Live

Čo je Európsky zákon o slobode médií?

Prvé cezhraničné nariadenie EÚ, ktorým sa stanovujú pravidlá na ochranu nezávislosti a plurality médií pre členské štáty, je teraz realitou. Bolo prijaté začiatkom roka 2024 a nadobudlo plnú účinnosť 8. augusta 2025.

Keďže ide skôr o nariadenie než o smernicu, čo zdôrazňuje jej záväznú povahu, EMFA sa uplatňuje priamo bez potreby transpozície do vnútroštátneho práva členských štátov, hoci mnohé z jej článkov vyžadujú revíziu vnútroštátnych právnych predpisov s cieľom zosúladiť ich s jej požiadavkami. Medzi hlavné ustanovenia nariadenia patria:

  • Článok 3 : právo na prístup k pluralitnému a nezávislému obsahu.
  • Článok 4 : ochrana zdrojov novinárov a zákaz neodôvodneného sledovania.
  • Článok 5 : Zabezpečenie nezávislosti a financovania verejnoprávneho vysielania.
  • Článok 18 : Zvyšovanie transparentnosti a zodpovednosti v digitálnom prostredí.

Okrem základných právnych záležitostí, ktoré sme už spomenuli, EMFA zahŕňa záruky, ktoré vychádzajú z Charty základných práv. Patria sem ochrana slobody informácií, redakčnej nezávislosti a kultúrnej, jazykovej a náboženskej rozmanitosti. Zároveň sú stanovené mimoriadne prísne kritériá pre odôvodnenie sledovania alebo zverejňovania novinárskych zdrojov súdnymi orgánmi, pričom používanie sledovacieho softvéru je stanovené iba v prípadoch závažnej trestnej činnosti a za prísnej proporcionality opatrení. Ďalšou inováciou je zavedenie povinnosti pre každý členský štát vytvoriť a udržiavať verejné databázy zaznamenávajúce vlastnícku štruktúru, zdroje financovania (vrátane štátnej reklamy) a akékoľvek prepojenia s tretími krajinami s cieľom zvýšiť transparentnosť štátu a médií.

Európska komisia zdôrazňuje, že nariadenie zavádza „bezprecedentné záruky“ pre novinárov, obmedzuje svojvoľné odstraňovanie obsahu veľkými online platformami a zriaďuje Európsku radu pre mediálne služby, ktorá bude dohliadať na jeho implementáciu.

Keďže Európsky parlament označil 8. august 2025 za „míľnik pre slobodu tlače v EÚ“, podpredsedníčka Sabine Verheyenová zdôraznila, že „skutočná hodnota EMFA sa bude posudzovať v praxi, nie slovami“, zatiaľ čo predsedníčka Výboru pre kultúru a vzdelávanie Nela Ril vyzvala členské štáty, aby dôsledne vykonávali jej ustanovenia, a vyjadrila znepokojenie nad zhoršujúcim sa stavom slobody tlače v niektorých častiach Európy.

Moc EMFA sa zhoduje s obdobím rastúceho tlaku a obmedzovania slobody tlače, s javmi, ako je nadmerná koncentrácia vlastníctva médií, politické zasahovanie do verejnoprávnych vysielateľov a používanie špionážneho softvéru proti novinárom. Nový regulačný rámec má byť skutočnou ochranou proti týmto trendom, ale je jasné, že jeho praktické vykonávanie bude závisieť od politickej vôle členských štátov pokračovať v radikálnych reformách a plne dodržiavať jeho záväzné ustanovenia, aby nezostal len „literou zákona“. Inými slovami, výzvou nie je nič iné ako premeniť toto pravidlo na kultúru, na živú a hmatateľnú záruku slobody tlače v celej EÚ.

V rovnakom kontexte vývoja týkajúceho sa slobody tlače bola v lete 2025 zverejnená všeobecná správa EUI o monitorovaní plurality médií od Centra pre pluralizmus a slobodu médií , v ktorej boli Maďarsko, Grécko, Malta a Slovinsko v mnohých ukazovateľoch klasifikované ako „vysokorizikové“. Malta a Slovinsko boli v mnohých ukazovateľoch klasifikované ako „vysokorizikové“. Problémy každej krajiny majú svoje špecifiká, ale aj niekoľko spoločných znakov: Maďarsko zaznamenalo systematické zasahovanie do nezávislosti médií, ako aj politicky kontrolovanú distribúciu štátnej reklamy a nadmernú koncentráciu vlastníctva. Ďalej na juh, v Grécku, existujú naliehavé otázky politickej závislosti médií, transparentnosti, nadmernej koncentrácie vlastníctva a nedostatočného rámca na ochranu novinárov – pred SLAPP aj pred zdokumentovanými útokmi, najmä počas spravodajstva o demonštráciách, bez výsledkov vo vyšetrovaní policajného násilia. V stredomorskom kontexte je Malta naďalej zaťažená dedičstvom prípadu vraždy Daphne Caruanovej Galizie, s nedostatočnými inštitucionálnymi reformami a transparentnosťou, okrem iného súvisiacou s prideľovaním štátnej reklamy, ako aj rastúcim trendom prípadov SLAPP, ktoré normalizujú prostredie politického vplyvu a cielenia na novinárov. Ukazovatele rizika pre médiá v Slovinsku sú tiež vysoké, a to aj napriek tomu, že krajina dosiahla pokrok v oblasti slobody médií.

