Budúcnosť je bližšie, než si myslíš

Neurotechnológia už nie je len záležitosťou futuristických románov alebo epizód seriálu Black Mirror. Je tu – ponúka prelomové spôsoby, ako zlepšiť zdravie, učenie a pohodu. S inováciou však prichádza aj riziko: Kto vlastní vaše mozgové dáta? Dajú sa vaše myšlienky hacknúť? Zostanú niektorí ľudia zaostávať?

Preto sa Európska komisia obracia na predvídanie – strategický nástroj na predvídanie a plánovanie budúcich výziev. S jeho pomocou sa tvorcovia politík EÚ snažia vytvoriť inteligentnejšie pravidlá na riadenie vplyvu neurotechnológií skôr, ako sa vymknú spod kontroly.

Aké otázky by si mali klásť tvorcovia politík?

Tím pre prognózovanie identifikoval osem oblastí politiky, v ktorých by neurotechnológia mohla mať významný vplyv. Každá z nich zdôrazňuje nielen potenciálne aplikácie týchto technológií, ale aj riziká, ktoré je potrebné riešiť vopred.

Jednou z prvých obáv je ochrana spotrebiteľa. Keďže neurotechnológia čoraz viac stiera hranicu medzi medicínskym a nemedicínskym využitím, kde by sme mali stanoviť hranice? Mali by byť regulácie založené na tom, ako sa technológia používa, alebo na povahe samotnej technológie?

V oblasti zdravia vyvstáva otázka, do akej miery by sme mali povoliť zásahy do ľudského mozgu. Technológie, ktoré dokážu ovplyvniť pamäť alebo emócie, môžu ponúknuť nádej pri liečbe neurologických ochorení, ale mohli by sa stať aj nástrojmi manipulácie alebo vylúčenia.

Základné práva – najmä práva detí – predstavujú ďalšiu citlivú oblasť. Neurotechnológia môže reagovať odlišne na signály ovplyvnené fyzickými vlastnosťami, ako je hrúbka vlasov alebo farba pleti. Sú verejné politiky pripravené čeliť riziku opakovania existujúcich predsudkov v digitálnom svete?

Vlastníctvo neurálnych údajov sa v pracovnoprávnych vzťahoch objavuje ako sporná otázka. Napríklad, mal by si profesionálny športovec, ktorý mení tím, vziať so sebou údaje o svojej mozgovej aktivite, alebo tieto informácie patria jeho bývalému zamestnávateľovi?

Existujú aj obavy z potenciálneho využitia neurotechnológie orgánmi činnými v trestnom konaní alebo bezpečnostnými službami. Mohli by k údajom uloženým v neurozariadeniach získať prístup úrady alebo tretie strany? Potrebujeme nové právne rámce na ochranu duševnej integrity občanov?

Vzdelávanie a inovácie sa zdajú byť prirodzenými oblasťami pre aplikáciu neurotechnológie, ale prinášajú zložité dilemy. Ak neurorozhrania skutočne zlepšujú kognitívne schopnosti študentov, ako môžeme zabezpečiť rovnaký prístup, aby sme zabránili ďalšiemu prehlbovaniu sociálnych nerovností?

Napokon treba zvážiť aj ekologický dopad. Neurotechnologické zariadenia často vyžadujú kritické suroviny a predstavujú výzvy na recykláciu a likvidáciu. Prijme ich obehové hospodárstvo ako spojencov, alebo sa stanú ďalšou environmentálnou záťažou?

Od otázok k činom: ako funguje predvídanie

Výskumný tím sa nezastavil len pri identifikácii rizík. Použil metodický prístup na preskúmanie toho, ako by sa neurotechnológie mohli vyvíjať – a ako sa na ne pripraviť:

  • Spolupráca expertov a skenovanie horizontu: Mapovanie existujúcich využití a možných budúcich smerov, nad rámec len trendov.
  • Mapovanie politík: Priraďovanie konkrétnych výziev k oblastiam politík, aby sa zabezpečilo, že žiadny problém neunikne pozornosti.
  • Workshopy Futures Wheel: Skúmanie reťazových reakcií jedného technologického rozhodnutia – ako by mohlo ovplyvniť zdravie, prácu a ďalšie.

Spätné plánovanie: Definovanie preferovanej budúcnosti a následná práca spätne, aby sme zistili kroky, ktoré musíme podniknúť dnes .

Neurotechnológia ako testovací prípad pre všetky budúce technológie

Táto prognostická iniciatíva bola prezentovaná na CPDP.ai v Bruseli – medzinárodnej konferencii zameranej na vznikajúce technológie a digitálne práva. Hlavné ponaučenie? Neurotechnológia nie je len ojedinelá inovácia – je to testovacie pole pre to, ako by Európa mohla v budúcnosti zvládnuť všetky prevratné technológie.

Vďaka predvídavosti môže EÚ prejsť od reaktívnej k proaktívnej tvorbe politík. To je dôležité vo svete, kde sa technológie vyvíjajú rýchlejšie ako zákony, ktoré ich riadia.

Nástroje vyvinuté v tomto dokumente – plánovanie scenárov, workshopy so zainteresovanými stranami, spätné plánovanie – sa dajú uplatniť aj v oblasti umelej inteligencie, biotechnológie alebo kvantových výpočtov.

Riadenie budúcnosti pomocou správnych otázok

Tento projekt sa vyznačuje zameraním na otázky, nie na odpovede. Namiesto snahy o písanie univerzálnych zákonov začína skúmaním rôznych budúcich scenárov a kladením otázok: Čo by sa mohlo pokaziť? Kto by z toho mohol mať úžitok – alebo byť poškodený? Aké hodnoty sú v stávke?

Tento posun v myslení by mohol byť začiatkom nového druhu tvorby politík – takej, ktorá je flexibilná, progresívna a založená na komplexnosti reálneho sveta.

Neurotechnológia nemusí byť dystopickou hrozbou. Mohol by to byť moment, keď sa Európa rozhodne riadiť inovácie inteligentnejšie, spravodlivejšie a s ohľadom na budúcnosť, ktorú chceme vytvoriť – nielen na tú, do ktorej narazíme.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.