V celej Európe čoraz viac ľudí zisťuje na vlastnej koži, že vlastníctvo Európskeho preukazu zdravotného poistenia (EHIC) nie vždy znamená zaručenú lekársku pomoc v zahraničí. Sľub „rovnakého prístupu“ k verejnej zdravotnej starostlivosti sa často môže ukázať ako skôr ilúzia ako realita.
Európsky preukaz zdravotného poistenia: záchranná sieť alebo len symbol?
Sľubná myšlienka, v praxi komplikovaná
EPZP má slúžiť ako vaša núdzová záchranná sieť pri cestovaní v EÚ, krajinách EZVO alebo Spojenom kráľovstve. Teoreticky vám poskytuje prístup k potrebnej a urgentnej verejnej zdravotnej starostlivosti za rovnakých podmienok ako miestnym obyvateľom.
Ale realita? Je to oveľa komplikovanejšie. Účinnosť karty závisí od rôznych faktorov, od dostupnosti služieb až po veľké rozdiely medzi národnými systémami zdravotnej starostlivosti. Čo je v jednej krajine bezplatné, môže byť v inej spoplatnené alebo doplatené – a to aj za úplne rovnakú liečbu.
Vezmime si tento príklad: zraníte si nohu počas turistiky v rakúskych Alpách. V Rakúsku sa od vás môže vyžadovať, aby ste zaplatili časť nákladov na ošetrenie, aj keď by boli vo vašej domovskej krajine plne hradené. Tieto rozdiely môžu viesť k zmätku – a neočakávaným faktúram – najmä v núdzových situáciách.
Najprv zaplaťte, potom dúfajte vo vrátenie peňazí
V mnohých prípadoch znamená používanie EPZP platbu vopred a neskoršiu žiadosť o preplatenie – buď na mieste prostredníctvom miestneho systému, alebo po návrate domov. Hoci sa to teoreticky zdá zvládnuteľné, v praxi to často komplikujú nejasné postupy, problémy s výmennými kurzami a vágne alebo chýbajúce informácie o tom, čo sa dá preplatiť a v akej výške.
A v závažnejších prípadoch, ak nemáte prístup k verejnej zdravotnej starostlivosti, sa EPZP stáva prakticky nepoužiteľným. Nepokrýva súkromnú liečbu ani určité zákroky, ktoré sú síce naliehavé, ale stále klasifikované ako „plánované“.
Naproti tomu súkromné cestovné poistenie – hoci komerčné – často kryje viac a jasnejšie. Takže hoci EPZP môže ponúknuť symbolické uistenie, nenahrádza plné krytie, keď je to najdôležitejšie.
Chronické ochorenia a výzva miestneho lekára
Situácia je ešte zložitejšia pre ľudí s chronickými ochoreniami, tehotné ženy alebo kohokoľvek, kto potrebuje priebežné lekárske sledovanie. Hoci EPZP technicky zahŕňa urgentnú liečbu v takýchto prípadoch, to, či sa váš stav považuje za „urgentný“, závisí od miestneho lekárskeho posúdenia.
Predstavte si človeka s cukrovkou, ktorý je na dovolenke v Grécku a potrebuje nový predpis na inzulín. Ak miestny lekár to nepovažuje za núdzový stav, možno si ho bude musieť zaplatiť z vlastného vrecka.
Hranica medzi „nevyhnutnou“ a „plánovanou“ starostlivosťou je často nejasná – a neexistuje jednotný zoznam služieb garantovaných v rámci EPZP. Navyše, ak sa niečo pokazí – napríklad ak je starostlivosť odmietnutá – neexistuje štandardný postup podávania sťažností ani celoeurópsky ochranný mechanizmus. To stavia pacientov do zraniteľnej pozície.
Populárna karta s vážnymi nedostatkami
Viac ako polovica občanov EÚ vlastní EPZP – čo je pôsobivé číslo. Žiadosť oň je zvyčajne rýchla, bezplatná a jednoduchá. K dispozícii sú aj dočasné certifikáty, ak ste kartu nedostali pred cestou.
Popularita karty však nemusí nevyhnutne odrážať to, ako dobre funguje.
Povedomie o tom, čo EPZP v skutočnosti pokrýva, je nízke. Väčšina kampaní sa zameriava na pozitívne posolstvá ako „Cestujte s pokojom v duši“ – ale vynecháva drobné písmo. Tento nedostatok znalostí často vedie k zlým rozhodnutiam, dodatočným nákladom alebo právnym nedorozumeniam. Nakoniec karta slúži skôr ako politický symbol než ako solídna záruka rovnosti v zdravotnej starostlivosti.
Nie všetci občania EÚ sú si rovní, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť
EPZP funguje najlepšie v krajinách so silnými a dostupnými systémami verejného zdravotného poistenia. V miestach, kde je verejná starostlivosť nedostatočne financovaná alebo čiastočne privatizovaná, karta ponúka oveľa menšiu skutočnú ochranu.
To vytvára v rámci EÚ akúsi hierarchiu zdravotnej bezpečnosti – kde tá istá karta poskytuje rôzne výsledky v závislosti od toho, kde sa nachádzate. Pre politickú úniu, ktorá sľubuje rovnosť, je to vážny problém.
Symbol integrácie – ale chýba mu zodpovednosť
Niet pochýb o tom, že EPZP odráža širšiu európsku ambíciu: urobiť mobilitu a solidaritu skutočnosťou. Je to však len jeden dielik skladačky. Bez dlhodobých zmien politík na harmonizáciu štandardov zdravotnej starostlivosti zostane jeho úloha prevažne symbolická.
Neexistuje ani mechanizmus EÚ na pravidelné hodnotenie fungovania EPZP v jednotlivých krajinách. Žiadne sankcie za neoprávnené odmietnutie starostlivosti. Pre medzinárodných pacientov neexistuje jasný proces odvolania. Čo sa teda stane, keď systém zlyhá?
V naliehavých, život ohrozujúcich situáciách môžu tieto systémové medzery spôsobiť nielen stres, ale skutočné nebezpečenstvo.
Oplatí sa mať EPZP?
Áno – ale iba ak chápete jeho obmedzenia. EPZP je užitočný nástroj, najmä pri menších, neočakávaných zdravotných potrebách. Nie je to však univerzálne riešenie a určite nie je náhradou za komplexné cestovné poistenie.
Pre mladých Európanov, ktorí plánujú pracovať, študovať alebo cestovať do zahraničia, je informovanosť kľúčová. Preukaz je krokom k jednotnejšej Európe – stále však odráža nerovnaké podmienky v rámci národných systémov zdravotnej starostlivosti.
Kým EÚ nevyrieši tieto hlbšie rozdiely, EPZP zostane symbolom solidarity – nie jej zárukou.
Napísal
Formujte konverzáciu
Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.
©2025 Pulse Z. Navrhol a vyvinul Matrix Internet Otvorí sa v novej karte