Live

Andra Dobre pracuje v komunikačnom oddelení Národnej agentúry pre komunitné programy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a je nadšená pre vzdelávanie. Tento rozhovor viedla Ana-Ștefania Diță, študentka žurnalistiky na Fakulte žurnalistiky a komunikačných vied Univerzity v Bukurešti. Rozhovor pripravil Sorin Mărghitaș, redaktor EURACTIV Rumunsko.

Ako si sa dostal/a k programu Erasmus? Chcel/a si to, alebo sa to stalo nečakane?

Nepovedal by som, že to bolo nečakané. Chcel som to. O Erasme som prvýkrát počul, keď som bol na strednej škole. Študoval som intenzívne francúzštinu na katedre matematiky a informatiky na Národnej vysokej škole Gheorghe Lazăr a škola mala projekty, takže som už o týchto medziškolských programoch vedel. Vtedy boli mobilitné programy Erasmus, najmä univerzitné štúdium, známejšie, rovnako ako dnes. Už od strednej školy som vedel, že sa chcem niekedy zúčastniť mobilitného programu Erasmus.

Keď som nastúpil na univerzitu, v roku 2006, myslím, sa niečo stalo. Rumunsko usporiadalo summit Frankofónie. V tom čase som bol študentom a dozvedel som sa o tom od bývalých spolužiakov zo strednej školy. Hľadali dobrovoľníkov hovoriacich po francúzsky. Prihlásili sme sa spolu s mojím vtedajším priateľom, ale pretože on správne nevyplnil svoju online prihlášku, nebol vybraný na pohovor. Ja som si naopak dal na čas, napísal som viac a podelil som sa o svoje skúsenosti, takže som pohovorom prešiel. Týždeň nás školili Rumuni z ministerstva zahraničných vecí a Kanaďania. Bolo to intenzívne a komplexné školenie, z ktorého som sa veľa naučil. Po tejto skúsenosti na summite Frankofónie som si bol istý, že chcem ísť na výmenný program Erasmus – bol to rozhodujúci moment.

Zúčastnili ste sa programov Erasmus prostredníctvom mládežníckych organizácií alebo len kvôli štúdiu?

Bohužiaľ, z Erasmu som profitoval iba z akademickej stránky a nezapájal som sa do projektov neformálneho vzdelávania. Popri štúdiu práva som musel študovať aj mobilitu. V treťom ročníku som strávil semester vo Francúzsku na Univerzite v Orléans, Fakulte práva, ekonomiky a manažmentu. Neskôr som sa zúčastnil ďalšieho mobilitného programu Erasmus – letnej školy s nulovým grantom. To znamenalo, že program mi nepokryl náklady, pretože som už pracoval pre Erasmus+. Neskôr, keď som v roku 2022, počas pandémie, začal s magisterským štúdiom dejín a filozofie kultúry, som sa zúčastnil ďalšej letnej školy vo Francúzsku, v Aix-en-Provence.

Prečo ste si vybrali Francúzsko pred inou krajinou?

Francúzsko som si vybral, pretože som veľmi dobre hovoril po francúzsky a keďže išlo o program na univerzitnej úrovni, myslel som si, že je to najlepšia voľba. V tom čase spôsob, akým univerzity tieto programy propagovali, ich pôsobil trochu elitársky. Dnes to vidím inak, pretože Európska únia chce v skutočnosti prostredníctvom programu Erasmus tieto programy sprístupniť. Cieľom je osloviť čo najviac študentov a žiakov, nielen tých najlepších. Stretol som sa napríklad vo Francúzsku s mnohými študentmi zo Španielska, ktorí nemali pokročilú úroveň francúzštiny, ale brali to ako výzvu, vzdelávaciu skúsenosť a príležitosť zlepšiť si jazykové znalosti.

Aká bola tvoja prvá skúsenosť s Erasmom?

