Live

Stačí krátkodobá pomoc na riešenie dlhodobých ekonomických problémov, alebo len zmierňujeme následky bez toho, aby sme vyriešili základné problémy?

Nedávno bolo z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vyčlenených viac ako 3 milióny eur pre bývalých pracovníkov spoločnosti Goodyear v nemeckých Fulde a Hanau. Tento krok sa môže na papieri javiť ako silná podpora, ale zároveň zdôrazňuje hlboké otázky o pripravenosti Európy vyrovnať sa s globálnymi silami, ktoré menia jej priemysel.

Odstávky spoločnosti Goodyear a lokálne následky

V roku 2024 výrobca pneumatík Goodyear oznámil rozsiahlu reštrukturalizáciu . Továreň vo Fulde bola úplne zatvorená a prevádzka v Hanau bola čiastočne obmedzená. Prečo? Klesajúci dopyt po pneumatikách, rastúce výrobné náklady a rastúca konkurencia zo strany lacnejšieho dovozu – najmä z Ázie.

V dôsledku toho prišlo o prácu 1 171 ľudí. Lokálny dopad bol rýchly a bolestivý: nezamestnanosť sa v regióne Fulda zvýšila o viac ako 10 % a v regióne Hanau o 6 %. Pre malé obce, ktoré sú závislé od veľkých zamestnávateľov, môže byť takýto šok zničujúci.

Vstúpte do EGF: nástroja európskej solidarity

Aby pomohli postihnutým, nemecké úrady požiadali o financovanie z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre prepustených pracovníkov (EGF) . Fond, ktorý bol zriadený v roku 2007, má za cieľ prejaviť solidaritu EÚ s pracovníkmi, ktorí prišli o prácu v dôsledku globálnych ekonomických zmien. Od svojho spustenia pomohol viac ako 172 000 ľuďom v 20 krajinách EÚ a poskytol podporu vo výške viac ako 709 miliónov eur.

Prípad Fuldy a Hanau by mal získať viac ako 3 milióny eur z fondov EÚ – približne 60 % z celkového balíka pomoci. Zvyšných 40 % (približne 2,1 milióna eur) pokryje nemecká vláda a nemecký úrad zamestnanosti.

O akej pomoci hovoríme?

Pomoc bude určená na podporu 915 bývalých zamestnancov spoločnosti Goodyear. Zahŕňa to poradenstvo v oblasti zamestnanosti, rekvalifikáciu, zvyšovanie kvalifikácie, pomoc s rozbehom podnikania, veľtrhy pracovných príležitostí a podujatia zamerané na vytváranie sietí zamestnávateľov. Je to dlhý zoznam dobre mienených nástrojov. Hlavná otázka však znie: Naozaj fungujú?

Podľa nadácie Eurofound reštrukturalizácia veľkých tovární často trvá viac ako rok – a v niektorých prípadoch takmer tri. Môžu teda krátkodobé školenia a veľtrhy pracovných príležitostí skutočne nahradiť stabilitu zamestnania v priemysle? Najmä ak existujúca kvalifikácia pracovníkov nezodpovedá zručnostiam, ktoré sú požadované na dnešnom trhu práce?

Odpoveď závisí vo veľkej miere od kvality podpory – školení na mieru, ktoré zodpovedá miestnej ekonomickej realite – nielen od počtu poskytnutých workshopov.

Retroaktívna podpora: účinná alebo príliš neskoro?

Nemecko začalo s lokálnymi podpornými aktivitami v novembri 2024, krátko po oznámení prepúšťania v spoločnosti Goodyear. Pravidlá EÚ umožňujú EGF preplatiť skoršie výdavky, čo je užitočné pre zabezpečenie kontinuity. Oficiálna žiadosť o financovanie však prišla až o niekoľko mesiacov neskôr. Toto oneskorenie vyvoláva obavy o to, ako rýchlo dokážu inštitúcie EÚ reagovať – a ako efektívne funguje ich rozhodovanie v časoch krízy.

Žiadosť teraz čaká na schválenie Európskym parlamentom aj Radou. Hoci je demokratický dohľad nad fondmi EÚ dôležitý, tento proces si vyžaduje čas. A pre tých, ktorí čelia nezamestnanosti, sa počíta každý týždeň. Ako môže EÚ vyvážiť transparentnosť s naliehavosťou v časoch hospodárskych otrasov?

Globálna konkurencia: širší obraz

Reštrukturalizácia spoločnosti Goodyear nie je ojedinelý prípad. Európski výrobcovia sa čoraz viac snažia udržať si konkurencieschopnosť tvárou v tvár globálnym tlakom – lacnejšej pracovnej sile, uvoľnenejším environmentálnym normám a flexibilnejším daňovým systémom inde.

V tejto súvislosti slúži EGF ako kompenzačný mechanizmus, nie ako štrukturálne riešenie. Podpora áno pomáha jednotlivcom – ale nezabráni zatváraniu tovární ani zmenšovaniu priemyselných odvetví. Preto si musíme položiť otázku: Môže byť reaktívny fond odpoveďou Európy na globálne hospodárske narušenie? Alebo by mal byť súčasťou širšej priemyselnej a investičnej stratégie EÚ?

Lokálna kríza, európska výzva

Hoci EGF môže pomôcť niekoľkým stovkám ľudí vrátiť sa do práce, škody pre miestne komunity sú často hlbšie. Strata významného zamestnávateľa neznamená len viac uchádzačov o zamestnanie – vedie k nižším daňovým príjmom, zatváraniu prevádzok a znižovaniu kvality života. A EGF nepokrýva investície do infraštruktúry ani miestny rozvoj – zameriava sa iba na jednotlivcov.

To vyvoláva dôležité otázky o spravodlivosti. Prečo niektoré odvetvia alebo regióny dostávajú pomoc EÚ, zatiaľ čo iné nie? Kto rozhoduje o tom, ktorí pracovníci si zaslúžia podporu a ktorí nie? Pre mnohých občanov – najmä pre tých, ktorí sa cítia pozadu – môže tento druh selektívnej solidarity narušiť dôveru v inštitúcie EÚ.

Zhrnutie?
 Fondy ako EGF sú dôležité. Ukazujú, že EÚ dokáže stáť pri pracujúcich v ťažkých časoch. Nemôžu však byť jediným riešením. Ak chce EÚ zostať ekonomicky silná a sociálne spravodlivá v dobe globalizácie, potrebuje viac než len núdzovú pomoc. Potrebuje plán.

Napísal

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.

Napíšte článok s protiargumentmi Napíšte súvisiaci článok