotoreportér pre ANA-MPA (Aténska tlačová agentúra – Macedónska tlačová agentúra), hovoril o „bipolárnej situácii“ medzi momentmi adrenalínu počas misie a návratom do normálu. „Popisujete požiare, krízy, extrémne udalosti… a potom prídete domov a je to, akoby sa nič nestalo. Toto striedanie vám môže pokaziť myseľ.“ Jeho opis obdobia hospodárskej krízy v Grécku bol hlboko osobný a ľudský, s bodom zlomu duševného kolapsu, ktorý mu pripomenul, že „ani alkohol, ani náhrady nie sú riešením“. Namiesto toho je potrebný „ niekto blízky, kto tam bude“. Zároveň realisticky hovoril o svojom pesimizme, pokiaľ ide o vyhliadky na inštitucionálnu podporu zo strany príslušných odborov, pričom uznal „tvrdé a odolné zmýšľanie“ , ktoré prevláda, často na úkor duševného stavu mediálnych profesionálov.

V rovnakej súvislosti Lefteris Pitarakis, foto a video novinár agentúry Associated Press so skúsenosťami vo vojnových zónach, ako sú Afganistan, Palestína a Irak, opísal potrebu vedomého dištancovania sa: „Za kamerou je profesionálna, nie osobná angažovanosť.“ Napriek tomu uznal, že psychický tlak je neustály a že mnohí kolegovia sa uchyľujú k látkam, aby sa s traumou vyrovnali: „Nepotrebujete whisky, potrebujete vodu a niekoho, kto tu pre vás bude.“ Rovnako významná bola jeho zmienka o Centre DART pre žurnalistiku a traumu, pričom zdôraznil potrebu začleniť takéto postupy v oblasti duševného zdravia do inštitucionálnejších a národných rámcov.

Oba zásahy sa nakoniec zhodli na jednej zásadnej pravde: prvým krokom pri riešení traumy nie je liečba, ale prítomnosť, jednoducho bytie tam. Humánna, neozdobená a nevyhnutná pripomienka.

Seminár o prežití pre novinárov

Spomedzi praktických workshopov, ktoré na konferencii vynikli, bol seminár prvej pomoci pre terénnych novinárov jedným z najpriamejších a najužitočnejších zásahov. Seminár, ktorý bol navrhnutý tak, aby spĺňal skutočné potreby reportérov, ktorí informujú o protestoch, vojnových zónach alebo prírodných katastrofách, ponúkol základné, ale kľúčové poznatky o tom, ako riešiť núdzové situácie.

Účastníci boli školení v zručnostiach, ako je ošetrovanie zranení, vykonávanie KPR, rozpoznávanie kritických symptómov a bezpečná preprava zranených osôb, prostredníctvom realistických scenárov a simulácií na mieste. Väčšina účastníkov opísala túto skúsenosť ako „jednu z najzmysluplnejších a najpotrebnejších, aké sme kedy mali“, zatiaľ čo viacerí poznamenali, že tento typ praktického školenia by mal byť povinný v programoch žurnalistického vzdelávania, ako aj v redakčných smerniciach médií.

Workshop posilnil filozofiu konferencie, že bezpečnosť nie je len inštitucionálnou alebo technickou záležitosťou, ale aj otázkou každodennej pripravenosti, prežitia a kamarátstva v teréne.

Politické odporúčania a deň po ňom

Na konci konferencie bolo jasné, že ochrana novinárov sa nemôže obmedzovať len na obhajobu, ale vyžaduje si štrukturálne zásahy, rámce spolupráce a politickú zodpovednosť, aby bola bezpečnosť inštitucionalizovaná a implementovaná v praxi, nie ako výnimky, ale ako pravidlo.

Ako zdôraznil Nikos Panagiotou, vedúci ICSJ, „táto konferencia predstavuje posun od akademického zaznamenávania k praktickému spoločnému vytváraniu riešení. ICSJ nie je len výskumným centrom, ale aj oblasťou konvergencie, intervencie a starostlivosti o tých, ktorí sú v prvej línii informácií.“ Zdôraznil, že medzisektorová účasť a aliancie, ktoré vznikli, „dláždia cestu pre vytvorenie inštitucionálnych nástrojov, a to v rámci hraníc aj za ich hranicami.“ Zároveň je druhým pilierom intervencie spolupráca s novinárskymi združeniami, akademickými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami. Konkrétne návrhy sa týkajú:

• Integrácia modulov bezpečnostného školenia do vysokoškolského vzdelávania
• Vytváranie spoločných sietí právnej podpory pre ohrozených novinárov
• Zavedenie interných bezpečnostných protokolov v rámci redakčných tímov a spravodajských organizácií.

Kľúčovým faktorom je aktívna účasť mladšej generácie, ktorá sa vnímala nielen ako morálna povinnosť, ale aj ako praktický kľúč k inováciám. Mladší novinári sa zúčastňovali interaktívnych workshopov a procesov spoločnej tvorby, pričom okrem iného navrhovali digitálne nástroje varovania v prípade útoku alebo sledovania, ako aj informačné kampane medzi rovesníkmi na sociálnych sieťach.

Ako výstižne poznamenal veľvyslanec Jan Braathu (OBSE), „iba bezpeční novinári môžu slúžiť demokracii. Bezpečnosť je predpokladom, nie privilégiom.“

Diskusiu o vytvorení celoeurópskeho mechanizmu monitorovania rizík predložili zástupcovia medzinárodných organizácií a očakáva sa, že sa k nej vráti na nasledujúcej konferencii. Diskusia sa skončila spoločným porozumením, že kolektívne odhodlanie možno premietnuť do konkrétnych a realizovateľných politík.

Referencie:

• Aténsko-macedónska tlačová agentúra. (2025, 14. júna). Θεσσαλονίκη: «Από τον κίνδυνο στην Ανθεκτικότητα» – Η ασφάλειατμηων φιδρμηων φιδσρηωνφισσυνο στην Ανθεκτικότητα στο επίκεντρο διεθνούς συνεδρίου. https://www.amna.gr/mobile/article/910906/Thessaloniki-Apo-ton-kinduno-stin-Anthektikotita—I-asfaleia-ton-dimosiografon-sto-epikentro-diethnous-sunedriou
• ICSJ, Záverečný program konferencie „Od rizika k odolnosti: multidisciplinárny prístup“, BEZPEČNOSTNÝ program FINAL 12