Od júna 2025 musia všetky členské štáty EÚ dodržiavať nový právny predpis, ktorý by mohol zmeniť spôsob, akým milióny ľudí vnímajú svet okolo seba: Európsky akt o prístupnosti (EAA). Tento zákon, ktorý je navrhnutý tak, aby zabezpečil rovnaký prístup k produktom a službám pre viac ako 100 miliónov občanov EÚ so zdravotným postihnutím, stanovuje spoločné štandardy prístupnosti v celej EÚ. Či už používate bankomat, čítate elektronickú knihu, kupujete niečo online, cestujete verejnou dopravou alebo používate smartfón – tieto služby a nástroje musia byť dostupné pre všetkých.

Je to krok smerom k základným hodnotám EÚ: rovnosti, inklúzii, mobilite a solidarite. Hoci tento akt vysiela silný odkaz, vyvoláva aj niekoľko dôležitých otázok: Dá sa účinne implementovať vo všetkých 27 členských štátoch? Prinesie skutočný rozdiel v každodennom živote?

Jeden zákon, 27 realít: môže to fungovať v celej EÚ?

Hlavným cieľom EAA je odstrániť prekážky, ktoré dlhodobo bránili ľuďom so zdravotným postihnutím v plnej účasti na spoločenskom a hospodárskom živote. Jeho rozsah pôsobnosti je ambiciózny – zahŕňa sektory ako financie, doprava a digitálne technológie.

Čo to znamená v praxi?

  • Cestovné poriadky musia byť ľahko čitateľné alebo počuteľné.
  • Automaty na lístky a bankomaty musia mať hmatové, zvukové alebo vizuálne rozhrania.
  • Digitálne služby musia byť kompatibilné s asistenčnými technológiami.

Nejde len o elektronické zariadenia – ide o systémovú zmenu. Hoci EÚ chce harmonizovaný právny rámec, neexistuje univerzálny prístup. Každá krajina má svoju vlastnú infraštruktúru, ekonomiku a administratívny systém. Bude teda EAA dostatočne flexibilná na to, aby rešpektovala miestne súvislosti a zároveň presadzovala skutočné zmeny? Ukáže len čas.

Tiesňové volania a doprava: budú stačiť dobré zákony?

Hlavným vrcholom EAA je zaručený prístup k tiesňovému číslu 112 – prostredníctvom hlasu, textových správ alebo videa, z ktorejkoľvek časti EÚ. To je silný prísľub univerzálnej bezpečnosti. Vyžaduje si to však viac než len dobré úmysly. Na to, aby sa to stalo skutočnosťou, krajiny potrebujú technickú infraštruktúru a vyškolených záchranných operátorov – a nie všetci sú na to pripravení.

To isté platí pre verejnú dopravu. Stanice budú potrebovať prístupné obrazovky a hlásenia a všetky informácie o službách musia byť ľahko dostupné a zrozumiteľné. To by mohlo zmeniť mobilitu a nezávislosť miliónov ľudí – modernizácia infraštruktúry je však drahá. Krajiny v strednej a južnej Európe môžu mať problémy s financovaním, pokiaľ nedostanú silnú podporu EÚ.

Podnikanie a dostupnosť: náklady alebo príležitosť?

EAA sa vzťahuje aj na súkromný sektor. Zamyslite sa nad:

  • Banky sprístupňujú bankomaty pre používateľov invalidných vozíkov a zrakovo postihnutých.
  • Elektronické knihy ponúkajúce funkcie prevodu textu na reč.
  • Smartfóny bezproblémovo fungujúce s asistenčným softvérom.

Pre mnohé spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, to znamená nové investície do technológií a školenia zamestnancov – a možno aj prehodnotenie spôsobu, akým fungujú. Doteraz sa dostupnosť často vnímala ako bonus. Podľa EAA je to zákonná povinnosť.

Európska komisia tvrdí, že prístupný dizajn vedie k inováciám a hospodárskemu rastu. Pre menších hráčov by však táto zmena mohla byť náročná – pokiaľ EÚ neposkytne aj finančnú a štrukturálnu podporu, ktorá im pomôže prispôsobiť sa bez toho, aby boli vytlačení z trhu.

Povedomie a školenie: neviditeľná požiadavka

Zákon EAA nariaďuje poskytovateľom služieb absolvovať školenie o prístupnosti a potrebách ľudí so zdravotným postihnutím. Cieľom je vybudovať kultúru empatie a povedomia v inštitúciách a podnikoch.

Háčik je však v tom, že neexistujú jasné pravidlá, ako by sa malo školenie poskytovať, a ani sankcie za jeho vynechanie. To znamená, že v skutočnosti sa kvalita školenia môže v jednotlivých krajinách a odvetviach veľmi líšiť – a na niektorých miestach sa to nemusí stať vôbec.

Skutočná dostupnosť sa netýka len technológií alebo fyzickej infraštruktúry. Ide o zmenu postojov – a to si vyžaduje viac než len zákony. Bez skutočného záväzku zo strany osôb s rozhodovacou právomocou a organizácií môžu niektoré časti EAA zostať len symbolické.

„Nikoho nenechať pozadu“ – sľub, ktorý treba dodržať?

Európska komisia tvrdí, že cieľom EAA je zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých občanov EÚ a zabezpečiť, aby „nikto nezostal pozadu“. Je to silné a nádejné vyhlásenie – ale vyžaduje si viac než len dobré úmysly.

V súčasnosti EAA neobsahuje nezávislý mechanizmus na podávanie sťažností pre občanov. A neexistuje žiadna záruka, že členské štáty budú zákon implementovať spôsobom, ktorý skutočne odráža jeho ducha – nielen to najnutnejšie.

Bezbariérová Európa je zatiaľ skôr cieľom ako realitou. Zabezpečenie konzistentnej dostupnosti v celej EÚ si bude vyžadovať čas, politickú vôľu, financovanie a aktívne zapojenie občianskej spoločnosti.

Budúcnosť začína v roku 2025 – ale zmena závisí od nás

Európsky akt o prístupnosti je míľnikom – právne aj symbolicky. Skutočná zmena však nepríde len podpísaním zákona. Príde od ľudí: miestnych samospráv, podnikov, občanov – a najmä od mladých Európanov, ktorí môžu presadzovať spravodlivejšiu a inkluzívnejšiu budúcnosť.

Či sa EAA stane základom skutočne bezbariérovej Európy, alebo len ďalšou politikou, ktorá na papieri vyzerá dobre – to záleží na nás všetkých.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.