Live

Nová metodika Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie ukazuje, že učitelia, programátori, analytici a osoby s rozhodovacou právomocou patria medzi osoby najviac vystavené vplyvu umelej inteligencie na trh práce. Zistenia nás môžu prinútiť prehodnotiť, ako sa pripravujeme na digitálnu budúcnosť práce.

AI neprichádza pre továrenských robotníkov – mieri vyššie

Na rozdiel od minulých vĺn automatizácie – ako napríklad priemyselné roboty nahrádzajúce manuálnu prácu – sa dnešná revolúcia umelej inteligencie zameriava na úlohy, ktoré sa spoliehajú na myslenie, nie na zdvíhanie. Práce vyžadujúce komplexné uvažovanie, interpretáciu a kognitívne zručnosti sú teraz najviac vystavené narušeniu spôsobenému nástrojmi umelej inteligencie.

Novovyvinutý Index vystavenia umelej inteligencii (AI) od JRC odhaľuje, že učitelia stredných škôl, elektrotechnici, dátoví analytici a administratívni pracovníci sú na vrchole zoznamu profesií, ktoré sú najpravdepodobnejšie ovplyvnené umelou inteligenciou. V skutočnosti sú učitelia vystavení umelej inteligencii vyššie ako 90 % všetkých ostatných skúmaných profesií – čo je drsnou pripomienkou toho, že ani tradične „bezpečné“ pracovné miesta nie sú imúnne voči dosahu generatívnych a analytických technológií.

Medzitým sa zdá, že zamestnania, ktoré sú fyzicky náročné a menej závislé od dát – ako napríklad upratovanie, stavebníctvo, obsluha alebo poľnohospodárstvo – sú odolnejšie. Je to preto, že umelá inteligencia stále zápasí s úlohami vyžadujúcimi fyzickú koordináciu, zmyslové vnímanie a priestorovú orientáciu.

Ako funguje index vystavenia umelej inteligencii JRC?

Hodnotenie JRC využíva trojúrovňový model na vyhodnotenie toho, ako by umelá inteligencia mohla ovplyvniť rôzne profesie.

  1. Benchmarky AI: Výskumníci začali analýzou súborov údajov používaných na trénovanie AI, ako napríklad Stanfordov súbor údajov na odpovedanie na otázky , CIFAR-10 a GLUE . Tieto benchmarky testujú, ako dobre dokáže AI rozumieť obrázkom, jazyku a abstraktnej logike – v podstate zručnostiam, v ktorých sa AI zlepšuje.
  2. Úlohy v reálnom svete: Následne porovnali tieto schopnosti umelej inteligencie s úlohami v reálnom svete vykonávanými v rôznych zamestnaniach – od diagnostikovania zdravotných stavov až po prijímanie politických rozhodnutí.
  3. Klasifikácia pracovných miest: Nakoniec prepojili tieto úlohy s Medzinárodnou štandardnou klasifikáciou povolaní (ISCO) , ktorá zahŕňa viac ako 100 kategórií pracovných miest.

Tento systém umožňuje podrobný pohľad na to, ktoré pozície sú vysoko zraniteľné a ktoré sú relatívne odolné voči narušeniu zo strany umelej inteligencie. Nie je prekvapením, že experti na politiku a osoby s rozhodovacou právomocou sa ukázali ako vysoko rizikové. Ich každodenná práca – analýza údajov, vyjednávanie a prijímanie strategických rozhodnutí – úzko súvisí so zručnosťami dnešných najpokročilejších systémov umelej inteligencie.

Zameranie výskumu umelej inteligencie prehlbuje priepasť

Je potrebné zvážiť aj ďalší dôležitý trend: aký druh umelej inteligencie sa práve vyvíja.

Medzi rokmi 2020 a 2024 sa väčšina pokrokov vo výskume umelej inteligencie zamerala na spracovanie jazyka, rozpoznávanie obrázkov a analýzu videa – oblasti, ktoré ďalej zvyšujú schopnosť umelej inteligencie vykonávať úlohy zahŕňajúce informácie, komunikáciu a analýzu.

V dôsledku toho by oblasti ako vzdelávanie, analýza údajov, administratíva a dokonca aj kreatívny priemysel mohli zažiť dramatické zmeny. Ak tento trend bude pokračovať, profesie založené na interpretácii a prezentácii informácií sa budú musieť rýchlo vyvíjať, aby zostali relevantné.

To neznamená, že pracovné miesta zmiznú zo dňa na deň. V mnohých prípadoch umelá inteligencia pretvorí úlohy, nie ich vymaže. Úlohy ako písanie správ, analýza údajov alebo písanie prvých návrhov môžu byť automatizované – stále však bude potrebný ľudský úsudok, empatia a etické uvažovanie.

Nový trh práce si vyžaduje nové verejné politiky

Výskumníci JRC majú jasno: Vysoká miera vystavenia umelej inteligencii neznamená automaticky, že pracovné miesto je ohrozené. Signalizuje však potrebu rekvalifikácie, úpravy rolí a lepšej spolupráce medzi človekom a umelou inteligenciou na pracovisku.

Aby sa táto výzva zvládla, musí sa verejná politika prispôsobiť. Vzdelávacie systémy – formálne aj celoživotné – sa musia posunúť od výučby technických nástrojov. Musia sa zamerať na jedinečne ľudské zručnosti, ako napríklad:

  • Emocionálna inteligencia
  • Medziľudská komunikácia
  • Kognitívna flexibilita
  • Rozhodovanie v neistote

Zároveň musí politika zamestnanosti reagovať na zmeny, ako je polarizácia pracovných miest, reštrukturalizácia miezd a rekvalifikácia pracovníkov. Vlády musia nielen predvídať trendy, ale aj vytvárať nástroje v reálnom čase na monitorovanie zmien a reakciu na ne.

Index vystavenia umelej inteligencii by sa mohol stať jedným z týchto nástrojov – neustále aktualizovaný a založený na údajoch, ktorý by ponúkal spoľahlivejší základ pre politiku ako naratívy založené na strachu.

Európa sa pozerá dopredu

Ako poznamenala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2023, EÚ sa musí pripraviť na „nové výzvy, ktoré predstavuje umelá inteligencia“. Iniciatíva JRC je konkrétnym krokom týmto smerom. Ponúka pohľad na budúcnosť práce založený na údajoch – taký, ktorý nahrádza paniku predvídavosťou, prispôsobivosťou a inteligentným plánovaním.

Ak ste študent, učiteľ, tvorca politík alebo budúci uchádzač o zamestnanie v EÚ, posolstvo je jasné: umelá inteligencia neprichádza len tak – už mení pravidlá. Ale so správnymi nástrojmi, zručnosťami a zmýšľaním môžeme túto zmenu prispôsobiť tak, aby fungovala v náš prospech.

Napísal

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.

Napíšte článok s protiargumentmi Napíšte súvisiaci článok