Hoci bol európsky kódex postupov pre umelú inteligenciu navrhnutý tak, aby vyvážil bezpečnosť a inovácie, čelí kritike. Hoci mal dopĺňať zákon o umelej inteligencii ako dobrovoľný sprievodca, niektorí sa teraz obávajú, že jeho nezáväzná povaha by sa mohla zneužiť ako medzera v legislatíve.

Viac ako rok zúril ohľadom dokumentu prudký boj. Európska komisia, ktorá sa prezentovala ako zástankyňa inovácií, musela balansovať medzi agresívnym lobovaním zo strany priemyslu a tlakom zo strany skupín občianskej spoločnosti a poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa obávali, že kódex sa stáva príliš zhovievavým – a tým podkopáva samotný zákon o umelej inteligencii , ktorý mal podporovať.

V pozadí sa vynárala otázka: Je vôbec možné vytvoriť zmysluplnú reguláciu, ktorú by spoločnosti prijali dobrovoľne – bez toho, aby sa z nej stalo bezzubé gesto?

Meta hovorí nie – a to nie je zlá vec

Zatiaľ čo firmy ako OpenAI a francúzsky Mistral sa k zmluve prihlásili, Meta – technologický gigant stojaci za Facebookom a Instagramom – ju odmietla. Paradoxne to nie je znak zlyhania. Je to dôkaz, že kód nebol úplne prispôsobený záujmom priemyslu.

Metovo odmietnutie odhaľuje, že dokument stále obsahuje záväzky, ktoré niektoré firmy nie sú ochotné prijať. V dnešnej mocenskej dynamike to možno považovať za regulačný úspech.

Meta má dlhoročnú históriu testovania zákonov EÚ na hranici ich možností, pričom ich často verejne podkopáva. Jej postup je dobre zavedený: zaviesť kontroverznú funkciu, vyvolať verejnú reakciu, prezentovať kontrolu EÚ ako protiinovačnú, vyhrážať sa stiahnutím služieb a nakoniec systém upraviť len natoľko, aby sa vytvoril dojem súladu, pričom sa obchádza duch pravidiel.

Zuckerberg hrá tvrdo

Mark Zuckerberg, ovládajúci akcionár spoločnosti Meta – ktorého spoločnosť má v súčasnosti hodnotu približne 1,5 bilióna eur – sa svojím cieľom netají. Chce vyhrať globálne preteky v oblasti umelej inteligencie, aj keby to znamenalo rozpor s európskym právom.

Správy naznačujú, že v snahe vybudovať tím „superinteligencie“ spoločnosť Meta ponúkla talentom v oblasti umelej inteligencie špičkové odmeňovacie balíčky až do výšky 260 miliónov eur – sumy, ktorým by sa 99,996 % európskych spoločností nikdy nemohlo vyrovnať.

V EÚ Meta bojuje na viacerých frontoch. V júni 2024 pozastavila zavádzanie umelej inteligencie po vlne sťažností na to, ako nakladá s používateľskými údajmi. Keď ho v apríli 2025 pod tlakom obnovila, mechanizmy odhlásenia pre používateľov boli upravené len minimálne. Vzorec zostal platný: posúvať hranice, vyhýbať sa zodpovednosti.

Spoločnosť Meta je tiež v spore s Európskou komisiou ohľadom svojho kontroverzného reklamného modelu „platba alebo súhlas“, ktorý už viedol k pokute 200 miliónov eur a môže viesť k ďalším sankciám. Prebiehajúce vyšetrovania prešetrujú možné porušenia pravidiel platformy a údajnú spoluprácu so sankcionovanými ruskými vydavateľmi.

Je Európa pripravená na boj o moc?

Spoločnosť Meta kódex nepodpísala, napriek tomu však bude musieť do 2. augusta dosiahnuť súlad so zákonom o umelej inteligencii. Problém je v tom, že výsledky EÚ v oblasti presadzovania technologických pravidiel voči globálnym gigantom sú stále neisté. Sankcie, hoci sú čoraz prísnejšie, stále nedokážu odradiť od opakovaného porušovania.

Či sa kódex stane zmysluplným regulačným nástrojom alebo len politickou ozdobou, bude závisieť od toho, ako sa bude implementovať. Dobrovoľné etické kódexy, ktorým chýbajú mechanizmy presadzovania, sa historicky ukázali ako slabé. Najbohatšie firmy ich podpíšu – ak je znenie dostatočne vágne, aby sa predišlo právnemu riziku.

Vďaka tomu je skoršia kritika zo strany mimovládnych organizácií o to relevantnejšia. Dokonca aj počas fázy konzultácií dozorné orgány varovali, že kódex bol oslabený pod tlakom priemyslu. Podľa ich názoru Komisia umožnila technologickému sektoru príliš formovať dokument, čím potenciálne znehodnotila kľúčové ustanovenia zákona o umelej inteligencii.

V stávke je viac než len technológia

Konflikt ohľadom kódexu sa netýka len technických noriem. Je to skúška celého modelu EÚ pre reguláciu technológií – modelu, ktorý sa snaží vyvážiť základné práva, verejný záujem a inovácie. Je však čoraz jasnejšie, že tieto ciele nie vždy dokonale ladia.

Meta tu nie je na vyjednávanie. Snaží sa o dominanciu. Zuckerbergova stratégia je postavená na politickom tlaku, mediálnej manipulácii a právnych medzerách. Dokonca sa hovorí o apelovaní na Donalda Trumpa, aby tlačil na EÚ k zmierneniu jej pravidiel. V tomto naratíve sú predpisy EÚ koncipované ako obchodné bariéry, čím sa vytvára ďalší front v transatlantickej hospodárskej vojne.

Ak chce Európa skutočne viesť v oblasti zodpovednej umelej inteligencie, musí urobiť viac než len vydávať legislatívu. Musí ju aj presadzovať. Najmä ak je súperom biliónový gigant.

Umožnenie globálnym spoločnostiam otvorene porušovať kódexy správania alebo nútiť regulačné orgány k kompromisom by podkopalo nielen dôveryhodnosť Komisie, ale aj celý samotný zákon o umelej inteligencii.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.