Európska komisia zaujala pozitívny tón v súvislosti s aktiváciou EMFA a predstavila optimistický výhľad, pričom komisár Michael McGrath uviedol, že EMFA zabezpečuje, aby „správy boli riadené faktami, nie obchodnými alebo politickými programami“.

EFJ , ktorá sa aktívne zapájala do rokovaní, označila tento deň za „historický“ a prepojila EMFA s ďalšími dôležitými regulačnými rámcami , ako sú zákon o digitálnych službách (DSA) a zákon o digitálnych trhoch (DMA), pričom zdôraznila potrebu urobiť z neho „skutočný štít“ na ochranu žurnalistiky.

Legislatívna architektúra

Ako už bolo uvedené, Európsky zákon o slobode médií (EMFA) je nariadenie , a preto je priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch. Jednou z radikálnych a inovatívnych vlastností EMFA je, že ho možno implementovať bez nutnosti prijatia na vnútroštátnej úrovni, čo v praxi znamená, že novinári, médiá a organizácie sa môžu odvolávať na vnútroštátne aj európske súdy, aby obhajovali svoje práva – táto právna flexibilita sa však môže ukázať ako nedostatočná v prostrediach, kde súdne systémy buď zdržiavajú konania, alebo sú vystavené systematickému politickému zasahovaniu.

Získava Európska rada pre mediálne služby v tejto novej aktívnej inštitucionálnej charte rozšírené právomoci? Z poradnej úlohy môže vydávať záväzné stanoviská pre národné regulačné orgány, najmä ak je nezávislosť médií alebo pluralita trhu na znepokojujúcej úrovni, čím posilňuje schopnosť EÚ zasahovať v situáciách systematickej kontroly médií zo strany štátu alebo oligarchických aktérov. Zároveň treba poznamenať, že článok 21 EMFA, ktorý sa týka koncentrácie vlastníctva v médiách, poskytuje nástroj na rozbíjanie monopolov a oligopolov za predpokladu, že sa neuplatňuje netransparentným spôsobom alebo nie je predmetom politického zasahovania. To si však vyžaduje zdroje a odborné znalosti, ktoré vnútroštátnym orgánom často chýbajú. Celkový úspech EMFA priamo závisí od jej dôsledného uplatňovania a od ďalších právnych predpisov EÚ, ako je smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMSD), DSA a GDPR.

Doslov

Európsky zákon o slobode médií (EMFA) nie je len ďalším legislatívnym textom EÚ; bude to kľúčový test schopnosti EÚ brániť základné hodnoty a jej aktérov, ako sú novinári obhajujúci verejný záujem, ktorí čelia štátnym, obchodným záujmom a hrozbám, ak nie útokom, voči nim. Zabezpečenie mechanizmov na kontrolu koncentrácie vlastníctva médií predstavuje bezprecedentný nadnárodný štít pre pluralizmus a zodpovednosť, ale nemalo by sa zabúdať, že implementácia týchto ustanovení bude posudzovaná v politicky nerovnom prostredí. Stručne povedané, členské štáty majú odlišné tradície, priority a v niektorých prípadoch aj obmedzenú inštitucionálnu vôľu, pokiaľ ide o prispôsobenie sa spoločným štandardom.

Preto, ak sú národné reflexy pomalé, vyžaduje si to nielen aktiváciu oficiálnych inštitúcií EÚ, ale aj ostražitosť zo strany občianskej spoločnosti a novinárskej komunity, pretože naša doba už ukázala nebezpečenstvo informácií, starých aj nových. EMFA môže pôsobiť ako inštitucionálna „protiváha“, ktorá zabráni ďalšiemu narúšaniu slobody tlače v Európe, za predpokladu, že všetci zúčastnení v konečnom dôsledku prevezmú svoj podiel zodpovednosti.

Napísal

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.

Napíšte článok s protiargumentmi Napíšte súvisiaci článok