Live

Plasty boli kedysi symbolom moderného života. Dnes sú jedným z najpálčivejších environmentálnych problémov 21. storočia. Medzi mnohými hrozbami, ktoré predstavujú, mikroplasty – drobné úlomky plastu nachádzajúce sa v riekach, moriach a oceánoch – vyvolávajú vážne obavy o ich vplyv na ľudské zdravie a environmentálne zdravie.

Mikroplasty vo vodnom prostredí neexistujú izolovane. Ľahko sa v nich hromadia biofilmy, čo sú komplexné spoločenstvá baktérií a mikroorganizmov. Táto premena mikroplastov na mikróbmi zaťažené bunky vyvoláva obavy z možného rozsiahleho šírenia patogénov. Tieto kontaminované plastové častice by sa mohli dostať zo sladkovodných zdrojov do oceánov a potenciálne preniknúť do potravinového reťazca.

Nedávny európsky výskum však ponúka prekvapivý zvrat: slaná voda zrejme funguje ako prirodzený filter, ktorý bráni mnohým sladkovodným patogénom prežiť cestu do mora.

Vedecká expedícia cez európske rieky

Aby tím francúzskych vedcov preskúmal, ako sa baktérie súvisiace s mikroplastmi menia pri prechode zo sladkej do slanej vody, spustil ambicióznu sedemmesačnú výskumnú expedíciu . Plavili sa pozdĺž deviatich najdôležitejších európskych riek – vrátane Rýna a Seiny – a zbierali vzorky od ústí riek až po oblasti tesne nad veľkými mestami, kde je ľudský vplyv na kvalitu vody intenzívnejší.

Na každom mieste tím odobral vzorky vody a fragmenty mikroplastov pomocou jemných sieťok. Zaujímalo ich najmä to, ako slanosť – hladina soli vo vode – ovplyvňuje mikrobiálny život na plaste.

Aby sa výskumníci ponorili ešte hlbšie do vody, umiestnili do nej aj čisté kúsky plastu (vyrobené z polyetylénu, nylonu a polyoxymetylénu). Po mesiaci plávania boli tieto vzorky plastu vytiahnuté a analyzované na prítomnosť bakteriálnej DNA.

Boli prijaté všetky preventívne opatrenia, aby sa predišlo kontaminácii. Mikroplasty boli sterilizované alkoholom, nástroje dezinfikované a vzorky boli rýchlo zmrazené v tekutom dusíku. Na identifikáciu typov plastov aj mikróbov, ktoré na nich žijú, sa potom použilo najmodernejšie sekvenovanie DNA a infračervená spektrometria.

Slaná voda ako mikrobiálna bariéra

Výsledky prekvapili dokonca aj samotných výskumníkov. Bakteriálne spoločenstvá na mikroplastoch sa výrazne líšili v sladkovodnom, ústí riek (kde sa rieky stretávajú s morom) a morskom prostredí. Sladkovodné plasty hostili oveľa rozmanitejšie a početnejšie baktérie v porovnaní s tými, ktoré sa nachádzajú v mori.

Ešte pozoruhodnejšie je, že patogénne baktérie ako Aeromonas , Acidovorax , Arcobacter a Prevotella sa našli iba v riekach, nie v slanej vode. V mori dominoval iba jeden typ patogénu – Vibrio . Dôležité je, že neexistovali žiadne dôkazy o tom, že by sa sladkovodné patogény dostali do morského prostredia prostredníctvom plastov.

To naznačuje, že slanosť funguje ako silný prírodný filter, ktorý takmer znemožňuje prežitie mikróbov žijúcich v riekach v oceáne. Výskumníci tento efekt nazvali „ silným selektívnym tlakom“ – akýmsi environmentálnym sitom, ktoré obmedzuje šírenie potenciálne škodlivých organizmov.

Jedna znepokojujúca výnimka

Hoci väčšina zistení bola upokojujúca, existovala jedna významná výnimka. Vedci po prvýkrát identifikovali baktériu Shewanella putrefaciens žijúcu na vzorke mikroplastov z riečnej vody. Hoci táto baktéria nie je bežne nebezpečná, môže u ľudí spôsobiť črevné, kožné a mäkké tkanivové infekcie.

Našťastie sa Shewanella vo vzorkách slanej vody nenašla – čo opäť potvrdzuje ochrannú úlohu slanosti. Ďalší zaujímavý poznatok? Zdá sa, že typ plastu nehral veľkú úlohu v tom, ktoré mikróby ho kolonizovali. Väčšina zozbieraných mikroplastov bola vyrobená z polyetylénu (45 %) a polypropylénu (12 %), ale baktérie zrejme nemali silné preferencie.

Skoršie štúdie naznačovali, že rôzne typy plastov môžu ovplyvniť tvorbu biofilmu, ale tento výskum – založený na odbere vzoriek z reálneho prostredia – túto súvislosť nepotvrdil.

Čo to znamená pre politiku EÚ a planétu

Tieto zistenia majú okrem vedeckej zvedavosti aj dôsledky pre reálny svet. Politiky Európskej únie sa už zameriavajú na znečistenie plastmi, najmä na mikroplasty. Nariadenia ako REACH (registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie chemikálií), rámcová smernica o vode (RSFD) a rámcová smernica o morskej stratégii (MSFD) sú súčasťou právnych nástrojov EÚ na ochranu riek, jazier a morí.

Nový výskum ponúka silné vedecké dôkazy naznačujúce, že biofilmy na mikroplastoch môžu obsahovať škodlivé mikróby, hoci ich prenos medzi sladkou a slanou vodou sa zdá byť obmedzený. Tieto zistenia sú kľúčové pre vývoj účinných environmentálnych stratégií zameraných na zníženie znečistenia plastmi a ochranu verejného zdravia.

Výskumníci zdôrazňujú, že je potrebný ďalší výskum – najmä vírusov a jednobunkových organizmov, ktoré by mohli tiež využívať plast ako dopravný prostriedok. Pochopenie toho, ako príliv a odliv, teplota alebo iné faktory prostredia ovplyvňujú tieto mikrobiálne spoločenstvá, je ďalšou kľúčovou oblasťou výskumu.

Pripomienka od vedy

Vo svete, kde plasty dosiahli aj tie najodľahlejšie kúty planéty, štúdie ako táto zdôrazňujú dôležitosť vedeckého výskumu pri ochrane našej budúcnosti. Nielenže nám pomáhajú pochopiť, čo sa deje, ale tiež nás vybavujú na to, aby sme sa mohli rozumnejšie rozhodovať pre naše zdravie, ekosystémy a politiky.

Hoci mikroplasty stále predstavujú veľký environmentálny problém, je upokojujúce vedieť, že príroda – konkrétne štipka soli – by mohla pre našu ochranu robiť viac, než sme si kedysi mysleli.

Napísal

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.

Napíšte článok s protiargumentmi Napíšte súvisiaci článok