Moderné mestá sa často snažia odbremeniť dopravu v centre od aut. Apelujú pri tom na využívanie ekologickejšej formy dopravy, ako sú autobusy či bicykle. Jednou z možností sú aj elektronické kolobežke. Tie však so sebou okrem nového spôsobu prepravy, priniesli aj isté riziká.

Medzi výhodami a nevýhodami elektrických kolobežiek je tenká hranica. Počiatočný úspech kolobežiek v meste, vystriedali problémy v podobe nehôd, nesprávneho parkovania či nevhodného využívania. Systém zdieľania je často kritizovaný za to, že preťažujú chodníky a jazdci sú vnímaní ako bezohľadní a predstavujú riziko pre seba i ostatných. Ako sa s rizikami snažia popasovať európske mestá a aké výzvy nás čakajú v budúcnosti?

Centrum Bratislavy sa v letný večer mení  na zhluk rôznych dopravných prostriedkov. Na jednej strane sú tu ľudia na zdieľaných e-kolobežkách či bicykloch, ktorí rýchlo prefrčia popri kolóne áut, na druhej strane tu máme chodcov, ktorí obchádzajú pohodené kolobežky na chodníkoch a čakajú na autobus či taxík. Zdieľaná mikro-mobilita sa v posledných rokoch stala symbolom modernej dopravy – ekologickejšia než autá, flexibilnejšia než MHD. No zároveň priniesla aj otázky o bezpečnosti, regulácii a o tom, či je v európskych mestách na ňu vôbec pripravená infraštruktúra.

Elektrické kolobežky často blokujú chodníky pre chodcov. Zdroj freepik.com

(Ne)Bezpečnosť v číslach

Kritici často poukazujú na nehody a zranenia spôsobené elektrickými kolobežkami. Avšak dáta od od Micro-Mobility for Europe ukazujú, že v roku 2021 sa počet úrazov potrebujúcich lekársku pomoc znížil, v porovnaní s rokom 2019 o 60 percent. V roku 2024 prišlo k ďalšiemu poklesu a počet zranení sa znížil o 7,9 percenta na milión kilometrov. Zároveň v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa počet jázd zvýšil o štyri percentá a celkový počet zranení používateľov zdieľaných elektrických kolobežiek sa znížil o štyri percentná.

Rovnako klesli medzi rokmi 2021 a 2024 smrteľné nehody alebo nehody s vážnym zranením vyžadujúce lekárske ošetrenie o 29,8 percenta na milión kilometrov. Dôležité je podotknúť, že pri viac ako 80 percentách úmrtí vodičov e-kolobežiek bolo prítomné aj ťažšie motorové vozidlo. Alarmujúce však je, že len štyri percentná všetkých užívateľov elektrických kolobežiek malo v čase nehody na hlave prilbu.

Rizikoví jazdci sú tiež deti a dospievajúci, ktorí majú väčšiu pravdepodobnosť nehody na e-kolobežkách ako na tých neelektrických. Rovnako majú vyššie riziko vážnych poranení hlavy. Pri analýze z detskej pohotovosti sa ukázalo, že vek zranených sa pohyboval od päť do 15 rokov. Pritom mal každý desiaty život ohrozujúce zranenie a tretina si zlomila aspoň jednu kosť. Z údajov od pacientov tiež vyplýva, že v čase nehody 42 percent detí nemalo nasadenú helmu, 36 percent prekračovalo maximálnu dovolenú rýchlosť a v 13 percentách prípadov jazdili na jednej kolobežke dve osoby.

Ďalšia štúdia, ktorá analyzovala zranenie zas ukázala, že v porovnaní s bicyklami sa nehody sa na elektrických kolobežkách častejšie vyskytujú cez víkendy a v súvislosti s alkoholom. Odborníci tiež poukazujú na rizikovejšie správanie jazdcov na e-kolobežkách v porovnaní s bežnými jazdcami v mikromobilite. Išlo najmä o nenosenie prilby (57 percent) a pitie alkoholu pred cestou (9 percent).

Väčšina jazdcov nenosí počas jazdy na elektrickej kolobežke prilbu. Zdroj: pixabay.com

Nová vlna mikromobility

Elektrické kolobežky si našli svoje miesto v mnohých európskych mestách. Prieskum Statista Mobility Market Outlook ukázal prudký nárast užívateľov elektrických kolobežiek celosvetovo. V roku 2018 bolo na celom svete len desať miliónov užívateľov, v roku 2022 ich bolo už 77 miliónov a pre rok 2025 sa očakáva 110 miliónov fanúšikov e-kolobežiek.

Podľa štatistík až 16 percent obyvateľov Fínska a 14 percent Švédska využilo zdieľanú kolobežku za posledných 12 mesiacov. V Nemecku, Poľsku a Švajčiarsku to bolo 12 percent obyvateľov. Avšak čo sa týka vlastníctva e-kolobežky, tak v štatistikách dominujú Litovčania. Takmer pätina respondentov mala prístup k elektrickej kolobežke vo svojej domácnosti. Za Litvou nasleduje Španielsko a Francúzsko.

Prekvapivo sa však, podľa prieskumu v Nemecku, najčastejšie e-kolobežky využívajú na zábavu. Na druhom mieste je alternatíva k chôdzi a potom neustála dostupnosť. Často tiež ide o krátke presuny alebo ako alternatíva k verejnej doprave. Kolobežky dokážu odľahčiť mestá od áut a sú rýchlou alternatívou k MHD, najmä pri preplnených linkách či nočných spojoch.

