Live

Ale keď algoritmy dokážu písať celé články – a zároveň zaplavovať internet falošnými správami – jedna otázka sa čoraz viac vynára: držia médiá krok s technológiou, ktorá mení ich samotné poslanie?

V celej Európe sa čoraz viac redakcií obracia na umelú inteligenciu. Niektorí ju vnímajú ako šancu na zvýšenie efektivity, iní ako nebezpečný risk. Najsľubnejším prístupom sa zatiaľ javí hybridný model – využívanie rýchlosti a sily automatizácie a zároveň udržiavanie ľudí v obraze pre kritické posúdenie. Táto kombinácia by mohla byť najlepšou obranou proti dezinformáciám. Realita je však zložitá: hoci umelá inteligencia pomáha, vytvára aj nové riziká – od skreslených algoritmov až po pochybnosti o tom, či sa dá nejakým správam stále dôverovať.

Je teda tento hybridný model dlhodobým riešením, alebo len dočasným riešením, ktoré odďaľuje ešte väčšiu krízu dôvery?

Ľudský faktor – nevyhnutný alebo zastaraný?

Výskum nenecháva žiadne pochybnosti : ľudia zostávajú ústrednou postavou žurnalistiky. Nielen pri písaní článkov, ale aj pri vytváraní nástrojov na ich overovanie faktov. Bez ľudského dohľadu by bol boj proti dezinformáciám takmer nemožný.

Výzva? Mnohým redakciám chýbajú silné technické zručnosti. Táto medzera sťažuje prispôsobenie sa rýchlemu nástupu umelej inteligencie. Stále viac mediálnych profesionálov teraz požaduje rozsiahle školenie novinárov v oblasti umelej inteligencie a varuje, že bez neho reportéri riskujú, že sa stanú závislými od technológií, ktorým v skutočnosti nerozumejú. A ak novinári nevedia vysvetliť nástroje, ktoré používajú, môžu si skutočne nárokovať nezávislosť?

Dezinformačná slučka – dokážeme ju prelomiť?

Problém s dezinformáciami sa netýka len ponuky, ale aj dopytu. Ako poznamenala Susan D'Agostino v časopise The Bulletin , algoritmy zosilňujú obsah, ktorý vytvára najviac kliknutí a zapojenia – či už je pravdivý alebo nie.

Marshall Van Alstyne tvrdí, že potrebujeme dvojitú stratégiu: blokovanie tvorby falošných správ generovaných umelou inteligenciou a zároveň pretváranie spôsobu, akým ľudia konzumujú informácie. To znamená technologické, kultúrne a dokonca aj psychologické zmeny. Ale aké realistické je to? A ak zlyháme, ako dlho potrvá, kým spoločnosť stratí schopnosť rozlišovať pravdu od digitálnej ilúzie?

Algoritmické skreslenie – chyba alebo zlyhanie systému?

Ďalším závažným problémom je skreslenie zabudované do algoritmov. Ramaa Sharma zdôrazňuje, že jeho riešenie si vyžaduje rozmanité tímy, širšie súbory údajov a jasné etické štandardy zabudované do návrhu umelej inteligencie od samého začiatku.

Medzi niektoré riešenia patrí monitorovanie metadát, vývoj nástrojov na detekciu zaujatosti, podpora transparentnosti a spolupráca medzi redakciami. Ani tie najlepšie technické opravy však nebudú mať význam, ak odvetvie nebude čeliť bolestnej pravde: tolerovanie zaujatej umelej inteligencie by mohlo znamenať obetovanie dôveryhodnosti – samotného jadra žurnalistiky.

Chatboti ako nová obranná línia

Niektoré redakcie experimentujú s vlastnými nástrojmi umelej inteligencie, aby sa bránili. Novinár Rowan Philip opisuje, ako určité médiá vytvorili interné chatboty, ktoré odpovedajú na otázky iba pomocou overených archívov.

Na rozdiel od verejných systémov umelej inteligencie, ako je ChatGPT, ktoré čerpajú z neovereného internetového obsahu, sa tieto uzavreté modely spoliehajú výlučne na dôveryhodné zdroje. Poskytujú publiku presné odpovede a obnovujú dôveru prostredníctvom transparentnosti. Otázkou je: dokážu tieto menšie, lokálne riešenia prežiť v porovnaní s globálnymi platformami, ktoré dominujú pomocou algoritmov zameraných na zisk?

Žurnalistika v ére umelej inteligencie – prežije demokracia?

Umelá inteligencia je už pevne zakorenená v európskej žurnalistike a jej vplyv bude len rásť. Príležitosti sú veľké, ale rovnako veľké sú aj riziká. Ak sa automatizovaná žurnalistika nekontroluje, môže prehnane šíriť dezinformácie a narušiť dôveru vo všetky médiá. A ak občania úplne prestanú veriť informáciám, ohrozia sa samotné základy demokracie.

Preto odborníci tvrdia, že samotné technické riešenia nestačia. Potrebujeme spoločné úsilie – právne, etické a kultúrne – aby sme zabezpečili, že umelá inteligencia posilní žurnalistiku namiesto toho, aby ju podkopávala. Európske redakcie by sa spolu s tvorcami politík mali zaviazať k transparentnosti, spravodlivosti a nezávislému dohľadu.

Pretože bez týchto záruk by umelá inteligencia žurnalistiku možno nezachránila – ale naopak, stratila by ju.

Napísal

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.

Napíšte článok s protiargumentmi Napíšte súvisiaci článok