Európsky trh práce vysiela zmiešané signály. Na jednej strane rastie miera zamestnanosti a ekonomika po pandémii sa zotavuje. Na druhej strane mnohé sektory zúfalo trpia nedostatkom pracovníkov, zatiaľ čo iné sú preplnené talentmi, ktorí nemajú kam ísť.

Najnovšia správa Európskeho orgánu práce (vychádzajúca zo 7. vydania správy EURES ) vykresľuje komplexný obraz európskeho trhu práce. Je to kontinent, kde je ťažké nájsť zváračov, ale administratívnych asistentov je priveľa. A je to výzva, ktorá v dohľadnej dobe nezmizne.

Nedostatok pracovnej sily – ale nie všade

Na prvý pohľad vyzerá európsky trh práce zdravo. Zamestnanosť rastie a kríza COVID-19 sa zdá byť minulosťou – aspoň na papieri.

Ak sa však pozriete hlbšie, zistíte vážnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom. V hre je niekoľko faktorov: starnúca populácia, rýchle technologické zmeny, prechod na digitálnu a zelenú ekonomiku a nedostatok záujmu mladých ľudí o fyzicky náročné alebo menej spoločensky náročné zamestnania.

Medzi profesie, ktoré dnes čelia najväčšiemu nedostatku, patria zvárači, kuchári, zdravotnícki pracovníci a elektrikári. Čo majú spoločné? Vysoké fyzické nároky, potrebu technických zručností – a menej mladých ľudí ochotných ich vykonávať.

Naopak, Európa zaznamenáva nadmernú ponuku pracovníkov v administratívnych a kancelárskych pozíciách – sektoroch najviac postihnutých automatizáciou a umelou inteligenciou. Stručne povedané: ak prácu dokáže vykonať algoritmus, je menej pravdepodobné, že bude stále potrebovať človeka. A napriek tomu sa mnoho ľudí stále vzdeláva alebo sa o tieto pracovné miesta uchádza, čo prehlbuje tento nesúlad.

Ženy a mládež vynechaní z žiadaných pracovných miest

V týchto trendoch zohrávajú obrovskú úlohu sociálne a kultúrne normy. Len 29 % pracovníkov v nedostatkových profesiách tvoria ženy.

Prečo tak málo? Mnohé z žiadaných pozícií – stavebníctvo, logistika, priemysel – sa tradične považujú za „mužskú prácu“. Aj keď sa čoraz viac iniciatív snaží prekonať rodové bariéry, čísla hovoria samy za seba.

Opačný trend sa objavuje v presýtených pracovných miestach: 62 % administratívnych a administratívnych pracovníkov tvoria ženy. Práve tieto sektory sa automatizujú. Stereotypné výbery kariéry majú reálne ekonomické a sociálne dôsledky.

Mladí ľudia sa tiež vo veľkej miere nevyužívajú v nedostatkových profesiách. Napriek mnohým programom zamestnanosti, ktoré sú na nich zamerané, mladí ľudia nedokážu zaplniť medzery. To je alarmujúce, pretože s odchodom starších pracovníkov do dôchodku ich nikto nenahradí. Európa môže čoskoro čeliť generačnej priepasti na trhu práce, ktorú bude ťažšie napraviť ako dnešný nedostatok.

Doprava a logistika v kríze

Správa venuje osobitnú pozornosť doprave a skladovaniu, kde sa nedostatok zamestnancov stáva kritickým. Vodiči kamiónov miznú – a to aj napriek rastúcemu dopytu po dodávkach.

Dôvody sú jasné: mladí ľudia sa neprihlasujú a pracovné podmienky sú ťažké. Dlhé hodiny na cestách, obmedzený čas s rodinou a obavy o bezpečnosť sú hlavnými prekážkami.

Navyše, rozsiahle využívanie nelegálnej práce a falošnej samostatnej zárobkovej činnosti v tomto sektore podkopáva istotu zamestnania a reputáciu odvetvia.

Nie je to len demografický problém – je to dôsledok hlbšieho štrukturálneho a sociálneho zanedbávania.

Rozdiel v digitálnych zručnostiach v Európe

Digitálne zručnosti budú mať v budúcnosti vplyv na to, či bude európska pracovná sila rásť alebo nie. Súčasné čísla sú znepokojujúce: iba 5,6 % dospelých v EÚ má základné digitálne zručnosti.

To znamená, že väčšina dospelých nedokáže pohodlne zvládnuť úlohy, ako je analýza údajov, kódovanie alebo práca s automatizovanými systémami – zručnosti, ktoré sa rýchlo stávajú nevyhnutnými.

Bez silných a dostupných systémov celoživotného vzdelávania Európa riskuje zaostávanie v globálnych pretekoch o inovácie. Digitálna priepasť nielenže obmedzuje pracovné vyhliadky, ale zvyšuje aj riziko sociálneho vylúčenia, najmä pre starších ľudí, ľudí vo vidieckych oblastiach a jednotlivcov s nižším vzdelaním.

Cesta vpred: vzdelávanie a mobilita

Správa hovorí jasne: riešenie spočíva v investovaní do vzdelávania, odbornej prípravy a mobility pracovnej sily. Iniciatívy ako Pakt pre zručnosti sa zameriavajú na modernizáciu vzdelávacích systémov a rozšírenie odbornej prípravy dospelých.

Rastúci dôraz sa kladie aj na vzdelávanie v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo, matematika), najmä u žien a mladých ľudí. To je kľúčové pre preklenutie rozdielov v zručnostiach a zníženie sociálnej nerovnosti na trhu práce.

Európa stojí na zlomovom bode: buď posilní nerovnosti dneška, alebo vybuduje trh práce pripravený na zajtrajšok: inkluzívnejší, dynamickejší a lepšie prispôsobený realite digitálneho veku.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.