Obľúbenosť zdieľaných elektrických kolobežiek ukazujú aj zisky spoločností, ktoré ich prevádzkujú. Od roku 2018 idú raketovo hore a niekoľkokrát ich znásobili. Odborníci očakávajú, že trh so zdieľanými elektrickými kolobežkami v Európe bude ešte narasť a v roku 2025 dosiahne sumu 706,37 milióna eur. Expandovať má aj ďalších päť rokov s ročnou mierou rastu 4,1 percenta. V roku 2030 sa predpokladá objem ziskov vo výške 866,08 milióna eur.

Kolobežky sa však z niektorých európskych miest vytratili. Zdroj: pixabay.com

Regulácia v Európe

Európske mestá a štáty si pravidlá pre e-kolobežky riešia väčšinou na národnej alebo lokálnej úrovni. Neexistuje totiž jednotná európska legislatíva, ktorá by určovala vekové limity, povinnosť prilieb či rýchlostné obmedzenia. Európska únia zatiaľ e-kolobežky nereguluje ako samostatnú kategóriu, spadajú pod všeobecnú rámcovú smernicu o bezpečnosti vozidiel a dopravy. European Transport Safety Council však apeluje na vytvorenie jednotných technických požiadaviek, vrátane limitu rýchlosti na 20 km/h, svetiel či brzdovej výkonnosti.

Ak sa pozrieme na konkrétne európske mestá, tak zdieľané e-kolobežky začali v roku 2023 prvýkrát miznúť. V ten rok sa v Paríži usporiadalo referendum, ktorého sa síce zúčastnilo asi len 8 percent ľudí, ale prevažne sa zhodli, že elektrické kolobežky v parížskych uliciach nemajú čo robiť. Odporcovia kritizovali nebezpečné jazdy, vysokú rýchlosť i zle parkovanie. Po demokratickom referende e-kolobežky z ulíc naozaj zmizli. Kroky Paríža nasledoval aj Madrid, kde zrušili licenciu trom prevádzkovateľom e-vozidiel a ďalším ju už neposkytli.

Po náraste nehôd zas v Taliansku zaviedli prísnejšie pravidlá v podobe povinných prilieb, zmluvného poistenia a evidenčného čísla. Tiež sa zakázalo používanie elektrických kolobežiek v peších zónach, na cyklochodníkoch a mimo ciest. Zaviedli sa aj prísnejšie pokuty za neoprávnené parkovanie. Požičovne e-kolobežiek obmedzenia kritizovali a považujú ich za príliš prísne. Argumentujú pri tom tým, že ich vozidla majú rýchlostný limit či geolokalizáciu na minimalizovanie rizika zneužitia.

Obmedzenia zaviedlo aj napríklad Fínsko. Zakázali jazdy osobám pod 15 rokov, limitovali maximálnu rýchlosť na 25 km/h a taktiež zaviedli povinnú licenciu pre prevádzkovateľov. Zakázať e-kolobežky, ktoré idú vyššou rýchlosťou ako 25 km/h sa plánuje aj na Slovensku. Novelu zákona predložilo Ministerstvo vnútra SR a v prípade schválenia by pravidlá mali začať platiť už od 1. decembra 2025.

Ekologický paradox

Kolobežky sa často prezentujú ako ekologická alternatíva ku klasickému cestovaniu. No výskumy naznačujú, že nemusia byť až tak veľmi prospešné k životnému prostrediu. V prvom rade ide o životnosť zdieľaných e-kolobežiek, ktorá je často výrazne skrátená vandalizmom či nesprávnym zachádzaním. Aj výroba lítium-iónových batérií je energicky náročná a spojená s ťažbou surovín ako lítium, kobalt či nikel. Okrem environmentálnej stopy pri ťažbe, ako napríklad degradácia pôdy či nedostatku vody, sú tu aj etické problémy.

Problematická je aj logistika a nabíjanie elektrických kolobežiek, keďže sa často zbierajú dodávkami, aby sa dobili alebo rozmiestnili späť do ulíc. Z tohto dôvodu v mestách paradoxne pridávajú viac emisií. Odborníci v roku 2019 poukázali na vplyv týchto vozidiel na životné prostredie v súvislosti s ich životnosťou a prevádzkou. Zistili, že e-kolobežky majú vyšší vplyv na globálne otepľovanie ako používanie autobusu s vysokým počtom cestujúcich či bicykla.

Do úvahy treba brať aj spôsoby dopravy, ktoré nahrádzajú. Prieskum v Portlande v Oregone ukázal, že ak by ľudia nemali k dispozícii e-kolobežku, tak by sa v ôsmich percentách na cestu nevydali vôbec, 10 percent ľudí by využilo auto, 36 percent by šlo pešo a 45 percent na bicykli. Práve nahrádzanie chôdze alebo cestu MHD najmä na krátke vzdialenosti rovnako negatívne vplývajú na životné prostredie. Podobné výsledky ukázal aj ďalší výskum, kde by až 44 percent ľudí išlo pešo, ak by nemali k dispozícii zdieľanú kolobežku.

Ak teda do úvahy započítavame ich výrobu, životnosť a logistiku spojenú so zberom a nabíjaním, ich uhlíková stopa nemusí byť tak priaznivá, ako sa na prvý pohľad zdá. Kolobežky sa stali symbolom modernej mobility, no zároveň odhalili slabiny miest. Ich budúcnosť preto závisí od toho, či sa mestá naučia integrovať ich do dopravného systému tak, aby boli prínosom a nie prekážkou. Otázkou zostáva aj regulácia na celoeurópskej úrovni.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.