Európska perspektíva: Homo Digitalis
Dánsky návrh bol vnímaný ako inovatívny a ambiciózny, vyvolal nadšenie aj skepticizmus. Ako vysvetlil Lefteris Helioudakis, právnik špecializujúci sa na nové technológie a výkonný riaditeľ organizácie Homo Digitalis : „Na prvý pohľad sa návrh javí ako pochybné riešenie. Autorské práva fungujú ako spoločenská zmluva: tvorca originálneho diela prispieva niečím spoločnosti a na oplátku spoločnosť udeľuje tomuto tvorcovi výhradné práva. Rozšírenie tejto logiky na biometrické informácie nie je v súlade so základnými princípmi práva duševného vlastníctva.“ V dôsledku toho ambiciózny nový dánsky zákon vytvára nový precedens založený na koncepte identity, a nie tvorby, čo je niečo, čo nemá žiadny precedens.
Homo Digitalis tiež poukazuje na to, že právny rámec na európskej úrovni už existoval v smernici 1385/2024, ktorá kriminalizuje používanie deepfakeov v citlivých kontextoch, až po zákon o digitálnych službách (DSA), ktorý stanovuje pravidlá týkajúce sa nelegálneho obsahu a zodpovednosti platformy. „Takéto pravidlá zákonnosti v skutočnosti vytvárajú národné parlamenty členských štátov EÚ. Dánsko by teda mohlo preskúmať ďalšie ustanovenia o osobných údajoch, dezinformáciách a ohováraní, aby sa vysporiadalo s takýmto používaním deepfakeov, ale neurobilo to.“ V kritike „inovácie“ dánskeho konania ideme ešte o krok ďalej a takéto jednostranné národné iniciatívy môžu prilákať pozornosť médií, ale neriešia koreň problému.