Bolo to náročné, pretože som odišla bez toho, aby som mala zabezpečené ubytovanie. Išla som so spolužiačkou a blízkou kamarátkou. Keď sme prišli, spolužiačka, ktorá tam už bola niekoľko mesiacov, nás ubytovala u nej, ale spali sme na podlahe. Bola to určite poučná skúsenosť. Narodila som sa a vyrastala v Bukurešti, takže som nikdy nebývala na internáte; vždy som bývala doma s rodičmi, v bezpečí. Vo Francúzsku som bola sama a musela som sa o všetko starať. Spomínam si, že sme si kúpili matrace z Carrefouru a nakoniec sme si našli byt v centre mesta. Paradoxne sme si ho prenajali od študentky, ktorá odchádzala na výmenný program Erasmus do Bilbaa.

Aké sú rozdiely medzi študentom, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu Erasmus prostredníctvom univerzity, a študentom, ktorý sa zúčastňuje projektu mládežníckej organizácie?

Myslím si, že dobrovoľníctvo môže byť náročnejšie, a to myslím v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Proces učenia sa môže byť intenzívnejší. V univerzitnom prostredí sú veci štruktúrované – viete, že budete navštevovať hodiny, získavať kredity a máte jasný inštitucionálny rámec. Na druhej strane majú dobrovoľníci veľa slobody. Napríklad v Temešváre dobrovoľníci z FIT a Európskeho zboru solidarity pomohli zrekonštruovať vodné elektrárne a premeniť ich na mládežnícke centrá. Môžete robiť úžasné veci. Kiežby som aj ja zažila dobrovoľnícky program.

Čo ste sa naučili zo svojej skúseností s Erasmom?

Naučil som sa, že to vždy bude viac, než ste si plánovali, hlbšie, než ste si predstavovali. Mojím pôvodným cieľom bolo zlepšiť si francúzštinu a študovať právo v krajine, ktorej právny systém silne ovplyvnil rumunský. Ale okrem toho sa naučíte, ako komunikovať s ľuďmi z rôznych kultúr – či už ide o zahraničných alebo francúzskych študentov – miestna kultúra bola iná. Profesori boli neuveriteľne zdvorilí, takmer prehnane. Jedna vec, ktorá ma šokovala, bolo, ako držali študentom otvorené dvere do prednáškovej sály. To sa mi v Rumunsku nikdy nestalo.

Francúzsko je tiež krajina s mnohými pravidlami a vysoko formálnou kultúrou. Aj medzi študentmi som si všimol rozdiely. Pamätám si, že sme sa rýchlo spriatelili s francúzskou študentkou zo zmiešanej rodiny – jej otec bol Brit a matka Francúzka. Tak trochu si nás adoptovala a jedli sme spolu. Je zaujímavé, že aj medzi sebou francúzski študenti používali formálny jazyk, až kým sa k sebe nezblížili.

Milovali ste Erasmus natoľko, že ovplyvnil váš výber kariéry, alebo to bola čistá vášeň?

Pri spätnom pohľade by som nepovedal, že to bola čisto náhoda. O chvíľu budem v agentúre pracovať 15 rokov, takže je jasné, že milujem to, čo robím. Je pre mňa oveľa jednoduchšie propagovať programy Erasmus, keďže som ich priamym príjemcom. Neuvedomoval som si, že moja skúsenosť s programom Erasmus ovplyvnila moju kariéru, ale v roku 2017 nás francúzska agentúra pozvala na oslavu 30. výročia programu Erasmus v Paríži do divadla Odeon. V tej chvíli som si uvedomil, že presne o desať rokov skôr, v roku 2007, som letel tým istým letom do Paríža na svoju vlastnú výmenu v rámci programu Erasmus. Tentoraz som išiel v inej úlohe. Všetko spolu súviselo a nebolo to náhodné. Je to niečo, v čo skutočne verím, a bez ohľadu na to, či budem v tejto oblasti pokračovať alebo nie, učenie je niečo, čo so mnou zostane.

Napísal

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.

Napíšte článok s protiargumentmi Napíšte súvisiaci článok